Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-47-2024.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/47/2024
Uznesenie
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 14C/47/2024-10 4324202310
U Z N E S E N I E
Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, F., proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. D., adresa na doručovanie: I. XX, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 14C/47/2024-10 4324202310
I. U k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX na adrese D. B.F. XXX/ XX, F., ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape E. XXX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 730 m2 a na parcelu p.č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 730 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., C. F., C. J.. II. U k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päťdesiat metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu. III. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. IV. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobkyni v postavení žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 14C/47/2024-10 4324202310
1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na súde dňa 26.06.2024 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vstup do rodinného domu, ktorého jednou z majiteliek je žalobkyňa, a v ktorom spolu so žalovaným žijú a zároveň mu zakáže približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
2. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný je jej partnerom, s ktorým spolu žije v rodičovskom dome na adrese D. XXX/XX, F., ktorého majiteľkou je žalobkyňa a jej dve sestry v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku každá z nich. So žalovaným sa poznajú 7 rokov, pričom po krátkom čase známosti sa žalovaný k žalobkyni aj nasťahoval. Zo začiatku bol život so žalovaným bezproblémový, problémy s jeho správaním začali približne pred 3,5 rokmi. V tom čase sa od nich odsťahovala jej dcéra s vnučkou. Žalovaný začal vo väčšej miere piť alkohol, pričom keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu, na žalobkyňu neustále kričal a vulgárne jej nadával. Často jej hovoril, aby zdochla. Keď mu dohovárala aby nepil, to ho ešte viac vyprovokovalo. Viackrát sa so žalovaným snažila rozísť. On však nechcel a nereagoval na jej výzvy. Žalovaný bol lešenár. Vo februári 2024 v práci spadol. Musel ísť na pohotovosť a tam mu robili testy krvi a moču. Zistili, že bol pod vplyvom alkoholu a drog. Žalobkyňa nevedela, že berie drogy. Následne žalovaný zmenil zamestnanie a situácia v ich domácnosti sa odvtedy ešte vyostrila. Cez pracovný týždeň nepil kvôli práci, no od piatku do nedele bol neustále pod vplyvom alkoholu. Za jeden deň sa stihol opiť aj niekoľkokrát. Pred asi 3 mesiacmi mu žalobkyňa povedala, že by sa mali už konečne rozísť, na čo jej povedal, že keď by musel odísť z domu, najprv zabije ju, potom seba. Odvtedy jej pravidelne hovorieval, že oni dvaja musia zomrieť spolu. Dňa 16.06.2024 bol žalovaný zase opitý. Žalobkyni sa to nepáčilo a opýtala sa ho, prečo musí takto vyzerať hneď ráno. On jej na to povedal, že sa teraz naje a potom zoberie nôž, vrazí jej ho do hlavy a potom ju celú dobodá. Veľmi sa ho bála, ušla na dvor a zavolala dcére. Dcéra šla rovno na políciu. Nakoľko sa žalobkyňa bála vrátiť do domu, utiekla k neteri. Do domu sa vrátila, až keď tam bola dcéra s políciou. Na žalovaného podala trestné oznámenie a polícia ho dňa 17.06.2024 vykázala zo spoločného obydlia na 14 dní. Ako ohrozená osoba bola kontaktovaná Poradňou pre obete s Intervenčným centrom, Centra Slniečko, n.o., a bola jej poskytnutá bezplatná právna pomoc. Podľa žalobkyne sa nariadením neodkladného opatrenia vyrieši otázka jej ochrany pred násilím zo strany žalovaného. Žalovaného sa bojí, jeho vyhrážky sú stále horšie. Nevie čoho je schopný, má strach, že ju skutočne zabije. B. sa pred ním nevie ubrániť.
3. Na preukázanie svojich tvrdení súvisiacich s osvedčením potreby vydania neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila súdu výpis z listu vlastníctva č. XXX, úradný záznam OO PZ v Želiezovciach zo dňa 17.06.2024 o oznámení prečinu Nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný a Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 17.06.2024.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa prvej vety § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 336 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
17. Podľa § 27a ods.1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
18. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej povahy, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery strán konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah(princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods.3 CSP).
19. Účelom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia § 325 ods.2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takého skutku s jeho obeťou a tým jej poskytnúť ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná integrita navrhovateľky vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým trestné oznámenia, lekárske správy, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.
20. Pri neodkladných opatreniach v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je ich účelom zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a f) do určitej miery prekrýva.
21. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP má preventívnu funkciu, a preto nemožno jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou preukázania násilného skutku. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Je zrejmé, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, kedy súd rozhodne do 24 hodín, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivých tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre jeho nariadenie postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako právo na obydlie.
22. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
23. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn.5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
24. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
25. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
26. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorý je partnerom, z dôvodu, že sa dopúšťal voči nej dlhodobého psychického násilia, ktoré vyústilo do vyhrážania sa zabitím, pričom na osvedčenie svojich skutkových tvrdení predložila súdu aj listinné dôkazy.
27. Súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobkyňa v dostatočnom rozsahu osvedčila základné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z podania žalobkyne a listinných dokladov, najmä z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č. ORP-467/ZE-LV-2024 zo dňa 17.06.2024 a úradného záznamu zo dňa 17.06.2024 je zrejmé, že vznikla potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá má zabrániť fyzickému a psychickému násiliu žalovaného voči žalobkyni a ochrániť jej život a zdravie pred prípadným ďalším násilím z jeho strany. Minimalizovať kontakt a poskytnúť obeti ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia je v týchto prípadoch prioritné a to aj za cenu, že skutkový stav vo veci nie je náležite zistený.
28. V predmetnej veci žalobkyňa osvedčila, že spolu so žalovaným ako dlhoroční partneri užívajú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území F., zapísanú na LV č. XXX, pričom ide o rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 730 m2. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k celku na predmetných nehnuteľnostiach.
29. Z predmetného návrhu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom z predmetného návrhu mal súd za osvedčené, že sa žalovaný voči jej osobe pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok dopúšťa psychického násilia spočívajúcom v nevhodnom správaní, a to slovnej agresii voči žalobkyni, ktorá sa časom stupňuje a vo vyhrážaní sa ublížením na zdraví a zabitím, pričom žalobkyňa správanie žalovaného opísala ako správanie, ktoré u nej vyvoláva pocit strachu o svoj život, v dôsledku čoho podala trestné oznámenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie.
30. Z úradného záznamu OR PZ v Leviciach, OO PZ v Želiezovciach je zrejmé, že žalobkyňa podala na žalovaného dňa 16.06.2024 trestné oznámenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal žalovaný dopustiť tým, že žalobkyni sa vyhrážal ujmou na zdraví, pričom k napadnutiu nedošlo, príčinou uvedeného má byť nadmerné užívanie alkoholických nápojov.
31. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia č. ORP-467/ZE-LV-2024 zo dňa 17.06.2024 vyplýva, že žalovaný bol dňa 17.06.2024 o 12:00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia rodinný dom na adrese F., D. F. XXX/XX a prislúchajúci dvor rodinného domu na adrese F., D. F. XXX/XX ohrozenej osoby (žalobkyne) na dobu 14 dní.
32. Súd posúdil návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je dôvodný. Žalobkyňa plne osvedčila nielen potrebu dočasne upraviť pomery strán sporu (dôvodnú obavu z potencionálne násilného správania žalovaného), ale aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vydaním predmetného neodkladného opatrenia sa zabráni prípadnému útoku žalovaného, vzhľadom na jeho psychické útoky na žalobkyňu a slovné vyhrážky zabitím, čo jednoznačne vyplýva zo žalobkyňou opísaného doterajšieho správania sa žalovaného, pričom aj samotný žalovaný bol príslušným OO PZ SR v Leviciach už vykázaný zo spoločného obydlia a to práve pre vyhrážanie za ublížením na zdraví žalobkyni. Žalobkyňa v návrhu preukázala, že v dôsledku strachu
z osoby žalovaného je v neustálom strese, žije v napätí, čo má negatívny vplyv na jej zdravie ako i na samotný psychický stav. Vzhľadom na zrejmú prioritu ochrany telesnej a duševnej integrity (života a zdravia) žalobkyne pred ochranou práva obydlia a slobodu pohybu žalovaného tak za danej situácie, podľa názoru súdu, možno považovať za primerané rozhodnutie o tom, aby žalovaný nevstupoval do obydlia, v ktorom býva žalobkyňa a nepribližoval sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Vzdialenosť 50 metrov súd považuje za primeranú tomu, aby sa vylúčila možnosť ataku zo strany žalovaného a súčasne dáva možnosť stranám, aby sa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu vzdialenosť.
33. Súd z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia usúdil, že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje sebe vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby navrhovateľke bola ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
34. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, súd v súlade s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil odporcu o možnosti podania žaloby vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pričom žalovaná nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X 14C/47/2024-10 4324202310
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (§ 332 ods. 2 CSP)
Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).
V Leviciach, dňa 27.06.2024
JUDr. Ľubica Gkortsilas
s u d k y ň a