Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-31-2022.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v spore žalobcu: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XXA, XXX XX D. E., o zaplatenie 83,38 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 83,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83,38 eur od 14.06.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 83,38 eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že 9.4.2021 bola žalovanému vystavená a následne doručená faktúra č. 5060061369 vo výške 83,38 eur, splatná do 13.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát Banská Bystrica za obdobie od 01.05.2020 do 08.05.2020. Z dôvodu neuhradenia faktúry bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu pohľadávky 19.10.2020 a následne aj ďalšia výzva zo dňa 17.12.2021. Žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti nezaplatil. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 14.06.2020.
2. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, ktoré je plne v súlade s Ústavou SR v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Žalobca si takto v konaní uplatnil nárok na náhradu paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, ktorú by tam umiestnená osoba potrebovala zabezpečiť aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení.
3. Súd vo veci vydal 03.06.2022 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Nakoľko žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, ani napriek šetreniu adresy jeho pobytu, súd uznesením zo dňa 03.08.2022 platobný rozkaz zrušil.
4. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu na adresu uvedenú v žalobe ani v evidencii Registra obyvateľov SR, súd vykonal rozsiahle šetrenie ohľadom pobytu žalovaného. Lustráciou v
Registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaný má trvalý pobyt na adrese, ktorú označil žalobca. Mestská polícia Stará Ľubovňa na žiadosť o prešetrenie pobytu žalovaného oznámila dňa 28.7.2022, že menovaný pracuje dlhodobo v Belgicku, dátum návratu do miesta bydliska nie je známy. Bližšie informácie ohľadom pobytu žalovaného sa nepodarilo zistiť ani lustráciou v registroch ďalších štátnych inštitúcii. Preto súd v súlade s § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 5.11.2021 na úradnej tabuli súdu, aj na webovej stránke súdu oznámenie o podaní žaloby s tým, že následne sa budú ďalšie písomnosti žalovanému doručovať na adresu jeho trvalého pobytu v súlade s § 116 ods. 3 CSP.
5. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súlade s ust. § 177 odsek 2 písm. b) CSP, nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.
6. Súd preskúmal písomné dôkazy predložené žalobcom, a to: faktúru č. 5060061369 s kópiami nedoručených obálok, výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti – strava počas karantény z 19.10.2020, výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 83,38 zo dňa 17.12.2021 s kópiami nedoručených obálok a zistil nasledovný skutkový stav vecí:
7. Z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli zo strany štátu zavedené rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane nariadenej izolácie vo vymedzených karanténnych zariadeniach. V danom prípade bolo žalovanému faktúrou č. 5060061369 zo dňa 14.05.2020 vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát Banská Bystrica od 01.05.2020 do 08.05.2020, v sume 83,38 eur.
8. Z výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020 súd konštatuje, že žalovaný bola žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky vo výške 38,83 eur do 30 dní od vystavenia výzvy s upozornením, že pokiaľ k úhrade nedôjde, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky.
9. Z výzvy na úhradu pohľadávky štátu vo výške 83,38 eur zo dňa 17.12.2021 súd zistil, že žalovaný bola opätovne vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 83,38 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s upozornením, že pokiaľ nevykoná v stanovenej lehote úhradu, žalobca bude nútený si uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Žalobca súčasne predložil súdu aj kópiu nedoručenej zásielky, ktorá mu bola vrátená dňa 10.2.2022.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenej karantény žalovanej, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, a karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
11. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
12. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
13. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd dospel k tomuto právnemu záveru:
16. V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne opatrenia, medzi ani aj nariadená izolácia vo vymedzenom karanténnom zariadení. Predmetné opatrenie bolo predmetom aj ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8.12.2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou SR, no samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade s Ústavou SR. V zmysle bodu 167. dotknutého nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia (na ochranu verejného zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým, že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia, za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena.“
17. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že žalovanému bolo vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát Banská Bystrica za obdobie od 01.05.2020 do 08.05.2020 v sume 83,38 eur, z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby, pričom za dané obdobie vznikli žalobcovi náklady v súvislosti s poskytnutím stravy v sume 83,38 eur. Žalovaný bol žalobcom niekoľkokrát vyzvaný na uhradenie vzniknutej pohľadávky, no bezúspešne. V konaní bol žalovaný nečinný, nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval. Preto súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Žalobcovi súd tiež priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % v súlade s § 3 cit. nariadenia č. 87/1995 Z.z. s tým, že úroky plynú odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 5060061369 t.j. od 14.06.2020.
O trovách konania súd rozhodol takto:
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
22. Riadiac sa vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami a citovaným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.