Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-271-2022.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Subarea
8P/271/2022
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., t.č. E. XXXX/XX, F., zast. B. G. C., advokátkou, A. X, F. a B. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, F. o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd neodkladným opatrením ponecháva maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX v osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od podania návrhu od 28.10.2022.
Neodkladné opatrenie platí do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka maloletého domáhala, aby súd dočasne zveril maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150 eur mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia. Matka má v osobnej starostlivosti aj maloletú H. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z iného partnerského vzťahu matky. Matka maloletého je zamestnaná a jej príjem je vo výške cca 991 eur mesačne + rodinné prídavky na dve deti vo výške 51,76 eur mesačne. Matka maloletého nevie uviesť, či je otec maloletého zamestnaný, alebo nie. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, matka žije s deťmi v jednoizbovom mestskom byte, kde mesačne uhrádza sumu 133,46 eur. Navrhovateľka zo svojho príjmu uhrádza sumu 30 eur mesačne za elektrinu, sumu 30 eur ako sporenie, sumu 100 eur mesačne za televíziu, internet a pokutu za zrušenie paušálu, sumu 100 eur ako splátka exekútorovi, sumu 50 eur mesačne ako splátka úveru, sumu 33,61 eur splátku za chladničku, sumu 8,85 eur mesačne splátku za sporák, sumu 36,70 eur mesačne životnú poistku, sumu 300 eur mesačne za stravu, 50 eur mesačne za hygienické potreby, sumu 50 eur mesačne za oblečenie pre maloletého Lea, sumu 50 eur mesačne za oblečenie maloletej H., sumu 60 eur mesačne ako náklady na lekársku starostlivosť o maloleté deti, sumu 60 eur mesačne ako náklady na maloletého za škôlku, sumu 80 eur mesačne ako náklady za školu maloletej H., sumu 60 eur mesačne ako školské a mimoškolské aktivity maloletých detí. Navrhovateľke vypomáha jej rodina, hlavne matka, bez pomoci ktorej by svoji finančnú situáciu nezvládla. Vzťahy medzi matkou a otcom maloletého sú narušené a trvalo rozvrátené a spolužitie rodičov maloletého nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletých detí. Otec na výživu maloletého A. neprispieva žiadnou sumou. Všetky výdavky maloletého hradí matka.
2. Otec maloletého sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2022 uviedol, že ohľadom situácie v rodine zaslala matka maloletých detí kolíznemu opatrovníkovi dňa 1.6.2021 mail, na základe ktorého začal kolízny opatrovník vykonávať v rodine opatrenia. Uskutočnili sa pravidelné stretnutia s matkou ohľadom sociálneho poradenstva. Matka spočiatku chcela poradenstvo ohľadom nápravy vzťahov s otcom maloletého, ale neskôr už vo vzťahu nevidela žiadnu perspektívu a chcela tento vzťah ukončiť. Stretnutia kolízneho opatrovníka sa uskutočnili aj so starou matkou maloletého I. D. a tetou matky B. J. C., ktoré matke maloletých detí poskytujú pomoc a podporu. Pri stretnutiach popisovali vzťah matky s otcom maloletého ako toxický, hlavne zo strany otca maloletého, ktorý matke maloletého ubližuje a tým pádom ubližuje aj deťom. Začiatkom septembra otec maloletého napadol fyzicky matku maloletého, pričom maloleté deti boli svedkom tohto napadnutia a bola privolaná aj policajná hliadka. Matka spolu s deťmi odišla k svojej tete do obce K.. Z dôvodu obavy o svoju dcéru, ponechala maloletú H. v starostlivosti tety do času, kým sa situácia nevyrieši. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou H., ktorá uviedla, že chodí do školy v C. L. M., býva u tety, mamka za ňou chodí. A. je s mamou doma. Ona bude s mamou doma, keď tam nebude tato. Tato mamku bije, sotil ju, a kričí. Ona nechce byť s ním. Na balkóne chytil mamu pod krk. Ona bola pri tom, ak A. a tato ju odsotil. Prišli aj policajti a tato išiel s nimi a oni s mamkou išli k tete. Popísala situáciu, že ju otec zavrel v kuchyni, aby urobila rezne, potrebovala na záchod a tak sa pocikala. Mama nebola doma a oco ju z kuchyne pustil, až keď mala prísť mama domov. Na A. tato nekričí, len niekedy. Maloletá uviedla, že domov sa vráti a bude s mamkou. Pani C., u ktorej je maloletá sa vyjadrila, že maloletá bude u nej, kým sa situácia nevyrieši, potom sa maloletá vráti k mame. Otec maloletého bol viackrát kolíznym opatrovníkom kontaktovaný za účelom dohodnutia spoločného stretnutia, ale žiadne stretnutie sa neuskutočnilo. V mesiaci jún 2022 bol matke pridelený jednoizbový byt v Humennom, ktorý matka užíva od októbra 2022. Maloletý A. je asi tri týždne s ňou v spoločnej domácnosti v novom pridelenom byte. Telefonicky bolo preverené, že nájomcom bytu, kde predtým spolu rodičia bývali, je otec maloletého, je tu evidovaný dlh na nájomnom, ktorý narastá, preto B. F. podalo na otca maloletého žalobu. Podľa názoru kolízneho opatrovníka je potrebné vo veci nariadiť neodkladné opatrenie a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne.
4. Lustráciou v registri sociálnej poisťovne súd zistil, že otec nie je zamestnaný od marca 2021.
5. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
6. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
17. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).
18. V danom prípade je súd toho názoru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania a to rodičov maloletého. Z predloženej správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplní. Aj keď maloletý je starostlivosti matky, súd považoval za potrebné rozhodnúť, že maloletého v tejto starostlivosti dočasne ponecháva s poukazom na narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého a prítomnosť násilia v rodine zo strany otca, najmä voči maloletej H.. Rozpory medzi rodičmi spôsobili, že maloletá H. je na základe dohody matky a matkinej tety dočasne v domácnosti tety a to do doby, kým sa situácia v rodine nevyrieši. Takto do deklarovala aj maloletá H., ktorá bola svedkom fyzického útoku na matku. Otec sa k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril a taktiež nespolupracoval
s kolíznym opatrovníkom. Súd teda bral do úvahy vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka a považoval za potrebné rozhodnúť o tom, v starostlivosti ktorého z rodičov bude dočasne maloletý, aby tak predišiel ďalším konfliktom rodičov ohľadom maloletého. Matka sa o maloletého riadne stará a od októbra 2022 je maloletý spolu s ňou v novo pridelenom byte. Matka požadovala určiť dočasne aj výživné. Súd však nepozná majetkové a zárobkové pomery otca, tieto skutočnosti nevyplynuli aj z návrhu, ani z vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Z registra Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec maloletého nie je od marca 2021 zamestnaný. Taktiež zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že na byte v ktorom býva otec je dlh a zo strany prenajímateľa bola na súde podaná žaloba. Preto súd dočasne určil výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne, čo v súčasnosti predstavuje sumu 32,11 eur mesačne.
19. Na tunajšom súde sa vedie konanie o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX, kde sa súd bude podrobne zaoberať príjmami a výdavkami rodičov ako aj výdavkami maloletého. Platnosť neodkladného opatrenia súd obmedzil do doby kým nebude vo veci XXP XXX/ XXXX právoplatne rozhodnuté.
20. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.