Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-26-2012.pdf
PDF · 112.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7C/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XXXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Bledovský s.r.o. so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1A, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., R. XXX, zastúpeného JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom v Čadci, Moyzesova 34, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 739,36 EUR na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 06.12.2010, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 06.12.2010, následne postúpené tunajšiemu súdu dňa 12.03.2012, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali, aby súd určil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v Správe katastra Čadca na LV č. XXXXX kat. územie A. ako C KN XXXX/X - TTP o výmere 477 m2 a KNC XXXX/X - TTP o výmere 127 m2 v podiele 129554841600/2548039680000. Odporca je povinný zaplatiť všetky trovy tohto konania, ako i trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Miroslava Stopku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnili tým, že odporca sa stal vlastníkom nehnuteľnosti KNC XXXX/X - TTP o výmere 477 m2 a KNC XXXX/X - TTP o výmere 127 m2 kat. územie A., zapísaných v Správe katastra A. na LV č. XXXXX na základe rozhodnutia z 23.06.2005 ROEP č. C XXX/XXXXX s tým, že z pkn. Parcely XXXX zapísanej v pozemkovej knihe vo vložkách XXX a XXXX geometrickým plánom č. XX/XXXX vyčlenil v teréne priestor predstavujúci prístupovú komunikáciu k jeho nehnuteľnostiam a nehnuteľnosť si odporca previedol na seba napriek tomu, že vlastníkom tejto nehnuteľnosti nikdy nebol, táto vždy bola v podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom parcely zapísanej na LV č. XXXX kat. územie A. ako EKN XXXX - TTP o výmere 476 m2 v podiele 1/216 na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 06.12.2007, v podiele 1/360 na základe osvedčenia NZ XXXXX/XXXX, v podiele 1/320 na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 14.12.2007, v podiele 1/320 na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 02.12.2008, v podiele 1/128 na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 14.12.20007 a v podiele 6/800-ín na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva V XXXX/XX z 03.07.2008. Celkový podiel vznikol spočítaním podielov na spoločného menovateľa. Konkrétne podiel 1/216 po prevedení na spoločného menovateľa - 11796480000/2548039680000, podiel 1/360 - 7077888000/2548039680000, podiel 1/320 - 7962624000/2548039680000, podiel 1/320 - 7962624000/2548039680000, podiel 1/128 - 19906560000/2548039680000, podiel 6/800 -
3185049600/2548039680000. Keďže sporné nehnuteľnosti vznikli z pozemnoknižnej parcely XXXX, ktorá bola zapísaná vo viacerých vložkách a tá následne bola prepísaná do stavu E KN na LV č. XXXX ako parcela E KN XXXX, navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom novovytvorenej parcely v uvedených podieloch. Odporca si nehnuteľnosti neoprávnene previedol na seba, hoci tieto nehnuteľnosti tvorili prístupovú cestu pre všetkých spoluvlastníkov zapísaných na pkn. parcele XXXX a E KN XXXX, ktoré nikdy neboli podelené.
Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2013 právni zástupcovia uviedli: Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zotrvávajú na svojom návrhu a v celom rozsahu sa ho pridržiavajú. Taktiež uviedol, že podľa nich je naliehavý právny záujem jasne daný, nakoľko ide o zosúladenie skutočného a právneho stavu, ako aj toho, že navrhovateľ by v prípade určenia spoluvlastníckeho podielu mal právo cez uvedené parcely prechádzať ku svojim ďalším nehnuteľnostiam. Predložil súdu identifikáciu parc. č. XXXX, ďalej rozhodnutie o vyvlastnení MNV v A. z ktorého vyplýva, že predmetná parcela bola vyvlastnená v prospech Okresného priemyselného podniku v Čadci a následne aj predložili osvedčenie o dedičstve OS Čadca sp.zn. 7D/373/2008, z ktorého vyplýva, že do dedičstva bolo radené právo na náhradu za pozemky podľa rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. XXXX/XXXXX-XXX/AXX. Zároveň poukázali na skutočnosť, že podľa nich najskôr treba vyriešiť technickú stránku veci a zabezpečiť identifikáciu parc. č. XXXX a to prostredníctvom znaleckého posudku a potom bude možné riešiť prípadné ďalšie dokazovanie. Právny zástupca odporcu uviedol, že považujú za potrebné vykonať výsluch navrhovateľa a to práve na naliehavý právny záujem, ktorý nie je zo žaloby zrejmý. Poukazoval na tú skutočnosť, že jeho klient nadobudol vlastníctvo k tak označeným parcelám už v roku 2005. Oni nespochybňujú, že uvedené parcely sú z par. XXXX, avšak poukazujú na to, že keď navrhovateľ odkupoval zvyškové parcely v v parc. č. XXXX, tak bolo už rozhodnuté Správou katastra a boli tam už žalované parcely. Navrhovateľ mohol odkupovať teda len spoluvlastnícke podiely k zostatku parc. č. XXXX a ten sa nachádza v súčasnosti inde, ako parc. č. XXXX/X,X. Parcela č. XXXX bola v minulosti reálne rozdelená. Oni odkupovanie spoluvlastníckych podielov považujú zo strany navrhovateľa za špekulatívne a bolo by vhodné aj vypočuť tých, čo odpredali svoje podiely v predmetnej parcele, či užívali niečo v mieste žalovaných parciel. Navyše poukazovali na to, že v konaní pred OS Žilina 25C/452/2007 sa domáha ten istý navrhovateľ určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu cez parc. č. XXXX/X, 2 a tvrdí, že uvedené parcely nadobudol do vlastníctva vydržaním niekto iný, nie navrhovateľ. Taktiež uviedol, že im je známe uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie, ale dávajú do pozornosti, že vyvlastňované bolo podľa geometrického plánu, teda nie celé parcely. K zostatku parc. č. XXXX zostalo zachované vlastnícke právo a žalované parcely neboli predmetom vyvlastnenia. Pokiaľ ide o dedičské konanie, tak to bola náhrada práve za tie vyvlastnené časti parcely. Inak v zásade proti znaleckému dokazovaniu námietky nemali.
Dňa 20.03.2014 o 09.00 hod. v A. - R. súd vykonal ohliadku na mieste samom, kde: Navrhovateľ uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol v žalobe. Má 70 rokov a čo si pamätá, tak táto cesta na sporných parcelách existovala. Spočiatku nebola tak široká a nebola vyasfaltovaná, ale všetci vlastníci parciel sa mohli dostať k svojim pozemkom. A o to mu ide aj teraz, aby všetci vlastníci mohli chodiť po tej ceste. Tým, že je tu bránené prechodu, brzdí to aj rozvoj firiem, ktoré zamestnávajú 416 ľudí. Podľa neho sa chyba stala niekde na meste, bez toho, že by chcel niekoho osočovať. Keď oni namietali nám povedali, že nič sa prenášať nebude, ale stalo sa. Pokiaľ ide o plot z bielych plechov, tak stojky sú pôvodné, oni vymenili len plechy a ten pozemok za plotom kupovali riadne od mesta. Taktiež pri plote vidno betónové obrubníky, ktoré boli robené dávno. On tu asfalt neťahal. Jeho starý otec H. tu mal podiely v parcelách. Ďalej poukazuje na to, že keď sa robil pletivový plot a je zrejmé, že k tomu musel dať majiteľ, teda odporca súhlas, prihradili aj časť ich parcely, kde neskôr o tom vyhrali aj súd. Na OS RK prebieha konania o vypratanie nehnuteľností tak ako je tu naznačené železnými tyčami, na ktorých sú plastové fľaše. Odporca dodáva, že jemu takto vyznačená časť pozemku nepatrí, patrí VK transport, s. r. o.
Odporca uviedol, že ako tam bolo vidno, stojí tu jeho rodný dom, za ktorým je ešte humno a v zásade všetky pozemky, teda tie, na ktorých vidno žlto-zelenú budovu stavebnín. Pozemok, ktorý prenajal na parkovanie, kde je pletivový plot, si postavili nájomníci a v zásade až 1 meter za plot z bielych plechov pri budove JOKO užívala a vlastnila jeho stará matka G. R. s manželom, kde dôkaz je aj to, že vodovodná prípojka sa nachádza cca 1 m za bielych plechovým plotom. On má k dispozícii aj mapu z ktorej je zrejmé, že cesta viedla práve tak, ako teraz chodí navrhovateľ, teda okolo učilišťa. Ako vyplýva aj z LV XXXX, tak aj teraz je tam zriadené vecné bremeno a slúži na prechod subjektom v priemyselnej zóne. S firmou
TI-F. má korektné vzťahy a od roku 2006 s ním uzatvorili nájomnú zmluvu na základe ktorej prechádzajú spornými pozemkami. Ide o tú firmu, kde navrhovateľ uvádza, že zamestnáva 400 pracovníkov. Poukázal na čestné prehlásenie starej matky, ktoré sa nachádza v spise a z ktorého je zrejmé, že cesta skutočne pôvodne viedla inde a až v 1975 sa svojvoľne postavila na sporných parcelách s tým, že sa postavili betónové panely, kde ukazuje súdu priamo na sporných parcelách miesta, kde skutočne vidno, že pod tenkou vrstvou asfaltu sa skutočne nachádzajú betónové panely. Ďalej uvádzal, že asfalt tam mal svojvoľne položiť navrhovateľ, kde on podal ohľadne tohto konania aj trestné oznámenie. Priamo v žalobe sám navrhovateľ uvádzal, že cestu G. vybudoval v roku 1975. Mesto Čadca vydalo potvrdenie, že sporné parcely nie sú vlastníctvom mesta Čadca. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ kúpil budovy pri sporných parcelách v 11 mesiaci roku 1997, dovtedy tu tento človek nebol. Zároveň ako správca KP G. potvrdil, že predmetnú cestu navrhovateľ nepredal, resp. potvrdil to na pojednávaní OSD ZA pred sudcom JUDr. Mrvom. Predloží súdu aj listiny, kde sa jeho starí rodičia domáhali nápravy voči právnemu predchodcovi navrhovateľa ohľadne sporných pozemkov. Poukazoval na to, že cesta tu bola ale viedla tam, kde chodia autá aj teraz a kde je zriadené vecné bremeno. Pokiaľ ma dedo navrhovateľ nejaké pozemky tak sa pýtal, prečo musel odkupovať navrhovateľ pozemky od mesta a prečo má tieto pozemky v LV on. Odporca uvádza, že pokiaľ ide o obrubníky on nespochybňuje, že boli položené dávnejšie ale protiprávne a že to asfaltoval navrhovateľ je zrejmé z trestného oznámenia, ktoré podával a kde priznal, že som mu to prekazil.
PZ navrhovateľa uviedol, že od nepamäti na sporných parcelách bola vozová cesta, na ktorú sa v roku 1975 položili panely, spevnila sa, resp. neskôr bol položený asfalt. Nešlo o svojvoľné konanie, pozemky boli vyvlastnené, resp. na cestu bolo vydané stavebné povolenie.
Svedok J. Y. uviedol, že sa tu narodil a že si pamätá, že tieto pozemky tu obhospodarovali U.. Podľa neho ich pozemky končili niekde za tým bielym plechovým plotom. Tá pôvodná poľná cesta bola tak 15-20 metrov za tým bielym plotom. Stará matka odporcu nariekala, že im Agrostav bez súhlasu zobral tieto pozemky, ktoré sú teraz sporné. Nepamätá si, že by navrhovateľ alebo niekto z jeho rodiny tu niekedy hospodáril na pozemkoch. P. X. odkúpil tento agrostavácky areál v rokoch 1998-1999. Uvádza, že má 61 rokov. Jeho rodičovský dom je asi 1 km odtiaľto. On sa ženil tesne po tom, ako pokladali tie panely v 1975. Ešte stará pani U. doletela, že čo sa deje na tom pozemku. Nevie ako to bolo po právnej stránke, ale U. to užívali, prechádzalo to z pokolenia na pokolenie. Orientuje sa podľa toho, ako bola položená tá panelová cesta. Predtým než položili panelovú cestu, bol tam nejaký makadam. Predtým ako tam bol ten makadam, bol pasienok.
Svedkyňa T. K., rod. X. uviedla, že sa k tomu v zásade nevie vyjadriť už aj vzhľadom na rok narodenia. Pamätá si cestu aj na sporných pozemkoch. Bol tu nejaký chodníček a vŕby, ale k presnejšej lokalizácii sa vyjadriť nevie. Teraz je to tu už celkom úplne iné. Oni tie pozemky prenajímali od U., p. X. tu ona nevidela. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ podpísala čestné prehlásenie, že pozemky U. patrili a že ich prenajímali.
Svedkyňa T. R., rod. E. uviedla, že si pamätá, že to užívali starí rodičia odporcu a potom, keď už mal dedo nejaké zlé prsty, tak časť dali do užívania aj im. Tu, kde teraz stojíme, bola tráva (sporné parcele) a ďalej sa to oralo, cesta viedla tam ako sú plechové vráta a druhá bola vzadu zhora. Na otázku PZ navrhovateľa, kedy bola postavená fialová budova uvádza, že nevie ale skôr, ako žlto-zelená vzadu. Podľa nej nie je dlho postavená. Podľa nej tá pôvodná cesta bola úzka, tak zobrali a urobili tú cestu (ktorá je sporná). V čase, keď tu ešte táto sporná cesta nebola, ona tu p. X. nikdy nevidela.
Svedok J. F. uviedol, že je otec odporcu. On sa tu priženil v rokoch 1970-1971. Manželkyni rodičia mali veľké gazdovstvo. Tu ako stojíme na tej spornej parcele, tak tu sa len tak prechádzalo vozom, nebolo to spevnené. Nevie presne čo vlastnili, ale ako tu stojíme, tak pozemky mali odtiaľto až k vode, takže aj tu vedľa pod zber. surovinami, či výrobňou nábytku. Vie, že svokor mu ukázal kde je napojená voda a hlavný uzáver a to je cca 1-105 metra za bielym plotom. Teraz je to tam zrovnané, tak nevieme kde to je. Pokiaľ ide o cestu kade sa malo chodiť k budove G., kým neurobili tú spornú cestu, tak to bolo pomedzi tie dve budovy, čiže fialovú a oranžovo-červenú. Tá sporná cesta bola robená tak, že najskôr dali makadam, neskôr panely a potom zaasfaltovali. Pána X. som tu nevidel.
Svedok H. T. uviedol, že on do firmy G. (žloto-želená) nastúpil 16.06.1976 a už vtedy som prišiel po cesta na ktorej teraz stojíme a ktorá je sporná. Najskôr to bola horšia cesta, neskôr sa dala do poriadku. Ako to bolo majetko-právne to nevie.
Svedok H.. R. H. uviedol že on bol Y. G.. Táto sporná cesta v majetku G. nebola a preto ho nezaujímala. Môže uviesť, len to, že v 1996 táto cesta tu bola, bola v lepšom stave, nebol tu pletivový plot, boli trávnaté porasty. Na otázky odporcu uviedol, že túto spornú parcelu p. X. nepredal.
Svedok H. Y. uviedol, že on je v A. od roku 2004 a má v prenájme túto fialovú budovu. Môže potvrdiť, že táto sporná cesta sa normálne využívala do 2009-2010, keď p. F. to niekoľkokrát zahradil.
Odporca uviedol, že svedok je nájomcom navrhovateľa, preto nie je dôveryhodný. Predkladá noviny KYSUCE z 28.02.2007, kde je na titulnej strane jeho fotka pri zahradenej spornej ceste.
Svedok Z. T. uviedol, že je z A. a otca má z J., čo je tu kúsok. Ako deti si tam skracovali cestu. Táto sporná cesta tu existuje čo si ja pamätá. Je pravdou, že tu má v nájme od navrhovateľa nejaké priestory. Ako chodil jeho otec, to nevie. On mu povedal, keď sa ho to pýtal spomínal, že táto cesta bola budovaná pre G..
Na pojednávaní konanom dňa 17.09.2014: Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v danom prípade je potrebné ešte urobiť znalecké dokazovanie na stotožnenie parcely XXXX s predmetnými CKN parcelami XXXX/X a XXXX/X. Majú za to, že by to bolo účelné, v konaní bolo nazhromaždené dostatok dôkazov. Znalec bude mať možnosť oboznámiť sa s listinami založenými v spise a môže teda podať znalecký posudok. Navyše navrhujú vypočuť W. X., svedka narodeného v roku 1937, ktorý tam žil celý život a pozná aj užívacie pomery. Poukazujú na to, že pokiaľ odporca dôvodil aj tým, že problémy s jeho vlastníctvom má len navrhovateľ a nie iní ľudia, tak poukazuje na skutočnosť, že aj H. H. dňa 11.10.2006 podal návrh na začatie konania o zmene údajov schváleného registra. Ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že je možné, že odporca ovplyvňuje svedkov, kde poukazuje, že čestné vyhlásenie H. Y. bolo podpísané skôr, ako bola zaslaná zápisnica z ohliadky, zrejme odporca nebol spokojný s výpoveďou tohto svedka a preto ho navštívil. Pritom poukazujú na to, že ide o svedka narodeného v roku 1953, ktorý zrejme nebude mať GPS navigáciu v mobile. Poukazujú na odpoveď Správy katastra Čadca, z ktorej je zrejmé, že pozemnoknižná parcela XXXX sa nachádza vo vložkách č. XXX a iných, ktoré sú tam citované a kde túto odpoveď na ich žiadosť predkladajú súdu spolu aj s výpisom z pozemnoknižnej vložky XXX. Aj komisie ROEP robia chyby, inak by nebolo toľko správnych konaní a pokiaľ ide o hranicu označenú červenou farbou, tak bez vyvlastňovacieho spisu v podstate je to irelevantné.
Právny zástupca odporcu uvádza, že oni nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Znalecké dokazovanie považujú za úplne zbytočné, nič nové neprinesie. Vzhľadom na uvádzaný nadobúdací titul navrhovateľa k predmetu konania poukazujú na to, že komisia ROEP pokiaľ vydávala rozhodnutie, tak by nebola potvrdila vlastníctvo k niečomu, čo bolo vyvlastnené. Oni poukazujú aj na mapu, ktorá je na čl. XXX spisu a predkladajú aj jej farebnú verziu, kde je zreteľná červená čiara, ktorá ohraničuje vyvlastnený areál. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné parcely neboli predmetom vyvlastnenia. Pokiaľ ide o nejaké potvrdenia katastra k pozemnoknižnému stavu, opätovne poukazujú na titul, z ktorého odvodzuje navrhovateľ svoje vlastníctvo.
Vypočutý svedok W. X. uviedol, že on sa v A. narodil. Tam, kde sú teraz tie sporné pozemky, mali aj jeho prarodičia svoje pozemky. Chodil tam, pracovali tam. Viem, čo je predmetom sporu a vie to od zainteresovaných z ich rozprávania. Nemá žiadny rodinný vzťah ani k jednému z účastníkov, ani iný bližší vzťah, fakticky sa len stretávajú. Tam, kde sú teraz tie sporné pozemky, resp. sporná cesta, tak podľa neho tam v minulosti bola cesta, muselo sa tade chodiť k pozemkom. Keď sa postavil G., tak sa tá cesta rozširovala tak, aby mohli tadiaľ chodiť aj ťažké mechanizmy. Čiže v minulosti tam chodili konské vozy, resp. v zime sane a neskôr G., keďže mal ťažké stroje, tak tam urobil betónovú cestu. On robil na Okresnej poľnohospodárskej správe na oddelení zvláštnych úloh a civilnej obrany a riadili aj G.. Samozrejme nemôže presne povedať, kade viedla tá poľná cesta, ale môže povedať to, že z pôvodnej úzkej cesty bola rozšírená tak, aby sa tam mohli obísť dva mechanizmy G.. Pokiaľ ide o tie
sporné parcely, tak v tých miestach si spomína, že by mala mať pani W.., na ostatných si nespomína. Pri tom spornom úseku mali aj oni nejakú roľu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov: J. Y., T. K., rod. X., T. R., rod. E. J. F., H. T., H.. R. H., H. Y., Z. T., a W. X., listinnými dokladmi založenými v spise, ako i ohliadkou na mieste samom, pričom zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX k.ú. A., ako C KN XXXX/X-TTP o výmere 477 m2 a K NC XXXX/X-TTP o výmere 127 m2 v podiele 129554841600/2548039680000. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. A., tak predmetné parcely registra C č. XXXX/X, XXXX/X sú v celosti zapísané ako vlastníctvo odporcu. Na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. A. je evidovaná parc. registra E č. XXXX-trvalé trávne porasty o výmere 476 m2, kde sú ako spoluvlastníci v konkrétnych uvedených podieloch uvedení ako navrhovateľ, tak aj odporca. Navrhovateľ spoluvlastnícky podiel k predmetnej parc. registra E č. XXXX nadobudol spôsobom, aký popísal v žalobe, teda na základe citovaných kúpnych zmlúv a osvedčenia. Navrhovateľ má za to, že v takom istom podiele, v akom je spoluvlastníkom parc. registra E č. XXXX, je aj spoluvlastníkom parciel registra C č. XXXX/X, XXXX/X, nakoľko všetky citované parcely boli vytvorené z pozemnoknižnej parcely č. XXXX. V zásade medzi účastníkmi táto skutočnosť nebola sporná, je zrejmá aj z predložených máp, resp. z vyvlastňovacieho rozhodnutia Ms NV, odbor výstavby a VH v A. č.j. Výst. XXXX/XXXX. Inak z vyvlastňovacieho spisu a konkrétne z vyvlastňovacieho súpisu je zrejmé, že uvedená pozemnoknižná parcela XXXX bola zapísaná vo viacerých vložkách a vlastníci podľa pozemkovej knihy neboli totožný s vlastníkmi podľa skutočného stavu. V zásade ešte možno konštatovať, že ani vlastníci podľa skutočného stavu, ktorý sú uvedený vo vyvlastňovacom súpise nie sú totožní s tými, ktorých prípadne uvádzali vypočutý svedkovia navrhnutý navrhovateľom ako užívateľov. Z máp pripojených v spise, napr. č.l. 408-410 spisu je evidentný aj priebeh číslovania parciel, ktoré boli vytvárané z predmetnej pozemnoknižnej parcely a aj to, že pokiaľ ide stav podľa JEP, boli z nej vytvorené parcely č. XXXXX/X, 2. Ako ďalej vyplýva z D 251/77 ŠN Čadca, tak po nebohom H. R., zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. č. XXX, dedila stará matka odporcu G. U.. Okrem iného aj nehnuteľnosti zapísané na evidenčnom čísle č. XXXXX. Navrhovateľ nepredložil žiaden doklad okrem zmlúv a osvedčenia citovaných v návrhu, ktorými by preukazoval nadobudnutie vlastníctva k žalovaným parcelám. Odporca je zapísaný ako vlastník žalovaných parciel na LV č. XXXXX na základe rozhodnutia C 581/05 Správy katastra Čadca, kde sa konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním dňa 01.01.2004. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 11 zákona č. 180/1995 v spojení s § 134 OZ, teda na základe osobitnej úpravy nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, proti ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok, bolo ho možné v zákonom stanovenej lehote preskúmať súdom.
V zmysle § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
V zmysle § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.: (1) Správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.
(2) Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním.
(3) Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).
(4) Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným predpisom, 19) pričom a) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu, 20)
b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme. 21)
(5) Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe.
(6) Pri podávaní návrhov a prejednaní v komisii sa použije postup podľa § 7 ods. 3.
(7) Pri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu. 22)
(8) Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,
b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu. 23)
(9) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. 24)
(10) Rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu. 25)
(11) Nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musel návrh zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že by niektorým zo spôsobov uvedených v citovanom § 132 OZ nadobudol spoluvlastníctvo k žalovaným parcelám. Všetky tituly, s ktorými sa súd oboznámil a z ktorých navrhovateľ vyvodzoval nadobudnutie spoluvlastníckych podielov boli až po nadobudnutí vlastníctva odporcom k žalovaným parcelám a ich predmetom neboli žalované parcely, ale „úplne iná“ parcela 9210. Žalované parcely sú zapísané ako parcely registra C, evidované na katastrálnej mape, a niet teda pochýb o ich hraniciach, resp. vzhľadom na zápis na liste vlastníctva č. XXXXX, ani o ich vlastníkovi. To, že navrhovateľ nadobúdal zostatok pozemnoknižnej parcely, z ktorej boli žalované parcely vytvorené neznamená, že si môže automaticky nárokovať aj na spoluvlastnícke podiely v iných parcelách, ktoré boli v minulosti z tejto parcely vytvorené. Navrhovateľ už aj vzhľadom na príslušné tituly, či už kúpne zmluvy alebo osvedčenie, vedel, akú parcelu nadobúda.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tak súd vzhľadom na viacero sporov vyplývajúcich z vlastníctva, či užívania predmetných parciel mal za to, že je potrebné konštatovať právny záujem a rozhodnúť na základe skutkového stavu, ktorý opísal navrhovateľ, aby tomu bolo zrejmé aké je jeho právne postavenie a mohol prípadne využiť iné právne inštitúty na riešenie napr. aj prípadného práva prechodu. Súd v konaní zamietol návrh na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním na stotožnenie parcely XXXX s parcelami CK N XXXX/X, XXXX/X, nakoľko v podstate ohľadne tohto nebolo sporu. Obe strany vychádzali z toho, že uvedené parcely boli vytvorené z tejto pozemnokničnej parcely, bolo to zrejmé aj z príslušných máp, ale predovšetkým nebolo to ani pre rozhodovanie v spore absolútne potrebné, pretože pokiaľ by sa aj zistilo, že žalované parcely neboli vytvorené z uvedenej pozemnoknižnej parcely, súd by v tomto prípade nemohol konštatovať už vôbec žiadny právny záujem navrhovateľa na žiadanom určení, resp. pokiaľ by sa potvrdila známa skutočnosť, že žalované parcely boli vytvorené z parcely XXXX, taktiež by to nemalo žiaden vplyv na rozhodovanie súdu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142, ods. 1 O.s.p. tak, že priznal odporcovi, ktorý mal plný úspech vo veci právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, a to odmena za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní 27.03.2013, 17.09.2014, 10.06.2015) v sumách 58,69 EUR, 60,07 EUR, 61,87 EUR, 64,53 EUR a 4x režijný paušál v sumách 7,63 EUR, 7,81 EUR, 8,04 EUR, 8,39 EUR + 20 % DPH 55,41 EUR. Ďalej priznal tiež náhradu cestovných výdavkov 3x Čadca - Dolný Kubín a späť v celkovej sume 116,11 EUR (162 km : 100 km x 8,5 l x 1,389 EUR nafta/liter - 19,13 EUR, 17,75 EUR, 15,42 EUR; sumu za opotrebenie vozidla 3x14,82 EUR + DPH
19,35 EUR), náhrada za stratu času 3x 6 polhodín - 78,06 EUR, 80,40 EUR, 83,88 EUR + DPH 48,47 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).