Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-257-2014.pdf
PDF · 73.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. I. H., J.. X.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov L. H.Q., J.. X.X.XXXX, G. Š., N. XXX M. I. Z., J.. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zast. ustanoveným opatrovníkom JUDr. Jozefom Jaselským, vyšším súdnym úradníkom OS Bardejov, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Maloletý I. H. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky L. H., G. Š., N. XXX.
Otec maloletého dieťaťa I. Z. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého I. sumou 80 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
Zaostalé výživné od 1.9.2014 do 31.5.2015 v sume 720 eur je otec p o v i n n ý uhradiť v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv k maloletému dieťaťu, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca úhradou výživného na tom skutkovom základe, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu a rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. V predmetnom návrhu ako aj vo svojej výpovedi matka uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa žili do septembra 2014 a dôvodom rozchodu bol alkoholizmus zo strany otca. Otec dieťaťa od septembra 2014 na dieťa ničím neprispel a ani iným spôsobom sa nepodieľa na výžive mal. dieťaťa. Maloletý navštevuje MŠ v Š., stravné predstavuje 25 eur mesačne. Od septembra 2015 maloletý nastúpi do ZŠ. Matka spolu s dieťaťom býva u svojich rodičov, kde má vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Rodičom prispieva sumou 50 eur mesačne. Pracuje ako predavačka s príjmom 300 eur mesačne. Iný príjem nemá. Taktiež nemá iné vyživovacie povinnosti. Pokiaľ má vedomosť, otec by mal mať ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Na poslednom pojednávaní upravila návrh tak, že žiadala určiť výživné vo výške 80 eur mesačne od 1.9.2014 a v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť.
Otec maloletého dieťaťa sa toho času nachádza na neznámom mieste, súd mu preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Tento sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, súd preto pojednával v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu, matka sa o dieťa riadne stará, preto navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať výživným podľa návrhu matky, keďže takáto výška výživného zodpovedá potrebám mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, nakoľko mal preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec sa ničím nepodieľa na výžive maloletého dieťaťa. Keďže matka sa o dieťa riadne stará, súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd určil výživné v sume 80 eur mesačne, čo v súčasnosti zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, ktoré od septembra 2015 nastupuje do základnej školy. Aj keď nie je známy príjem otca, z výpovede matky mal súd preukázané, že otcovi nič nebráni riadne sa zamestnať a aj je tu predpoklad, že niekde v zahraničí riadne pracuje a preto je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť takto stanovené výživné. Súd toto výživné určil od 1.9.2014, t.j. od doby, odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a odkedy otec neprispieva na dieťa žiadnym výživným. Zaostalé výživné od 1.9.2014 do 31.5.2015 činí 720 eur. Súd túto sumu povolil otcovi splácať v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.