Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-172-2013.pdf
PDF · 79.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/172/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti odporkyni I. Ľ., F.. XX. XX. XXXX, T. J. XXXX/XX, T. T., o zaplatenie 100,23 Eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,23 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 01. 07. 2011 až do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia 43,73 Eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 19.09.2012, domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 100,23 Eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej dňa 28.12.2007.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, najmä vyjadreniami navrhovateľa, zmluvou zo dňa 28.12.2007, listom zo dňa 21.06.2011, výpisom z účtu Všeobecnými obchodnými podmienkami, zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uviedol, že dňa 28.12.2007 uzavrel s odporkyňou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V nej sa dohodli na vedení účtu. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“).
Nakoľko odporkyňa neuhradila debetný zostatok na účte, navrhovateľ dňa 21.06.2011 odstúpil od zmluvy. Ku dňu 30.06.2011 bola výška aktuálneho debetného zostatku v sume 100,23 Eur.
Okresný súd rozsudkom zo dňa 18. 12. 2013 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,23 Eur. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Požadované sankčné úroky súd vzhľadom k
výslovnému vyjadreniu navrhovateľa nepovažoval za úroky z omeškania. Súd ich nepovažoval ani za úroky, ktoré by veriteľovi patrili za poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, keďže nedošlo k poskytnutiu úveru.
V zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku priznal žalovanú istinu ako aj sankčný úrok 9,25 % ročne od 01. 07. 2011 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V písomnom vyhotovení rozhodnutia priznal len istinu vo výške 100,23 Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Krajský súd na odvolanie navrhovateľa zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu z dôvodu rozporu jeho znenia v zápisnici o verejnom vyhlásení rozhodnutia a v jeho písomnom vyhotovení. Aj keď krajský súd zrušil rozhodnutie v celom rozsahu, v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia nespochybnil správnosť priznania istiny navrhovateľovi voči odporkyni vo výške 100,23 Eur. V tejto časti okresný súd opätovne rozhodol tak, že návrhu vyhovel, pričom poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 18. 12. 2013.
V časti požadovaných „sankčných“ úrokov vo výške 20 % ročne súd tieto priznal rovnako ako v rozhodnutí zo dňa 18. 12. 2013 v rozsahu 9,25 % ročne od 01. 07. 2011 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol a to z týchto dôvodov:
Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru krajského súdu napriek tomu, že navrhovateľ tieto úroky nazval sankčné úroky, ktorý termín zákon nepozná, z obsahu žaloby a ich charakteru ako sankcie vyplýva, že sa môže jednať len o úroky z omeškania (keď dojednaný úrok predstavuje odmenu, nie sankciu).
V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní 4Cdo/12/1999, na ktorý poukázal odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, súd potom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia nazval tento úrok úrokom z omeškania, aj keď došlo k jeho označeniu navrhovateľom ako sankčný úrok.
Ako už bolo uvedené v prvom rozhodnutí okresného súdu, charakter vzťahu medzi účastníkmi predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľ ako dodávateľ poskytol služby odporkyni výlučne na nepodnikateľské účely, aj keď bola zmluva uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred 01. 02. 2013. Sadzbu úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch je treba posudzovať v zmysle § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1997 Z. z. V čase omeškania predstavovala k 01. 07. 2011 9,25 % ročne.
V tejto súvislosti súd poukazuje na novelu Nariadenia vlády SR 281/2010, ktoré od 01. 07. 2010 mení nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ďalej zákon č. 129/2010 Z. z., ktorým bolo do Občianskeho zákonníka zavedené ustanovenie § 53b O. z., podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Z dôvodovej správy predkladateľa vyplýva, že takéto opatrenie smerovalo ku zamedzeniu poskytovania úžerného plnenia. Toto zákonné ustanovenie je kogentné a nie je rozhodné, či došlo k uzatvoreniu dohody ohľadom inej výšky úrokov z omeškania. Súd považuje za sporné, či vôbec sa v danom prípade jednalo o dohodu ako dvojstranný právny úkon, keď v tomto smere navrhovateľ odkazuje len na všeobecné podmienky a sadzobník poplatkov banky a nepredložil ani zmluvu o poskytnutí služby povolené prečerpanie na osobnom účte.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP. Navrhovateľ bol neúspešný len v časti zaplatenia sankčného úroku. Súd mu priznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 58,15 Eur. Navrhovateľ si ich uplatnil v celkovej výške 58,16 Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu) - hodnota jedného úkonu 16,60 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. plus 2-krát režijný paušál 7,63 Eur a 20 %
DPH. Ďalej si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,29 Eur za jeden úkon (podanie odvolania - 16,60 Eur hodnota jedného úkonu, režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH).
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške, ale ich náhradu znížil podľa § 150 ods. 2 OSP. Postupoval tak z dôvodu, že ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia 87,45 Eur sú neprimerané k výške istiny 100,23 Eur. Právny zástupca zastupuje navrhovateľ v obdobných sporoch, pričom ide o právne a administratívne nenáročné opakované zastupovanie. Súd na základe uvedeného považoval za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v prejednávanej veci trovy vo výške 60,23 Eur (súdny poplatok 16,50 Eur + 29,08 Eur ako polovica uplatnených trov právneho zastúpenia pred okresným súdom + 14,65 Eur ako polovica uplatnených trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.