Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/61/2015

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2015, v trestnej veci obžalovaného P. Q., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

obžalovaný P. Q., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom S. XX, okres Krupina, t. č. v ÚVTOS pre mladistvých Sučany, Družstevná 1611/1,

je v i n n ý,

že

v období od 26.02.2013 do 05.02.2015 v Teranoch, okres Krupina a na iných miestach, kde sa zdržiaval, si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoje deti D. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. Q.Ú., nar. XX.XX.XXXX a Y. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, napriek tomu, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. zo dňa 28.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2013 bol zaviazaný prispievať výživným na každé svoje maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, tejto povinnosti sa vyhýbal napriek tomu, že v uvedenom období bol riadne zamestnaný v období od 29.04.2013 do 05.08.2013 v spoločnosti F.D. S. X..H..E.. so sídlom S. XXX a tiež od mesiaca august 2014 pracoval v spoločnosti W. L. D.. vo Veľkej Británii, teda mal pravidelný príjem, pričom dňa 05.02.2015 nastúpil výkon trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. , kde si vyživovaciu povinnosť nahlásil, čím mu vznikol za uvedené obdobie dlh na výživnom voči Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, prechodne bytom I. O. W., J.. XX. Y., O., vo výške 1.866,21 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zákona, súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá trest uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 04.02.2015 právoplatného 05.02.2015, ktorým bol odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. dňa 14.04.2015 obžalobu na obvineného P. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.06.2015 súd na základe vyhlásenia obžalovaného o svojej vine, so súhlasom prokurátora jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku priznal, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s prípadným výrokom o treste, náhrade škody alebo aj ochranným opatrením.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, a to správy na obžalovaného od obce S. /č.l. 61/, správy z ÚVV BB /č.l. 65/, výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného /č.l. 96/, odpisu RT /č.l. 97/ a rozsudku OS Zvolen sp.zn. /č.l. 98-99/.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, keďže v období od 26.02.2013 do 05.02.2015, t.j. do nastúpenia výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosť voči maloletým deťom D. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, F. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a Y. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej bol zaviazaný uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. zo dňa 28.01.2013, právoplatným dňa 26.02.2013. Je potrebné uviesť, že obžalovaný bol v predmetnom období jednak riadne zamestnaný, konkrétne v období od 29.04.2013 do 06.08.2013 v spoločnosti F. S. X..H..E.., od 18.03.2014 do 31.03.2014 u živnostníka U. U. a od augusta 2014 až do nástupu výkonu nariadeného trestu odňatia slobody pracoval vo Veľkej Británii v spoločnosti W. L. D.., pričom so všetkých uvedených zamestnaní mu plynul pravidelný príjem. Pokiaľ nepracoval, bol v zmysle oznámení ÚPSVaR Zvolen zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (od 12.12.2012 do 28.07.2013 a následne od 18.06.2014 do 03.08.2014), odkiaľ bol však vyradený pre nespoluprácu, resp. z dôvodu zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ /č.l. 50/. Zo zaobstaraných listinných dôkazov teda vyplýva, že hoci obžalovaný vedel o svojej povinnosti platiť výživné a mal vzhľadom na svoje zárobkové a sociálne pomery možnosť toto výživné uhrádzať, svojej zákonnej povinnosti voči trom maloletým deťom sa úmyselne vyhýbal. Dlžné výživné za rozhodné obdobie od právoplatnosti rozhodnutia zaväzujúceho k plateniu výživného, t.j. od 26.02.2013 do dňa nástupu obžalovaného do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, t.j. do 05.02.2015, kde si svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s príslušnými právnymi predpismi riadne nahlásil, predstavuje sumu 1.866,21 €.

Obžalovaný je ženatý, a v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody vo veci OS Zvolen , ktorý mu bol uložený vo výmere 5 rokov nepodmienečne. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného v ústave pre mladistvých v Sučanoch je na požadovanej úrovni, doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný, je tichšej povahy, priateľský a nekonfliktný. Ku dňu vykonania hlavného pojednávania bol už zaradený do pracovného procesu. Z miesta bydliska v obci Terany bol hodnotený ako člen sociálne odkázanej rodiny, v ktorej v minulosti dochádzalo k nezhodám medzi ním a manželkou. Jeho správanie však bolo v konečnom dôsledku hodnotené ako uspokojivé, komisiou verejného poriadku riešený nebol. Podľa oznámenia Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Zvolen má obžalovaný od roku 2010 tri záznamy v evidencii priestupkov, a to za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 04.02.2013 za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne v ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest v súčasnosti aj vykonáva.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred neplnením si zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona je v zmysle platnej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. ) dokonaný naplnením jeho zákonných znakov, t.j. okamihom, keď sa páchateľ najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného. Okamihom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona je teda okamih jeho dokonania a nie až okamih jeho dokončenia, t.j. moment kedy páchateľ tento trestný čin prestal páchať buď preto, že bol zaň právoplatne odsúdený, alebo od takéhoto konania upustil z iného dôvodu. Páchateľ sa tohto trestného činu totiž dopúšťa už tým, že si najmenej po dobu 3 mesiacov v období 2 rokov neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ tak koná aj nad rámec troch mesiacov, týmto konaním už len udržuje vzniknutý protiprávny stav, inak povedané, v každom časovom momente pokračuje v páchaní tejto trestnej činnosti až do jej dokončenia. K naplneniu všetkých zákonných znakov žalovaného prečinu teda zo strany obžalovaného došlo už 26.05.2015, hoci bol tento čin dokončený až jeho nástupom do VTOS dňa 05.02.2015.

V danom prípade teda, s poukazom na vyššie uvedené, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona k odsúdeniu vo veci tunajšieho súdu sp.zn. , pretože obžalovaný sa dopustil predmetného trestného činnu ku dňu 26.05.2013, t.j. 3 mesiace po právoplatnosti uznesenia Okresným súdom Zvolen v konaní sp. zn. , pričom dňa 04.02.2015 bol v konaní sp.zn. vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin a tento trest uložený za skôr spáchaný trestný čin doposiaľ nebol úplne vykonaný.

Súd však považuje predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 04.02.2015 v trvaní 5 rokov za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a preto, aj vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, keď v osobe obžalovaného sa jedná o mladého človeka, ktorý si uvedomuje negatívny dopad doposiaľ ním páchanej trestnej činnosti na jeho ďalší osobnostný a sociálny vývoj, počas pobytu vo výkone trestu má snahu získať pracovné návyky a teda možno predpokladať resocializáciu osobnosti obžalovaného, aj s poukazom na priznanie a oľutovanie skutku, súd upustil od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného.

Súd na záver dodáva, že napriek tomu, že svedkyňa Q. Q. si počas prípravného konania uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutej neplatením výživného zo strany obžalovaného, súd jej požadovanú náhradu škody nemohol priznať samostatným výrokom rozsudku, pretože matka maloletých detí nie je v tomto trestnom konaní v postavení poškodeného, a nejedná sa teda u nej o škodu spôsobenú trestným

činom v pravom slova zmysle. S poukazom na všetko uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).