Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-34-2015.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/34/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci starostlivosti o maloletú K. S., narodenú XX. XX. XXXX bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky M. K., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom R., T. J. XXX/X, toho času W. č. XXX H., okres K., a otca V. S., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom R., T. J. 418/1, zastúpeného JUDr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom Lučenec, M. Rázusa 29, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 5P/8/2015-34 z 23. 03. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na maloleté dieťa výživným a vo výroku III., ktorým rozhodol o zročnom výživnom, a v súvisiacom výroku V. o náhrade trov konania, potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,00 € vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 02. 02. 2015, vyčíslil zročné výživné za obdobie od 02. 02. 2015 do 23. 03. 2015 vo výške 170,45 €, ktoré povolil otcovi splácať mesačne po 20,00 € spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že dlžné výživné je splatné prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že rodičia spolu s maloletým dieťaťom žili do 23. 01. 2015 v spoločnej domácnosti v R.; uvedeného dňa sa matka aj s dieťaťom odsťahovala do H. v okrese K.. Dieťa tu navštevuje 3. ročník základnej školy, dosahuje výborné výsledky, na vysvedčení malo samé jednotky, zvyklo si na nové prostredie, cíti sa dobre, s partnerom matky má dobrý vzťah. Od tej doby otec navštívil dieťa jedenkrát, ale denne sú v telefonickom kontakte. Po výsluchu rodičov a maloletého dieťaťa okresný súd usúdil, že dieťa žije v kľudnom prostredí, samo má záujem zotrvať v súčasnom bydlisku spolu s matkou, preto ho zveril do osobnej starostlivosti matky.
Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca vychádzal z majetkových pomerov obidvoch rodičov: príjem otca predstavuje mesačne 558,64 € netto, má náklady s bývaním a so splácaním hypotekárneho úveru. Matka dieťaťa poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 21,40 € mesačne, iný zdroj príjmov nemá, o dieťa sa osobne stará bez možnosti finančného prispievania na výživu. Vyhodnotením majetkových pomerov s prihliadnutím na vek dieťaťa súd dospel k záveru, že primerané je výživné vo
výške 100,00 € mesačne. V súvislosti s tým vyčíslil aj dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu na začatie konania (02. 02. 2015) do vyhlásenia rozsudku (23. 03. 2015) celkom vo výške 170,40 €, ktorý umožnil otcovi splácať mesačne po 20,00 € spolu s bežným výživným. Keďže rodičia dieťaťa nežiadali upraviť styk otca, pretože sa o ňom vedia dohodnúť, súd styk otca s dieťaťom neupravil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Okresný súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie § 30 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej aj „ZR“).
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal do výroku o určení výživného a zročného výživného prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a určil mu platiť výživné vo výške 60,00 € mesačne. Výživné vo výške 100,00 € je neprimerane vysoké, súd nezohľadnil, že dieťaťu sporí 10,00 € mesačne a dobíja mu kredit do mobilného telefónu, aby mohol byť s ním v kontakte. Má za to, že v konaní neboli preukázané objektívne dôvody, brániace matke hľadať si prácu, zamestnať sa, a tiež si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej K., nielen vo výške minimálneho výživného, ale v sume najmenej 40,00 € mesačne. Skutočnosť, že matka poberá len dávku v hmotnej núdzi, ju nezbavuje vyživovacej povinnosti k dcére, a osobná starostlivosť nestačí.
Matka vo vyjadrení nazvanom odvolanie žiadala zachovať výšku výživného v čiastke 100 €.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej aj „O. s. p.“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, §201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), ktorého podanie nie je vylúčené § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), ale aj s odkazom na § 212 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:
V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), konštatuje správnosť dôvodov a na tieto odkazuje.
Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z problémového vzťahu rodičov, matka spolu s dieťaťom strávila 1,5 roka v krízovom centre v R., po prísľube otca maloletého dieťaťa, že svoje správanie zmení, sa k nemu vrátila, avšak začiatkom roku 2015 definitívne opustila spoločnú domácnosť s ním, a to aj s maloletou K.. Žije v nájomnom byte v H. s druhom, ktorý je riadne zamestnaný, dieťa navštevuje školu, kde dosahuje výborné vyučovacie výsledky. To, že odchod dieťaťu z domácnosti s otcom prospieva, vyplýva aj z jeho výpovede na pojednávaní pred súdom. Matka maloletého dieťaťa ako nezamestnaná poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 21,40 € a rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,52 €. Iný príjem nemá, zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Otec dieťaťa v zamestnaní dosahuje príjem vo výške 558,64 € netto, z čoho platí hypotéku a náklady na bývanie. Prispieva dieťaťu na telefónny kredit (matka to nepoprela), aby s ním mohol byť v kontakte a sporí mu 10,00 € mesačne.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa uplatňuje množstvo faktorov. Zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť (dikcia „prihliada sa“), ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Aj v zmysle iných ustanovení (napr. § 19 ZR) je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej fungovanie spoločnej domácnosti a starostlivosti o jej členov. Miera prihliadnutia závisí od veku, zdravotného stavu a potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnou pomocou na uspokojovaní vlastných potrieb; túto mieru zváži a vyhodnotí súd.
V zmysle zákonnej úpravy výživné má spotrebný charakter. Je chvályhodné, že otec dieťaťu sporí, avšak dieťa potrebuje ošatenie, oblečenie, stravu, má výdavky na školské pomôcky, na záľuby. Tieto matka nie je schopná pokryť, a jej druh voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka má síce voči maloletému dieťaťu zo zákona tiež vyživovaciu povinnosť ako jej otec (...každý z rodičov...§ 62 ZR), ale táto je nahradená jej osobnou starostlivosťou o maloletú.
Okresný súd teda postupoval správne, vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy riadne vyhodnotil a v dôsledku toho vo veci aj správne rozhodol.
Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie otca za dôvodné a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žiadny z nich návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal a ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81, § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.