Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1696-2001.pdf
PDF · 69.35 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1696/2001
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému: neb. P. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. 6, M., zomr. X.X.XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 359,93 eur s prísl., trov konania a trov exekúcie
rozhodol:
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.8.2001 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 359,93 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titul je platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č.k. Ro/1029/00-16 zo dňa 12.12.2000. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.8.2001.
Okresný súd Komárno vydal dňa 12.10.2001 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*013904 v konaní vedenom pod sp. zn. Er/1696/2001 (EX 779/2001) pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho. Ustanoveným náhradníkom odvolaného súdneho exekútora sa stal počas konania súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík.
Uznesením Okresného súdu Komárno č.k. Er/1696/2001-18 zo dňa 1.12.2014 vyššia súdna úradníčka exekúciu zastavila podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej iba „EP“) a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznala. Vzhľadom na to, že proti prvému výroku predmetného uznesenia nebolo podané odvolanie, uznesenie č.k. Er/1696/2001-18, zo dňa 1.12.2014 v časti zastavenia exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.1.2015.
Proti výroku o náhrade trov exekúcie podal súdny exekútor v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby súd zmenil rozhodnutie a zaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 EP. Súdny exekútor bol toho názoru, že trovy exekúcie musí uhradiť oprávnený, nakoľko dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) EP. Podľa názoru súdneho exekútora je potrebné vziať do úvahy ustanovenie § 203 ods. 2 EP, v zmysle ktorého je trovy exekúcie povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného.
K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený, ktorý vo svojom podaní uviedol, že sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadruje a rozhodnutie o odvolaní ponecháva na úvahe odvolacieho súdu.
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „OSP“)odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 243b ods. 1 EP exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 EP o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Z dôvodu podania odvolania, súd opätovne preskúmal všetky nazhromaždené dôkazy s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 374 ods. 4 OSP a ustálil nasledovný skutkový a právny záver.
Podľa § 235 ods. 2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 203 EP v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
S poukazom na to, že exekučné konanie začalo dňa 22.8.2001, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa § 203 EP v znení účinnom do 31.1.2002 a preto rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky bolo vydané v súlade so zákonom.
Podľa názoru Ústavného súdu SR (publikované v Náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 272/08, zo dňa 22.10.2008) z ustanovenia § 203 EP v znení platnom do 31. januára 2002 vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z ustanovení EP možno vyvodiť záver, že súdny exekútor sa považuje za príslušníka slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť názor, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie tak isto zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 272/08, zo dňa 22.10.2008).
Možno preto konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal súdnemu exekútorovi dňa 22.8.2001, pričom povinný zomrel až dňa 5.1.2006, teda po uplynutí viac ako 4 rokov po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, súd je toho názoru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu predvídať objektívnu okolnosť, t.j. že dôjde k úmrtiu povinného a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný oprávnený. Rovnako
nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu, t.j. povinnému, ktorý zomrel nemajetný. Na základe uvedeného, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd nemohol postupovať podľa § 203 ods. 2 EP v platnom znení, ako to žiadal súdny exekútor, nakoľko predmetné ustanovenie bolo zavedené do EP až novelou t.j. zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2002.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).