Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-74-2011.pdf
PDF · 110.86 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-11Cb/74/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany JUDr. Luciou Chrapkovou, Ph.D v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36 361 518, právne zastúpený: GRABAN, TORMA&PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná 3, IČO: 36 730 564, proti odporcovi: U. U., P. L. U. C., L..D.. Š. XXX/XX, I.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Eva Bačíková, advokátka so sídlom v Trnave, A. Žarnova 1 o zaplatenie 8.113,51 eur s prísl., medzitýmnym rozsudkom takto
rozhodol:
Navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2011 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.113,51 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 8.113,51 eur od09.04.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 15.01.2010 bola vykonaná kontrola meracieho miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené nasledovné: „pri kontrole odberného miesta boli zistené nepravé overovacie značky. Podľa § 39 článok I ods. b) je manipulácia s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny považovaný za neoprávnený odber.“ Poukázal na ustanovenie § 39 zákona č. 656/2004 Z.Z. a § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.Z. Uviedol, že v dôsledku vyššie uvedeného neoprávneného odberu bola navrhovateľovi spôsobená škoda.
K návrhu sa vyjadril písomne odporca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.06.2012, v ktorom poukázal na to, že z predloženej fotodokumentácie nie sú zrejmé žiadne zásahy do overovacích značiek elektromera, a preto namieta záver pracovníkov Západoslovenskej energetiky, a.s. uvedený v protokole, že by elektromer v dôsledku zásahu odberateľa nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával odber elektriny. Spochybnil výšku uplatnenej škody, uviedol, že po vyúčtovaní náhrady škody opakovane reklamoval predložené vyúčtovanie spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. Namietol aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie návrhu a poukázal na to, že v zmysle vyhlášky č. 154/2005 Z.z. je oprávnený domáhať sa náhrady škody voči odberateľovi dodávateľ elektriny. Uvedená skutočnosť tiež vyplýva z ustanovenia článku IX Náhrada škody ods.9.4 Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov ZSE energia, a.s. Na vyjadrenie odporcu reagoval navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 07.02.2014, v ktorom uviedol, že je subjektom definovaným v § 2 písm. b) bod 9 zákona o energetike č. 656/2004 Z.z. (ďalej len ZE), to znamená prevádzkovateľ distribučnej sústavy, a teda nie je subjektom, ktorý uzatvára zmluvy o dodávke s potenciálnymi odberateľmi. Týmto subjektom je ZSE energia, a.s., ktorá je v súlade s § 2 písm. b) bod 19 ZE dodávateľom elektriny a z tohto titulu je ZSE energia,a.s. povinná uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na vymedzenom území s každým, kto o to požiada v súlade s § 27 ods. 2 písm. f) ZE.
Poukázal na to, že podľa § 25 ods. 1 ZE spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. ako držiteľovi povolenia vznikla povinnosť najneskôr s účinnosťou od 01.07.2007 oddeliť činnosť v oblasti energetiky v rozsahu prevádzkovania distribučnej sústavy do samostatnej spoločnosti. Za účelom splnenia tejto zákonnej povinnosti pôvodný zmluvný partner odporcu - spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. rozhodnutím vo forme notárskej zápisnice č. N127/2007, Nz21402/2007 zo dňa 31.05.2007 a uzavretím zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007 s účinnosťou k 01.07.2007 vložil časť svojho podniku „Úsek prevádzky distribučnej sústavy“ vykonávajúcu činnosť v oblasti energetiky v rozsahu prevádzkovania distribučnej sústavy ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. V zmysle ustanovenia § 483 ods. 2 a § 477 ods.2 Obchodného zákonníka a ustanovení článku II zmluvy o vklade časti podniku prešlo vkladom časti podniku zo ZSE na ZSE distribúcia s účinnosťou k 01.07.2007 vlastníctvo ku všetkým elektroenergetickým zariadeniam slúžiacim na prevádzkovanie distribučnej sústavy a všetky práva a záväzky slúžiace na prevádzkovanie distribučnej sústavy. Povinnosť v zmysle § 25 ods. 1 ZE súvisí s takzvanou liberalizáciou trhu s elektrinou, ktorá sa na území SR začala od roku 2005. Do tejto doby oblasť distribúcie, dodávky a predaja elektriny spadala v tomto konkrétnom prípade na vymedzenom území výlučne pod spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s., ktorá mala úlohu realizovať všetky úkony od pripájania, cez výstavbu, údržbu vedení až po predaj elektriny koncovému spotrebiteľovi. Následnou liberalizáciou sa otvoril trh s elektrinou pre nových účastníkov - oprávnených dodávateľov elektriny a to tak, že takzvaným unbundlingom bolo v zmysle nariadenia vlády pod vplyvom Európskej únie vnútené spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. rozdeliť predaj a distribúciu elektriny na dve samostatné spoločnosti. Z uvedeného dôvodu vznikli dve nové dcérske spoločnosti - ZSE distribúcia, a.s. a ZSE energia, a.s.. Navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný v zmysle § 24 ods. 2 písm. a) ZE zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy a písm. e) zabezpečiť distribúciu elektriny. Za týmto účelom musí navrhovateľ vynakladať určité náklady aj na straty elektriny, ktoré vznikajú ako dôsledok dopravy elektriny elektrickým vedením a podobne. Tieto straty sa prejavia v prevádzkových nákladoch navrhovateľa tým, že množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako množstvo elektriny predanej. Pod množstvom predanej elektriny sa má na mysli elektrina, ktorú si navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy následne účtuje v rámci poskytnutia distribučných služieb v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) o cene za prístup do distribučnej sústavy a za distribúciu elektriny u dodávateľa elektrickej energie alebo u odberateľa. Rozdiel medzi nakúpenou a predanou elektrickou energiu sa rovná stratám. Poukázal na § 24 ods. 1 písm. b) ZE. Uviedol, že má nárok na náhradu škody na základe § 39 ods. 1 a 2 ZE a poukázal na vtedy platný prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy ZSE distribúcia, a.s. schváleného rozhodnutím ÚRSO, ktorý je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, a teda aj pre odporcu. Odporca je viazaný obchodnými podmienkami pre prístup, pripojenie do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny, čo potvrdzuje jeho zmluva o distribúcii elektriny zo dňa 03.02.2006, konkrétne článok II bod 1 zmluvy, ktorý stanovuje: „distribúcia elektriny sa uskutočňuje v súlade s platnými obchodnými podmienkami distribúcie a platným prevádzkovým poriadkom distribučnej sústavy, s ktorými sa zmluvné strany riadne oboznámili pred podpisom tejto zmluvy.“ Subjektom oprávneným domáhať sa náhrady škody je v tomto prípade nie subjekt, ktorý elektrinu predáva, resp. dodávateľ, v tomto prípade ZSE energia, a.s., ale práve prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému pri distribúcii vznikli straty z dôvodu neoprávneného odberu na odbernom mieste odporcu. Poukázal na nesprávny argument odporcu, ktorý tvrdil, že všeobecné obchodné podmienky pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE energia, a.s. platné v čase zistenia neoprávneného odberu ustanovujú v článku IX bod 9.4, že oprávneným domáhať sa náhrady škody je dodávateľ, čo nie je pravdou. V citovanom článku VOP sa uvádza: „odberateľ zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom v súlade so zákonom o energetike a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odberateľ je povinný uhradiť náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu. Tento článok nestanovuje, kto je oprávnený domáhať sa náhrady škody, práve naopak, tento článok odkazuje na úpravu ZE a iných právnych predpisov s tým súvisiacich, pričom v článku I bod 1.7 VOP je jasne definované, že záväzným je aj prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy, schválený ÚRSO. Rovnako ani vyhláška MH SR č. 154/2005 Z.Z. nestanovuje konkrétneho oprávneného na náhradu škody, nakoľko táto v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 ZE stanovuje len spôsob výpočtu škody. Na vyjadrenie navrhovateľa reagoval odporca svojim vyjadrením doručeným súdu dňa 02.06.2014, v ktorom poukázal na niekoľko rozsudkov Okresných súdov, týkajúcich sa náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom, kde ako navrhovateľ vystupoval dodávateľ elektriny, to svedčí o nejednoznačnosti právnej neistote v otázke aktívnej vecnej legitimácie v skupine majetkovo prepojených spoločností, do ktorej patrí aj navrhovateľ. Keď po vyčlenení navrhovateľa ako distribútora spoločnosti
ZSE energia, a.s. ako dodávateľa elektriny zo spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. neoprávnené odbery boli žalované najskôr navrhovateľom, potom spoločnosť ZSE energia, a.s. a nakoniec opäť navrhovateľom za nezmenených vonkajších podmienok. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, záznamu o kontrole odberného miesta s priamym meraním, zmluvy o distribúcii elektriny zo dňa 09.02.2006, zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 09.02.2006, všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE energia, a.s., rozhodnutia ÚRSO zo dňa 23.12.2009, č. 0132/2009/E-PP, rozhodnutia ÚRSO zo dňa 28.09.2006 č. 0002/2006/02/PP, všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE energia, a.s. určinných od 01.01.2010, rozhodnutia ÚRSO zo dňa 05.06.2007, 22.05.2008, zmluvy o vklade časti podniku zo dňa 31.05.2007, rozhodnutia ÚRSO zo dňa 24.10.2008 č. 0104/2008/02/PP, všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o dodávke elektriny ZSE energia, a.s. účinných od 01.01.2009, všeobecných obchodných podmienok na dodávku elektriny pre oprávnených odberateľov spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. platných od 01.01.2006, rozhodnutia ÚRSO zo dňa 28.09.2006 č. 0002/2006/02/PP, rozhodnutia ÚRSO zo dňa 22.11.2010 č. 0159/2010/E-PP a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav: Dňa 09.02.2006 Západoslovenská energetika, a.s. ako prevádzkovateľ uzatvorila s odporcom ako odberateľom zmluvu o distribúcii elektriny, podľa ktorej sa prevádzkovateľ zaviazal zabezpečiť odberateľovi za podmienok dohodnutých v tejto zmluve distribúciu elektriny a sieťové služby do odberného miesta uvedeného v článku IV zmluvy. Odberateľ sa zaviazal uhrádzať prevádzkovateľovi platby i za distribúciu elektriny a sieťové služby podľa tejto zmluvy. V ten istý deň uzatvoril odporca ako odberateľ so Západoslovenskou energetikou, a.s. ako dodávateľom zmluvu o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa dodávať elektrinu odberateľovi v dohodnutom množstve a čase do odberného miesta a záväzok odberateľa uhrádzať dodávateľovi platby za dodávku elektriny podľa zmluva platných všeobecných podmienok dodávky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dňa 15.01.2010 pri kontrole elektromeru boli zistené na odbernom mieste nepravé overovacie značky, o čom bol spísaný protokol a záznam o kontrole odberného miesta s priamym meraním. Z dôvodu, že navrhovateľ uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako neoprávnený odber, vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným odberom na sumu 8.113,51 eur. Dňa 31.05.2007 Západoslovenská energetika, a.s. a ZSE distribúcia, a.s. uzatvorili zmluvu o vklade časti podniku. Predmetom ktorej bol vklad časti podniku ako nepeňažného vkladu do spoločnosti nadobúdateľa (navrhovateľa) za podmienok uvedených v zmluve. Vkladateľ (Západoslovenská energetika, a.s.) sa zaviazal vložiť ku dňu účinnosti vkladu časť podniku ako nepeňažný vklad do spoločnosti nadobúdateľa a previesť na nadobúdateľa vlastnícke práva, iné práva a povinnosti súvisiace s časťou podniku a nadobúdateľ sa zaviazal nepeňažný vklad, pozostávajúci z časti podniku prevziať a nadobudnúť príslušné vlastnícke práva, iné práva a záväzky. Časť podniku, vkladaná vkladateľom do spoločnosti nadobúdateľa na základe zmluvy vo forme nepeňažného vkladu zahŕňa všetky veci (hnuteľné a nehnuteľné), iné práva (nehmotný majetok), iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu časti podniku, práva povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov časti podniku a záväzkov súvisiacich s časťou podniku a to tak známych ako aj neznámych a budúcich a to ku dňu účinnosti vkladu, najmä, ale nielen nasledovné: práva a povinnosti zo zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv o pripojení, zmlúv o distribúcii, zmlúv o preložkách, nájomných zmlúv, zmlúv týkajúcich sa služieb, ktorých poskytovanie je spojené s nehnuteľnosťami a iných osobitných zmlúv, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 7 tejto zmluvy, vyhotovený podľa stavu ku dňu v ňom uvedenom spolu so všetkými existujúcimi pohľadávkami a záväzkami súvisiacimi s danými zmluvami (bod f), akékoľvek iné veci, práva, pohľadávky, iné majetkové hodnoty, záväzky a iné zložky tvoriace časť podniku, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 9 tejto zmluvy, vyhotovený podľa stavu ku dňu v ňom uvedenom. Podľa bodu 2.5 zmluvy pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností zmluvné strany prehlasujú, že na nadobúdateľa prechádzajú všetky veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré funkčne súvisia s prevádzanou časťou podniku, a to bez ohľadu na to, že tieto nie sú prípadne uvedené v žiadnej z príloh tejto zmluvy, znaleckom posudku a odovzdávacom protokole a nebudú zaznamenávané ani v účtovnej evidencii vkladateľa ku dňu účinnosti vkladu. V prípade, ak sa vyskytne takáto zložka časti podniku, zmluvné strany sa zaväzujú v prípade potreby modifikovať predmetné zoznamy prevádzaných zložiek časti podniku spôsobom uvedeným v odseku 9.4 tejto zmluvy a uskutočniť všetky a akékoľvek úkony potrebné na to, aby na nadobúdateľa prešla takáto zložka časti podniku.
Rozhodnutím zo dňa 23.12.2009 č. 0132/2009-E-PP ÚRSO schválil prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti ZSE distribúcia, a.s.. Podľa bodu 3.12 prílohy č. 1 prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorá predstavuje obchodné podmienky pre prístup, pripojenie do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. množstvo elektriny, ktoré bolo spotrebované odberateľom elektriny neoprávnene v zmysle § 39 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, je súčasťou strát prevádzkovateľa DS do času zistenia neoprávneného odberu. Po termíne zistenia neoprávneného odberu nemožno množstvo elektriny neoprávneného odberu považovať za straty. V prípade neoprávneného odberu odberateľ elektriny v zmysle zákona o energetike odberateľ elektriny uhradí všetky platby za škodu spôsobenú prevádzkovateľovi DS neoprávneným odberom na účet prevádzkovateľa DS. Dňa 05.06.2007 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal rozhodnutie, ktoré predstavovalo povolenie č. 2007E/0258 pre ZSE distribúcia, a.s. na predmet podnikania elektroenergetika rozsah podnikania - distribúcia elektriny a dňa 22.05.2008 povolenie č. 2007E/0258-2 zmena pre ZSE distribúcia, a.s. na predmet podnikania elektroenergetika rozsah podnikania - distribúcia elektriny. Podľa čl. 1.7.Všeobecných obchodných podmienok pre oprávnených odberateľov so zmluvou o združenej dodávke elektriny ZSE Energia, a.s. účinných od 01.01.2010 (VOP), prevádzkový poriadok PDS (prevádzkovateľa distribučnej sústavy) je dokument schválený ÚRSO, ktorým sa riadi zabezpečenie distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb do odberného miesta odberateľa. V zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach je ÚRSOm schválený prevádzkový poriadok PDS záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou. V zmysle čl. 1.2 VOP všeobecné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dodávke elektriny, zmluvy o združenej dodávke elektriny (...) ako aj všetkých ostatných zmlúv o združenej dodávke elektriny a zmlúv o dodávke elektriny, ktoré boli uzatvorené pred účinnosťou VOP. Podľa § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku. Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 477 ods. 1 a 2 Obchodnéhozákonníka, Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.Prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 15.01.2010 Západoslovenská energetika, a.s. vykonala kontrolu odbernom mieste, v podnikateľskom objekte odporcu pričom kontrolou bolo zistené, že na meradle bolo porušenézabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nakoľko chýbala doplnková overovacia plomba. V danom prípade medzi účastníkmi bolo sporné či navrhovateľ je subjektom oprávneným domáhať sa náhrady škody titulom neoprávneného odberu v zmysle § 39 zákona o energetike vo všeobecnosti. V danom prípade mal sú za preukázané, že spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o vklade časti podniku, na základe ktorej na navrhovateľa ako nadobúdateľa prešli všetky veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré funkčne súvisia prevádzanou časťou podniku. Na základe zmluvy o vklade časti podniku k prechodu práv a záväzkov dochádza ex lege a to aj vtedy, keby tieto práva a záväzky /povinnosti/ neboli v zmluve identifikované. Stačí, že sa týkajú odpredávanej častipodniku. Zákonné určenie rozsahu práv a záväzkov dikciou „na ktoré sa predaj vzťahuje“ je určujúci pri predaji časti podniku. V danom prípade zo zmluvy je zrejmé, že predmetom zmluvy sú tie práva, veci a záväzky, ktoré funkčne súvisia s prevádzanou časťou podniku, ktorou v tomto prípade bol úsek prevádzky distribučnej sústavy predstavujúci časť podniku vkladateľa, ktorá zabezpečuje prevádzkovanie distribučnej sústavy, ktorá časť podniku je tvorená vecami, právami a iným aj inými majetkovými hodnotami, záväzkami, zamestnancami súvisiacimi a slúžiacimi na prevádzkovanie distribučnej sústavy. Účinnosťou zmluvy nadobúdateľ vstúpil do práv a záväzkov vkladateľa, ktoré vznikli zo zmlúv alebo z iných právnych skutočností pred účinnosťou samotnej zmluvy.
Pokiaľ ide o prechod pohľadávok tento sa spravuje ustanoveniami § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že pri prechode záväzkov sa zákon explicitne neodvoláva na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tento záver je možné vyvodiť na základe vzťahu Občianskeho a Obchodného zákonníka vyjadreného v § 1 Obchodného zákonníka. Podľa § 2 písm. b) bod 7 až 9 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v zmení účinnom k 15.01.2010 (ďalej len Zákon o energetike), distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia. Distribučnou sústavou vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV vrátane a vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elektroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej sústavy je aj elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z časti územia Európskej únie alebo z časti územia tretích štátov na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia, ak takéto elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie nespája národnú prenosovú sústavu s prenosovou sústavou členského štátu Európskej únie alebo s prenosovou sústavou tretích štátov; na takomto elektrickom vedení a elektroenergetickom zariadení sa preprava elektriny uskutočňuje v režime schválenom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Prevádzkovateľom distribučnej sústavy právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia,
Podľa § 39 ods. 1 a 2 zákona o energetike, Neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1.pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2.dodávke elektriny, 3.zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4.prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5.distribúcii elektriny, b)bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c)meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Zákon o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu ako aj odkaz na spôsob výpočtu škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom avšak explicitne neustanovuje, akému subjektu tým ktorým neoprávneným odberom je odberateľ povinný škodu nahradiť. Bolo teda na navrhovateľovi, aby preukázal, že v prípade ak sa potvrdia jeho tvrdenia o neoprávnenom odbere zo strany odporcu, je oprávneným subjektom na vymáhanie náhrady škody respektíve jej uplatnenie. Navrhovateľ počas konania tvrdil, že škoda vznikla jemu, pretože ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť distribúciu elektriny a za tým účelom musí navrhovateľ vynakladať určité náklady aj na straty elektriny, ktoré vznikajú výlučne na distribučnej sústave. Tieto straty majú prejaviť v prevádzkových nákladoch navrhovateľa tým, že množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako množstvo elektriny predajnej. Pri predanej elektrine ide o elektrinu, ktorú si navrhovateľ ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy následne účtuje v rámci poskytnutia distribučných služieb buď u dodávateľa elektrickej energie alebo u odberateľa (v prípade, ak má odberateľ uzatvorenú samostatnú zmluvou o distribúcii s navrhovateľom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a samostatnú zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny).
V danom prípade prípadné nároky jednotlivých subjektov pôsobiacich na úseku elektorenergetiky (prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, výrobca elektriny) voči tretín osobám nevyplývajú zo zákona o energetike účinného ku dňu 15.01.2010 príp. iných právnych predpisov. Súd preto zisťoval, či skutočnosť, že navrhovateľ je oprávnený na náhradu škody z neoprávneného odberu vyplýva zo zmluvných dojednaní medzi navrhovateľom a odporcom.
Rozhodnutím zo dňa 23.12.2009 ÚRSO schválil prevádzkový poriadok navrhovateľa, kde v bode 3.12 je uvedené, že množstvo elektriny, ktoré bolo spotrebované odberateľom elektriny neoprávnene v zmysle § 39 ods. 1 písm. b) ZEje súčasťou strát prevádzkovateľa distribučnej sústavy (...).
V zmysle VOP, prevádzkový poriadok schválený ÚRSO je záväzný aj pre odberateľov.
Z bodu 1.2VOP vyplýva, že obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o združenej dodávke elektriny aj všetkých zmlúv o združenej dodávke elektriny a zmlúv o dodávke elektriny ktoré boli uzatvorené pre účinnosťou týchto VOP.
Keďže súčasťou zmluvy o dodávke elektriny boli v čase vykonania kontroly VOP, ktoré určujú, že rozhodnutia ÚRSO, ktorým je schválený prevádzkový poriadok PDS, je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou, teda aj pre odberateľa, a súčasťou prevádzkového poriadku PDS je ustanovenie týkajúce sa oprávneného subjektu pre náhradu škody z neoprávneného odberu, súd má za to, že navrhovateľ je oprávneným subjektom na uplatnenie náhrady škody z neoprávneného odberu.
V závere považuje súd za potrebné uviesť, že navrhovateľ automaticky vyčíslil výšku škody v zmysle vyhlášky č. 154/2005 Z.z., avšak paradoxne, predložil súdu dôkaz preukazujúci, že meracie zariadenie meralo v rámci tolerovanej odchýlky, teda meralo skutočne odobratú elektrinu (kontrolný zápis zo dňa 05.02.2010). Súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike základným predpokladom na priznanie náhrady škody je vznik škody. Až po zistení, že škoda skutočne vznikla, zisťuje sa jej skutočná výška. Ak túto výšku nie je možné zistiť, až vtedy je možné aplikovať výpočet podľa vyhlášky.
Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo sporné, či navrhovateľ má právo domáhať sa náhrady škody, súd najprv rozhodol o práve navrhovateľa uplatniť si právo na náhradu škody z neoprávneného odberu voči odporcovi. Takýto postup sa javí súdu ako hospodárny, nakoľko následné dokazovanie ohľadne vzniku škody a jej výšky bude spojené s ďalšími nákladmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.