Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/503/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom, R. X, A., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, AK so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, proti odporcovi: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. Y. č. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, AK so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie zmluvnej pokuty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 04. apríla 2014, č. k. -237, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 388,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.021,30 eur k rukám advokátky odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 100, § 101, § 103, § 110 Občianskeho zákonníka, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku dňa 26. 10. 1998, ktorú sa v zmysle článku 2 zmluvy zaviazal odporca vrátiť najneskôr do 27. 9. 1999 v splátkach a to prvá splátka 9836,-USD najneskôr do 12. apríla 1999 a druhá splátka 11 728 USD najneskôr do 27. 9. 1999. Odporca v notárskej zápisnici spísanej dňa 26. 10. 1998 uznal pohľadávku navrhovateľa a zaviazal sa ju zaplatiť najneskôr do 27. 9. 1999, v súlade s dojednaným splátkovým kalendárom. Desaťročná premlčacia doba v prípade prvej splátky pôžičky uplynula 13. 4. 2009 a v prípade druhej splátky 10 ročná premlčacia doba uplynula ku dňu 28. 9.2009. Odporca uznal v notárskej zápisnici pohľadávku navrhovateľa len čo do istiny, v dôsledku čoho súd vo veci exekučného konania , ktorého exekučným titulom bola vyššie uvedená notárska zápisnica, zamietol žiadosť o udelenie poverenia v časti vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 1 % zo sumy 21 564 USD za každý deň omeškania od 19. 5. 2007 až do zaplatenia. Navrhovateľ podal žalobu na súd osobne dňa 8. 6. 2010 a návrh u súdneho exekútora na vykonanie exekúcie dňa 20. 5. 2010, keď exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia dňa 21.5.2010.Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že uplynutím zákonom určenej premlčacej doby svoje právo na súde a to najneskôr k dátumu splatnosti prvej splátky po uplynutí desiatich rokov k 13. 4. 2009 a k dátumu druhej splátky do 28. 9. 2009 neuplatnil. V dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu, keď ten uviedol že v dôsledku premlčania istiny v čase podania žaloby, sa premlčal aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré je právom v spojení s istinou a má len akcesorickú povahu to malo za následok zánik možnosti navrhovateľa domôcť sa svojho práva. Súd prvého stupňa poukázal na platnú judikatúru v súvislosti so záväzkami z dohody o zmluvnej pokute z ktorej vyplynul záver, že tento záväzok je akcesorický záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo R 14/1999). Najvyšší súd Českej republiky v tejto súvislosti zaujal právny názor, že márnym uplynutím premlčacej doby a vznesením námietky premlčania v súdnom konaní, zaniká vymáhateľná povinnosť

dlžníka plniť dlh, a tým sa skončia aj dôsledky omeškania sa dlžníka. Vymáhateľné právo na zaplatenie zjednanej zmluvnej pokuty po premlčaní zabezpečenej pohľadávky nemôže ďalej trvať, ak vznesie povinný v súdnom konaní námietku premlčania ( Právne rozhledy, 2009 č.1-NS sp.zn.32Cdo 2480/2007, Veľké komentáře, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulák a kol Občansky zákonník I, 2.vydanie,nakladateľstvo C.H.BECK na str.592/. V tomto smere súd poukazuje na porovnanie nároku na zaplatenie úrokov z istiny, v prípade premlčania istiny na premlčanie úrokov. Platí, že po účinnom vznesení námietky premlčania nie je možné priznať istinu a úroky od okamžiku, keď uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie istiny. Iná je však situácia do tohto okamžiku. Pokiaľ právo na zaplatenie úroku vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčané právo na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne. (Veľké komentáře, Švestka, Spáčil,Škárová, Hulák a kol. Občanský zákoník I, 2.vydanie,nakladateľstvo C.H.BECK na str.585 /. Z premlčanej pohľadávky nebolo možné priznať zaplatenie zmluvnej pokuty, ani do uplynutia premlčania nároku na zaplatenie istiny, potom čo odporca vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na to nebolo namieste priznať navrhovateľovi zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá má len akcesorickú povahu, tá nastupuje v prípade porušenia povinnosti žalovaným, ak nezaplatí pohľadávku riadne a včas, keď táto povinnosť v dôsledku vznesenej námietky premlčania zanikla, zanikol aj nárok na zaplatenie samotnej zmluvnej pokuty. Súd v dôsledku toho žalobu v ostávajúcej časti zamietol ako neodôvodnenú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania náhradu účelne vynaložených trov konania. Odporca si vyúčtoval náhradu za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 388,-eur a za 10 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava dňa 12. 7. 2010, podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 12. 7. 2010, písomné vyjadrenie zo dňa 1. 10. 2010, účasť na pojednávaní dňa 22. 3. 2011, písomné vyjadrenie zo dňa 29. 5. 2012, účasť na pojednávaní dňa 28. 9. 2012 odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zložiť zálohu na doplnenie znaleckého dokazovania - 1/2 z odmeny, písomné vyjadrenie zo dňa 11. 3. 2013, písomné vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 4. 4. 2014 /, jeden úkon právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení, jeden úkon právnej pomoci 310,88 euro. V prípade deviatich úkonov 9 x 310,88 euro =2797,9 euro. V prípade úkonu podaného odvolania, proti výroku uznesenia o uložení povinnosti zložiť zálohu, súd priznal 1 odmeny podľa § 14 ods.3 písm. b/ citovanej vyhlášky 155,44€. Celkom odmena o výške 2.953,34 eur. Ďalej súd priznal náhradu hotových výdavkov formou režijného paušálu v zmysle § 15 a 16 ods. 3 cit. vyhlášky a to za rok 2010 - 3 úkony á 7,21= 21,63 euro, v roku 2011 1 úkon á 7,41 eur, v roku 2012 - 2 úkony á 7,63 eur = 15,26 eur, v roku 2013 boli 2 úkony á 7,81 eur =15,62 eur a v roku 2015 1 úkon á 8,04 euro. Spolu režijný paušál 67,96 eur .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80 USD od 08.06.2007 do 27.09.2009 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď výrok o náhrade trov konania ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa žiada, aby odvolací súd vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu z dôvodu, že odvolací súd posúdil právnu otázku: „ Je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie pred premlčaním zabezpečenej povinnosti, ktorý veriteľ uplatnil na súde v 3 ročnej premlčacej dobe od jeho vzniku a po premlčaní zabezpečenej povinnosti premlčaný potom, ako dlžník uplatnil námietku premlčania nároku veriteľa na zmluvnú pokutu.“ Navrhovateľ je toho názoru, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky zabezpečeným dojednaním o zmluvnej pokute, keď tento nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikol pred premlčaním istiny pôžičky (zabezpečenej povinnosti) sa z hľadiska premlčania posudzuje samostatne, čomu nasvedčuje právna doktrína aj prax súdov (Oľga Ovečková / zmluvná pokuta druhé

- prepracované a doplnené vydanie, rok vydania 2011, str. 167 - 178). Odporca sa mohol brániť námietkou premlčania výlučne len proti súdnemu uplatneniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikol po uplynutí premlčacej doby zabezpečenej povinnosti alebo proti súdnemu uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na súde uplatnený po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odporca sa nemohol ubrániť námietkou premlčania proti súdnemu uplatneniu nároku na zaplatenie časti zmluvnej pokuty, ktorý vznikom pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej povinnosti a ktorý bol na súde uplatnený v zákonnej 3 - ročnej premlčacej dobe od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom v danom prípade nároky na zmluvnú pokutu vznikali každý deň, keď bol odporca v omeškaní s vrátením peňažnej čiastky navrhovateľovi. Navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na

súde pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby od vzniku tohto nároku a zároveň navrhovateľ uplatnil nárok za čas, keď ešte nebola premlčaná zabezpečená povinnosť vrátiť pôžičku. Súd prvého stupňa pochybil v tom, že posúdil premlčanie už vzniknutého práva (nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty od odporcu ako premlčanie dohody o zmluvnej pokute) potom, ako uplynula premlčacia doba zabezpečovanej povinnosti - istiny. Súd prvého stupňa si tak sám v odôvodnení odporuje, keď rozsudok odôvodnil v rozpore so svojím tvrdením na str. 6 - tretí odsek zhora ....kde uviedol,“ že platí, že po účinnom vznesení námietky premlčania nie je možné priznať istinu a úroky od okamžiku, keď uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie istiny, iná je však situácia do toho okamžiku, pokiaľ právo na zaplatenie úroku vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčané právo na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne“. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že podpis na pokladničnom doklade nepatrí navrhovateľovi. Odporca v konaní nepochybne neuniesol dôkazné bremenom tvrdenia o tom, že vraj odporca vrátil navrhovateľovi sumu 900.000,- Sk v hotovosti dňa 29.03.1999. Súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal s námietkami navrhovateľa, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty od odporcu vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80 USD za obdobie od 08.06.2007 do 27.09.2009 nie je premlčaný. Súd prvého stupňa sa tak odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2008, sp. zn. . Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal aj na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania, keď je toho názoru, že navrhovateľ tvrdil a preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre priznanie úspechu v tomto konaní a preto má nárok na náhradu trov konania, preto správne súd prvého stupňa mal priznať navrhovateľovi náhradu trov konania. Súd prvého stupňa nesprávne priznal i výšku trov odporcu, čo navrhovateľ namieta, keď v tejto časti odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, ako súd dospel k sume za jeden úkon 310,88 eur a potom nie je zrejmé celkové priznanie náhrady trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, v ktorom uviedol, že považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a nedôvodný je aj návrh navrhovateľa na pripustenie dovolania, lebo navrhovateľom navrhovaná otázka pre dovolací súd nie je právnou otázkou zásadného významu. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že trvá na tom, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je premlčaný a súd prvého stupňa preto vecne správne rozhodol, keď následkom uplatnenej námietky premlčania návrh zamietol. Prvá splátka dlhu bola splatná 13.04.1999, keď si mohol v prípade jej nezaplatenia uplatniť zmluvnú pokutu po prvý krát zo sumy 9.836,- USD a ďalej z celej výšky dlhu 27.09.1999. Je nesporné, že nárok na zmluvnú pokutu od 13.04.1999 z istiny 9.836,- USD sa premlčal 13.04.2002 a celý nárok na zmluvnú pokutu sa premlčal 27.09.2002. Takýto záver je v súlade s tým, že začiatok plynutia premlčacej doby sa spája s dňom, kedy bola ňou zabezpečovaná povinnosť porušená. V danom prípade bola táto povinnosť porušená okamihom márneho uplynutia doby splatnosti dlhu, pričom za deň, kedy bola povinnosť porušená treba považovať prvý deň omeškania dlžníka. Právo na zmluvnú pokutu napriek jeho akcesorike sa stáva samostatným právom, premlčuje sa nezávisle od premlčania zabezpečovanej povinnosti. Na základe uvedeného, preto navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil vo všetkých výrokoch. Odporca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu t.j. 310,88 eur + 8,04 eur režijný paušál t.j. spolu 318,92 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pri závislosti rozhodnutia aj o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné pre vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred ním.

Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. je v súčasnom štádiu konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80-, USD od 8.6.2007 do 27.9.2009.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa ktorým návrh navrhovateľa zamietol a v závislom výroku o trovách konania.

Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacím dôvodom navrhovateľa bolo vyriešiť otázku, či došlo zo strany odporcu k dôvodnému vzneseniu námietky premlčania voči uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá o to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne právnym posúdením veci z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, respektíve tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a

obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatuje skutkový stav, že navrhovateľ dňa 26. 10. 1998 poskytol odporcovi pôžičku vo výške 21.564,- USD, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť najneskôr do 27. 9. 1999 v dvoch splátkach, prvá vo výške 9.836,-USD najneskôr do 12. apríla 1999 a druhá vo výške 11.728,- USD najneskôr do 27. 9. 1999. Odporca v notárskej zápisnici spísanej dňa 26. 10. 1998 uznal pohľadávku navrhovateľa a zaviazal sa ju zaplatiť najneskôr do 27. 9. 1999. Desaťročná premlčacia doba v prípade prvej splátky pôžičky uplynula 13.4.2009 a v prípade druhej splátky dňom 28.9.2009. V dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu, keď ten uviedol že v dôsledku premlčania istiny v čase podania žaloby, sa premlčal aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré je v spojení s istinou a má len akcesorickú povahu, to malo za následok zánik možnosti navrhovateľa domôcť sa svojho práva. Následne však súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukazuje na porovnanie nároku na zaplatenie úrokov z istiny, v prípade premlčania istiny na premlčanie úrokov. Platí, že po účinnom vznesení námietky premlčania nie je možné priznať istinu a úroky od okamžiku, keď uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie istiny. Iná je však situácia do tohto okamžiku. Pokiaľ právo na zaplatenie úroku vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčané právo na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne.(Veľké komentáře,Švestka,Spáčil,Škárová,Hulák a kol. Občanský zákoník I,2.vydanie,nakladateľstvo C.H.BECK na str.585 /.

Na základe uvedeného, sa tak odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého si vo svojom rozhodnutí protirečí, nakoľko na jednej strane pripúšťa samostatné posúdenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikol pred premlčaním istiny pôžičky (zabezpečenej povinnosti) a na strane druhej, zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že keďže v čase podania žaloby bola zabezpečovaná istina premlčaná, premlčal sa aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa sa však vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnou skutočnosťou, že navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty zo zabezpečovanej istiny za obdobie, keď táto ešte nebola premlčaná, čo tvorí aj jeho odvolaciu námietku navrhovateľa, keď tento namieta z uvedeného dôvodu jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť s čím sa odvolací súd stotožňuje.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 01. 01. 1992. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. K zániku nároku na zmluvnú pokutu dôjde vtedy, keď nárok na zmluvnú pokutu už vznikol, to znamená bola porušená zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou a zmluvná pokuta je splatná. V tomto štádiu môžu nastať určité právne skutočnosti, ktoré spôsobujú zánik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na zmluvnú pokutu zaniká predovšetkým splnením záväzku, t.j. zaplatením zmluvnej pokuty. Nárok na zmluvnú pokutu môže zaniknúť aj iným spôsobom a to tak na základe jednostranných právnych úkonov, ako aj na základe dohody. Osobitným prípadom zániku nároku na zmluvnú pokutu je premlčanie práva na zmluvnú pokutu. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho

zákonníka je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 26.10.1998 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 21.564,- USD a to v zmysle čl. I, ktorú sa zaviazal odporca vrátiť navrhovateľovi v zmysle čl. II k rukám veriteľa v lehote do 27.09.1999 v splátkach podľa čl. III. Podľa čl. III boli dojednané splátky: prvá splátka vo výške 9.836,- USD do 12.04.1994, druhá splátka vo výške 11.728,- USD do 27.09.1999 v požičanej mene prípadne v korunách podľa kurzu platného v deň vrátenia celej pôžičky. V zmysle čl. V si dohodli účastníci konania zmluvnú pokutu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu vo výške 1 % za každý deň omeškania, s povinnosťou úhrady nákladov vymáhania a inkasom dlžnej čiastky po dátume splatnosti vrátane zmluvnej pokuty. V notárskej zápisnici, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany Horváthovej dňa 26.10.1998 pod č. N 135/1998, NZ 135/1998 bolo vydané osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou, v ktorom dlžník K. G. vyhlásil, že dňa 26.10.1998 uzavrel so B. V. zmluvu o pôžičke, uzavretú podľa § 657 a násl. Občianskeho zákonníka. V bode 2 tejto notárskej zápisnice odporca vyhlásil, že mu bola poskytnutá pôžička vo výške 21.569,- USD a v bode 3 ako osoba povinná vyhlásil, že tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu a výšky uznáva. V bode 4 vyhlásil, že pôžičku opísanú v čl. I sa zaväzuje splatiť do 27.09.1999 podľa splátkového kalendára uvedeného v čl. III Zmluvy o pôžičke, ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice označená ako príloha č 1. V bode 5 odporca vyhlásil, že ak dôjde k plneniu zo strany osoby oprávnenej podľa zmluvy o pôžičke uvedenej v bode 1 tejto notárskej zápisnice, výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku za podmienok uvedených v predmetnej zmluvy, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.

Navrhovateľ ako odvolateľ namietal, že odporca sa nemohol ubrániť námietkou premlčania proti súdnemu uplatneniu nároku na zaplatenie časti zmluvnej pokuty, ktorý vznikol pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej povinnosti a ktorý bol na súde uplatnený v zákonnej 3 - ročnej premlčacej dobe od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom v danom prípade nároky na zmluvnú pokutu vznikali každý deň, keď bol odporca v omeškaní s vrátením peňažnej čiastky navrhovateľovi. Navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na súde pred uplynutím 3 - ročnej premlčacej doby od vzniku tohto nároku a zároveň navrhovateľ uplatnil nárok za čas, keď ešte nebola premlčaná zabezpečená povinnosť vrátiť pôžičku.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neozrejmil, akým spôsobom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80-, USD od 8.6.2007 do 27.9.2009 je premlčaný. V rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje skutočnosť, či navrhovateľovi vôbec vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j., či zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti dohodnutej v čl. 5 zmluvy o pôžičke a ďalej z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, kedy nastala splatnosť tejto zmluvnej pokuty a ktorým momentom tak začala plynúť navrhovateľovi 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie si svojho nároku na súde. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa tak vôbec nie zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, keď nie je zrejmé z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Taktiež zákonný predpis tam nie je vyložený tak, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo

byť citované zákonné ustanovenie použité. Odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia je tak v celom svojom rozsahu všeobecné a nekonkretizované pre danú vec.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zákon pri niektorých právach osobitne upravuje začiatok plynutia premlčacej doby. Robí tak aj pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti ustanovených zákonom alebo zmluvou. Pri právach vzniknutých z porušenia práva, začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. To znamená, že nie je rozhodujúci čas plnenia zmluvnej pokuty, ale skutočnosť, kedy došlo k porušeniu povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Takto vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby nespôsobuje ťažkosti, pokiaľ je zmluvná pokuta dohodnutá v pevnej sume za porušenie konkrétnej povinnosti. Premlčacia doba začne plynúť dňom porušenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. Iná situácia nastáva vtedy, ak je zmluvná pokuta dohodnutá tzv. narastajúcim spôsobom, napr. percentuálnou výškou z istiny za určitý časový úsek, alebo zmluvná pokuta bola dohodnutá za každý deň omeškania. V danom prípade aj tu dochádza k začatiu plynutia premlčacej doby porušením povinnosti, ale táto povinnosť sa v uvedených prípadoch porušuje opakovane a aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká opakovane, napr. každým dňom omeškania. Ide tu o opakované porušenie povinnosti a preto premlčacia doba začína plynúť pri každom porušení povinnosti samostatne.

Neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkov možnosti konať pred súdom. Preto boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 psím. f) O.s.p. v celom rozsahu zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil mu na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším, odvolací súd považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, tu zaoberajúc sa aj odvolacou argumentáciou navrhovateľa, predovšetkým vo vzťahu aj k naznačenému posúdeniu premlčateľnosti nároku navrhovateľa a vykonané dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.