Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu D&H funky club, s.r.o., Budovateľská 1432/3, Snina, IČO: 44 584 377, zastúpeného JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému PJ BIKE, s.r.o, Mierová 94, Humenné, IČO: 36 193 135, zastúpeného JUDr. Milošom Kunecom, advokátom, J. Bottu 151/11, Snina, o zaplatenie 30 000 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd podanú žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 2 796,43 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného, na adresu právneho zástupcu žalovaného a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 30.6.2010 na tunajší súd žalobu, ktorou pôvodne žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť vydať mu hnuteľné veci špecifikované v petite žaloby, najmä barové pulty, police, dresy, vodovodné batérie, barové stoličky, sedacie súpravy, stolíky, koberce, dlažbu, tanečný parket, záclony, stropné obloženie, stropné ventilátory, ventiláciu, DJ pulty, DJ súpravu, reproduktory, bodové svetlá, vonkajšie osvetlenie, vnútorné podsvietenie, osvetlenie baru, svetlá, popolníky, ručné nástenné maľby, obrazy, registračnú pokladňu, počítač, tester na overovanie pravosti bankoviek, notebook, internetovú prípojku a rozvody, výrobník ľadu, zmäkčovač vody, ohrievače, zásobníky utierok a toaletných papierov, koše na utierky, nerezové kefy a nádoby WC, odpadkové koše, chladničku s mrazničkou, mrazničku, jedálenské stoly a stoličky, obrusy, skladové regály, žalúzie okenné a balkónové, predlžovacie káble, vonkajší a vnútorný baner a ich osvetlenie, osvetlenie schodiska, stropný obklad na chodbe, bodové stropné svetlá, vchodové dvere, poháre, značkové vína na kusy a rozlievané vína, alkohol a nealkoholické nápoje.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 11.10.2012 podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Prešove v dôsledku odvolania podaného žalobcom, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a to uznesením sp. zn. z 5.9.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa záverov uznesenia krajského súdu bolo úlohou prvostupňového súdu opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom žalobcu, znova vypočuť svedkov D.Ř. a S. a tiež svedka Ž.. Odvolací súd konštatuje, že možno prisvedčiť prvostupňovému súdu v tom, že veci, ktoré majú byť vydané, musia byť v žalobe a potom aj v rozsudku jasne a určite označené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto vecí za inú vec.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov účastníkov konania, vypočul svedka K. Ž., oboznámil sa s čestným prehlásením p. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s nájomnými

zmluvami, dohodou o ukončení nájmu, súpisom zariadenia a príslušenstva baru, oznámením a výzvou z 8.3.2010, faktúrou č. 155/2010, s kúpnymi zmluvami, faktúrami, pokladničnými dokladmi a rešpektujúc názor krajského súdu znova vypočul svedka Ž., ako svedkov vypočul I. S. a N. D. a znova vypočul konateľa žalobcu F. H..

V priebehu prvostupňového konania po zrušení veci krajským súdom doručil žalobca dňa 25.3.2014 súdu podanie, ktorým žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu a to tak, že popri povinnosti žalovaného vrátiť mu hnuteľné veci, žiadal aj alternatívny petit, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 30 000 eur, spolu so 6% úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Zmenu žalobného petitu žalobca odôvodnil tak, že žalovaný opakovane tvrdí, že nevie, kde sa nachádzajú ním zadržané hnuteľné veci a tieto veci nemá. Z toho dôvodu bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 30 000 eur. Žalobca poukázal na ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodu, pričom predpokladom podľa Obchodného zákonníka nie je zavinenie. Súd zmenu žalobného petitu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 13.5.2014. V priebehu ďalšieho konania žalobca zobral podanú žalobu späť a to v tej časti, kde žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať mu hnuteľné veci trval len na tej časti alternatívneho petitu, kde žiadal zaviazať žalovaného na náhradu škodu vo výške 30 000 eur, s príslušným úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia. Súd zastavil konanie v časti o vydanie hnuteľných vecí uznesením z 29.1.2015 a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30 000 eur, spolu so 6% úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie. Zároveň rozhodol, že o trovách celého konania rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. O vylúčení nároku žalobcu na náhradu škody sa konanie ďalej vedie pod sp. zn. .

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania bola dňa 13.11.2009 uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca ako nájomca užíval nebytový priestor, zapísaný na LV č. XXX kat. územie H. a to za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté nájomné vo výške 4 800 eur ročne bez DPH, t. j. splatné po 400 eur mesačne bez DPH. Dohodou o ukončení nájmu sa účastníci konania dohodli na okamžitom skončení nájomného vzťahu a to dňom 31.1.2010.

Podľa článku XI, bod 11.7. nájomnej zmluvy z 13.11.2009 bol nájomca povinný odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr do 15 dní po uplynutí výpovednej lehoty, resp. po skončení nájmu. O odovzdaní nebytových priestorov sa mala spísať zápisnica. Ak nájomca zápisnične neodovzdá prenajímateľovi predmet podnájmu, je prenajímateľ predmet nájmu svojpomocne vypratať. Nájomca s uvedeným svojpomocným vyprataním predmetu nájmu neodvolateľne súhlasí. Prenajímateľ nezodpovedá za prípadnú škodu spôsobnú nájomcovi jeho zamestnancom, alebo tretím osobám, ktorým podnájomca umožnil vstup do predmetu nájmu pri ukončení vyššie uvedeného svojpomocného vypratania predmetu nájmu. Nájomca výslovne a bez výhrad prehlasuje, že za svojpomoc sa považuje okrem iného tiež právo prenajímateľa vysťahovať všetko, čo sa v predmete nájmu nachádza, vymeniť vložku v zámku u vchodových dverí do predmetu nájmu a konať akékoľvek praktické kroky k uvoľneniu nehnuteľnosti.

Keďže žalobca po ukončení nájmu nevypratal nebytové priestory žalovaného, ten tak urobil na vlastné náklady. Dňa 22.2.2010 uzatvoril zmluvu so spoločnosťou ANGEMA, s.r.o. Humenné, ktorá sa zaviazala poskytnúť pre objednávateľa služby spojené so zabezpečením vypratania hnuteľných vecí z nebytových priestorov žalovaného v budove vedenej na LV č. XXX kat. územie H., parcela č. 3091. Zároveň sa zaviazala vrátiť tieto priestory do pôvodného stavu, vyčistiť ich a poskytnúť služby s tým spojené. Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť poskytovateľovi týchto služieb odmenu vo výške 3 570 eur. Zároveň sa poskytovateľ služieb podľa článku 5 tejto zmluvy zaviazal, že hnuteľné veci po ich vyprataní z nebytových priestorov špecifikovaných v článku 1 zmluvy, uloží na pokyn objednávateľa. Po faktickom vyprataní zariadenia nebytového priestoru zaslal žalovaný list žalobcovi z 8.3.2010, ku ktorému pripojil aj faktúru. Týmto listom žalovaný oznámil žalobcovi, že z jeho strany neboli splnené podmienky stanovené v článku XI a preto podľa bodu 11.7. pristúpil žalovaný k faktickému uvoľneniu nebytových priestorov. Ako prílohu listu zaslal žalobcovi faktúru č. 155/2010-S, ktorou ho vyzval na zaplatenie sumy 3 570 eur. Zároveň ho vyzval na úhradu celého dlhu vo výške 4 162,06 eur, ktorý pozostával z dlžného nájomného, penále a nákladov spojených s vyprataním nehnuteľností.

Oboznámením sa s faktúrou č. 155/2010-S mal súd za preukázané, že žalovaný ňou žalobcovi fakturoval sumu 3 570 eur za vypratanie priestorov. Dátum vystavenia faktúry bol 9.3.2010 a dátum splatnosti 16.3.2010.

Žalovaný preukázal, že list z 9.3.2010 a faktúru č. 155/2010-S zaslal žalobcovi poštou a to dňa 11.3.2010.

Listom doručeným súdu dňa 26.4.2012 konateľka žalovaného oznámila, že niektoré z hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom sporu, sú majetkom žalovaného a to z dôvodu, že ich žalovaný nadobudol od spoločnosti KALI AGRO s.r.o. ako protihodnotu za to, že táto spoločnosť jeden rok bezplatne využívala nebytové priestory žalovaného. Na preukázanie tejto skutočnosti, v súlade so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove, súd vypočul svedka N. D., ktorý uviedol, že v minulosti bol spoločníkom spoločnosti KALI AGRO, s.r.o. Humenné. Táto spoločnosť mala uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalovaným o prenájme nebytových priestorov, v ktorých prevádzkovala bar a diskotéku. Spoločnosť KALI AGRO, s.r.o. zo začiatku neplatila nájomné, lebo sa zaviazala priestory žalovaného uviesť do prevádzkyschopného stavu a vykonať tam nevyhnutné opravy a údržbu. Podľa uzatvorenej zmluvy mali byť stavebné úpravy majetkom žalovaného aj po skončení nájmu spoločnosti KALI AGRO, s.r.o. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru do majetku žalovaného patrili nové stierky na stenách, maľovka na stenách, oprava schodišťa a vstupnej časti priestorov, natretie stropu a renovácia strechy. Pokiaľ ide o barové pulty uviedol, že spoločnosť KALI AGRO investovala vlastné finančné prostriedky do zhotovenia nových barových pultov, ktoré považovala za svoj majetok a nie za súčasť stavebných úprav. Táto spoločnosť tiež kompletne reštaurovala toalety a vymenila všetky dvere za nové. Po ukončení nájmu spoločnosť KALI AGRO, s.r.o. celý hnuteľný majetok nachádzajúci sa v priestoroch žalovaného, slúžiaci na prevádzkovanie baru a diskotéky, odpredala spoločnosti D&H funky club, s.r.o., to znamená súčasnému žalobcovi. Pri odpredaji majetku bola uzatvorená kúpna zmluva, avšak svedok D. uviedol, že v tejto zmluve neboli zaevidované všetky veci, ktoré boli predmetom odpredaja. Podľa neho sa spisoval podrobne zoznam všetkých hnuteľných vecí, ktoré sa v prenajatých priestoroch nachádzali, ale tento zoznam už nemá k dispozícii.

Súd sa oboznámil aj s nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 16.4.2007 medzi prenajímateľom PJ BIKE, s.r.o. Humenné a nájomcom KALI AGRO, s.r.o. Humenné, na základe ktorej prenajímateľ poskytol nájomcovi na užívanie nebytové priestory v budove vedenej na LV č. XXX kat. územie H.. Podľa bodu 7.4. zmluvy, k momentu vrátenia predmetu nájmu všetky stavebné úpravy vykonané nájomcom sa stávajú majetkom prenajímateľa vzhľadom k skutočnosti, že až do podpisu tejto zmluvy užíval nájomca tieto priestory bezplatne, s čím nájomca podpisom tejto zmluvy výslovne súhlasí.

Dňa 2.2.2009 uzatvorili kúpnu zmluvu predávajúci KALI AGRO, s.r.o. Humenné a kupujúci D&H funky club, s.r.o. Snina, ktorou predávajúci ako vlastník hnuteľných vecí kompletného zariadenia baru Gallery club cafe Humenné odpredal kupujúcemu toto zariadenie baru za sumu vo výške 600 000,- Sk. Podľa tejto zmluvy žalobca kúpil od spoločnosti KALI AGRO, s.r.o. dva barové pulty s príslušenstvom, kožené sedacie súpravy so stolíkmi, jedálenské stoly so stoličkami, skladové regály, osvetlený vonkajší a vnútorný baner, nástenné maľby, obrazy, svetelnú diskokonzolu, profesionálnu súpravu pre DJ, reproduktory, registračnú pokladňu s dotykovým displejom, notebook, internet, keštester, výrobník ľadu, zmäkčovač vody, chladničku, mrazničku, dva prietokové ohrievače, ventilátory a kompletné osvetlenie barov a barových priestorov a žalúzie.

Žalobca predložil do konania faktúry, ktoré mu boli vystavené a to dňa 20. 2. 2009 za kúpu výrobníka ľadu, dňa 26. 1. 2009 za dodané plagáty, faktúra zo dňa 11. 2. 2008 za interiérové dvere a samozatvárač DORMA, faktúra zo dňa 20. 2. 2009 a 13. 2. 2009 za barovú technológiu, zo dňa 17. 2. 2009 za tester na overovanie pravosti bankoviek, zo dňa 15. 3. 2009 za zakúpený softwér - Kasa a Sklad, faktúra zo dňa 23. 2. 2009 za dodanú počítačovú zostavu, zo dňa 19. 2. 2009 za Black box Advanced 54Mbps, faktúra zo dňa 3. 3. 2009 za zásobník hygienických vrecúšok, papierových uterákov a za drôtený kôš a zo dňa 11. 2. 2009 za poháre. Faktúrami zo dňa 24. 2. 2009, 3. 3. 2009, 17. 3. 2009, 24. 3. 2009, 31. 3. 2009, 7. 4. 2009, 14. 4. 2009, 12. 5. 2009, 5. 5. 2009, 28. 4. 2009, 21. 4. 2009, 9. 7. 2009, 25. 6. 2009, 1. 7. 2009, 17. 6. 2009, 16. 6. 2009, 9. 6. 2009, 15. 7. 2009, 22. 7. 2009, 29. 7. 2009, 11. 2. 2009, 17. 2. 2009, 26. 8. 2009, 27. 8. 2009, 14. 7. 2009, 21. 7. 2009, 1. 7. 2009, 10. 6. 2009, 17. 6. 2009, 27. 5. 2009, 15. 4. 2009, 18. 3. 2009, 27. 2. 2009 a 11. 2. 2009, boli žalovanému vyfakturované nakúpené alkoholické a nealkoholické nápoje, víno, pivo, čaje, čokoláda a popolníky. Pokladničnými dokladmi -

paragónmi žalobca preukázal kúpu 6ks kobercov dňa 30. 1. 2009, alkoholu dňa 12. 6. 2009, 6. 6. 2009, 22. 5. 2009, 27. 3. 2009 a dňa 23. 2. 2009 a cigariet dňa 6. 6. 2009.

Konateľ žalobcu F. H. na pojednávaní uviedol, že na základe nájomnej zmluvy im žalovaný prenajímal nebytové priestory, kde žalobca prevádzkoval bar. Pri preberaní priestorov od žalobcu sa spisoval preberací a odovzdávací protokol, kde boli uvedené veci, ktoré im žalovaný odovzdal s nebytovými priestormi. Všetky veci k prevádzkovaniu baru však patrili žalobcovi - barový pult, chladničky, pokladňa, vybavenie baru - poháre, alkohol a pod.. S odstupom času sa žalobca rozhodol neprevádzkovať bar a našiel záujemcu, ktorý chcel v tejto činnosti pokračovať. Konateľka žalovaného prisľúbila uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s týmto záujemcom, preto so žalovaným uzatvorili dohodu o ukončení nájmu. Pri skončení nájmu žalobca vykonal inventúru s tým, že k jednotlivým veciam mali aj faktúry, resp. iné doklady. Niektoré doklady žalobca má ešte k dispozícii a niektoré ostali v bare. S novým záujemcom sa žalobca dohodol, že mu prenechá všetko zariadenie baru. Pred ukončením nájmu sa žalobca stretol s novými záujemcami - p. S. a A. a fyzicky spísali všetky hnuteľné veci, ktoré patrili žalobcovi a ktoré v tom bare ostali po skončení nájmu. Ide o zoznam vecí, ktoré boli súdu predložené pod názvom „Zariadenie a príslušenstvo baru“. Tento zoznam korešponduje s petitom žaloby. Noví záujemcovia o prevádzkovanie baru sa však nedostavili ku konateľke žalovaného v dohodnutom termíne, preto sa ona rozhodla s nimi zmluvu neuzatvoriť. Všetci traja komunikovali ešte asi týždeň. Nakoniec konateľka žalovaného do nebytových priestorov nepustila ani žalobcu, pretože ten už nebol nájomcom a ani nových záujemcov, pretože s tými zmluva nebola podpísaná. Žalobca mal záujem skontrolovať, či veci sú ešte v bare, avšak konateľka žalovaného im neumožnila ani prehliadku baru. Nakoniec im žalovaný zaslal faktúru o zaplatenie sumy za vypratanie baru a list, ktorý bol predložený aj súdu. Žalobca ani nevie, kde fakticky sú tieto veci, kto ich zadržiava a nedozvedel sa to ani po dopyte u právnej zástupkyne žalovaného. Firmu, ktorá mala veci vypratať, konateľ žalobcu nepozná. Preto sa rozhodli vec riešiť súdnou cestou. Zariadenie baru nebolo vypratané v lehote 15 dní podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy, podľa konateľa žalobcu z toho dôvodu, že žalobca chcel zariadenie baru prenajať tretej osobe.

Konateľ žalobcu V. A. zhodne uviedol, že ich spoločnosť uzatvorila so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov. Túto zmluvu uzatvorili po tom, ako sa predtým dohodli s p. D., že od neho odkúpia vybavenie baru, ktorý bol skôr v tých priestoroch, ktoré boli neskôr predmetom nájmu medzi účastníkmi konania. Dohoda s p. D. bola taká, že od neho odkúpia celý bar, vrátane hnuteľných aj nehnuteľných vecí, t.j. vrátane dlažieb na podlahách, stropných podhľadov, celej aparatúry na ozvučenie miestnosti, zásob. Po dohode s p. D. mu vyplatili požadovanú sumu a následne uzatvorili nájomnú zmluvu s konateľkou žalovaného p. Z.. Po určitej dobe sa rozhodli, že bar už nebudú prevádzkovať a s p. Z. sa dohodli na ukončení nájmu. Ich predstava bola taká, že bar a jeho zariadenie predajú ďalej s tým, že táto osoba by ďalej uzatvorila so žalovaným zmluvu o nájme nebytových priestorov. Touto osobou bola súkromná osoba p. S. zo Sniny a o týchto záležitostiach spolu jednali p. Z., p. S. a p. A.. Účastníci konania teda ukončili nájom dohodou a malo nasledovať uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi p. S. a žalovaným a p. S. mal žalobcovi zaplatiť za zariadenie baru. K tomu však nedošlo, nebola uzatvorená nájomná zmluva medzi žalovaným a p. S., ktorý žalobcovi nezaplatil za zariadenie baru. O ďalších udalostiach sa p. A. dozvedel to, že ich veci boli vysťahované a to vtedy, keď im bola doručená faktúra za vysťahovanie vo výške viac ako 3000 eur. Vtedy telefonoval s p. Z., ktorá mu potvrdila vysťahovanie vecí s tým, že nevedela, kde. Žalobca faktúru nezaplatil a podanou žalobou žiada vrátenie ich vecí. Záverom p. A. uviedol, že sama p. Z. sa vyjadrila, že firme KALI AGRO prenajali holé múry a teda všetko je tejto firmy. Žalobca kúpil celé zariadenie baru vrátane barových pultov, ozvučenia, podláh, stropov, svietidiel atď..

Súd sa oboznámil s kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi predávajúcim D&H funky club, s.r.o. Snina a kupujúcim spoločnosťou IRIES, s.r.o. Snina, ktorá bola uzatvorená dňa 1.2.2010 a predmetom ktorej bol odpredaj hnuteľných vecí - kompletného zariadenia baru Gallery club café, ul. Mierová 94, Humenné, pozostávajúcej z dvoch barových pultov s príslušenstvom, kožené sedacie súpravy so stolíkmi, jedálenské stoly so stoličkami, skladové regály, osvetlený vonkajší a vnútorný baner, nástenné maľby, obrany, svetelná diskokonzola, profesionálna súprava pre DJ, reproduktory, registračná pokladňa s dotykovým displejom, notebook, internet, keštester, výrobník ľadu, zmäkčovač vody, chladnička, mraznička, dva prietokové ohrievače, ventilátory a kompletné osvetlenie barov a barových priestorov, žalúzie. Podľa článku 3 tejto zmluvy, kupujúci podpisom zmluvy potvrdil prevzatie vecí citovaných v bode 2 zmluvy. Predávajúci a kupujúci sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 30 000 eur.

Konateľka žalovaného X.. E. Z. na pojednávaniach uviedla, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorá sa nachádza v spise. Ide o druhú nájomnú zmluvu medzi účastníkmi konania s tým, že prvá bola ukončená, pretože žalobca neplatil nájomné. Keďže žalobca chcel bar prevádzkovať a snažil sa platiť nájomné aspoň po častiach, bola uzatvorená druhá nájomná zmluva, kde nájomný pomer bol ukončený dohodou dňa 31. 1. 2010. Žalobca opäť neplatil nájomné včas a v stanovených výškach, preto konateľka žalovaného súhlasila s uzatvorením dohody o ukončení nájmu s tým, že priestory budú prenajaté inej firme - IRIES, za ktorú konali p. S. a p. A.. Uvedená firma mala prevziať nielen priestory na základe s nimi uzatvorenej nájomnej zmluvy, ale mala prevziať aj záväzky žalobcu, pretože nebolo vyplatené nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom nebytových priestorov. Jednanie s konateľmi uvedenej firmy bolo dňa 31. 1. 2010 a na druhý deň p. S. a p. A. mali podpísať novú nájomnú zmluvu a dohodu o prevzatí záväzkov. Na druhý deň však odmietli podpísať uznanie záväzku, resp. prevzatie záväzku za žalobcu, čím neboli vysporiadané pohľadávky voči žalobcovi. Za týchto okolností konateľka žalovaného nesúhlasila uzatvoriť novú nájomnú zmluvu a s tým sa aj rozišli. Potom niekoľkokrát telefonovala konateľom žalobcu, ale k žiadnej dohode nedošlo. P. S. a p. A. medzitým šli do vyšetrovacej väzby. Keďže konatelia pôvodného nájomcu nereagovali na výzvy a zástupcovia firmy, ktorá mala uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, boli vo väzbe, konateľka žalovaného našla nového nájomcu. Preto nezostávalo nič iné, než priestory baru vypratať. Oslovili spoločnosť ANGEMA, s.r.o. Humenné, za ktorú konal p. K. Ž.Č.. Táto firma veci vypratala a žalovanému vystavila faktúru, ktorý ju zaplatil. Žalobca dlhuje na nájomnom ešte 100 eur a náklady za vypratanie baru. Konateľka žalovaného nevie, kde sa v súčasnosti nachádzajú vypratané veci, či ich firma ANGEMA s.r.o. má uskladnené vo svojich priestoroch alebo v priestoroch u niekoho iného alebo či ich predala. Taktiež konateľka žalovaného uviedla, že nie všetky veci, ktoré žalobca požaduje vydať, mu aj patria. Ide o veci, ktoré patria žalovanému, napr. o pevne zabudované 2ks barové pulty, 2ks kuchynské nerezové dresy v barových pultoch, 2ks vodovodné batérie, 3ks vodovodné batérie vo WC, koberec, nástenná maľba a pod.. Tieto položky nadobudol žalobca tak, že na základe nájomnej zmluvy so spoločnosťou KALI AGRO s.r.o. táto spoločnosť neplatila rok nájomné s tým, že všetko, čo investujú alebo zrekonštruujú, sa stáva majetkom žalovaného. Barové pulty v priestoroch boli už predtým, ako žalovaný prevzal priestory a tento len ich zrekonštruoval. Takisto vodovodné batérie tam boli už predtým a to sa týka aj ostatných položiek, ktoré označila konateľka žalovaného vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 26. 4. 2012.

Svedok K. Ž. uviedol pred súdom, že v minulosti bol konateľom a majiteľom firmy ANGEMA s.r.o., Mierová 94, Humenné. Poznal p. Z. ako konateľku žalovaného, ktorý sídlil v tom istom objekte. Bol to veľký objekt niekoľkých budov, ktorý patril spoločnosti žalovaného. Budovy slúžili na rôzne účely. P. Z. svedka oslovila, či by ich firma nemohla presťahovať zariadenie baru, ktorý bol v jednej z budov. Podľa jej vyjadrenia, predchádzajúci nájomca skončil z dôvodu neplatenia nájomného a potrebovala tieto priestory vypratať, aby ich prenajala niekomu inému. Dohodli sa na spolupráci a zamestnanci firmy ANGEMA v priebehu 2dní vypratali veci, ktoré boli hnuteľným zariadením tohto baru. Z baru premiestňovali len hnuteľné veci - sedačky, stoly, stolíky, stoličky, poháre, zvyšok alkoholu (asi 2prepravky, pričom všetky fľaše boli otvorené a sčasti použité), minerálky a iné nealkoholické nápoje (najviac zn. Cappy, ktoré už boli aj po záruke). Nepremiestňovali barové pulty, police, vodovodné batérie, koberce, podlahy, zariadenie WC a podobné veci, pretože konateľka žalovaného hovorila, že to patrí im, lebo mali s predchádzajúcou firmou nejaký zápočet. Predtým tam bol prázdny priestor a uvedené veci, t.j. celé zariadenie baru, vrátane zariadenia toaliet a vstupnej chodby, parket na tancovanie, ozvučenie a pod. veci, robil pravdepodobne p. D.. Tieto veci neboli určite odmontované a ostali v bare. Tiež nástenné maľby by sa ani premiestniť nedali. Svedok ďalej uviedol, že hnuteľné veci z baru uskladnili priamo v areáli v budove patriacej spoločnosti žalovaného, t.j. veci nevynášali mimo areál spoločnosti žalovaného, len ich premiestnili z jednej budovy do druhej. Išlo o prázdny priestor v budove, ktorá slúžila ako sklad. Po vyprataní priestorov firma ANGEMA vystavila na základe zmluvy faktúru, ktorá aj bola zaplatená. Svedok nevedel uviesť, či tieto veci boli ešte niekde inde premiestnené. Niekedy v r. 2010 aj ich firma odišla z priestorov firmy žalovaného.

K výsluchu svedka p. Ž., konateľka žalovaného X.. E. Z. uviedla, že nevypovedal pravdu a to v tom, že veci patriace žalobcovi, vysťahoval do priestorov žalovaného. Ak by tieto veci mali byť uskladnené v priestoroch žalovaného, vypratanie vecí by vykonali zamestnanci žalovaného. Konateľka žalovaného nemala kde uskladniť veci z baru, preto kontaktovala firmu ANGEMA s.r.o., aby vysťahovala priestory baru a uskladnila veci. Za to bola tejto firme zaplatená suma 3 570 eur. Ak by veci mali byť uskladnené v priestoroch žalovaného, na to by nebolo potrebné najímať inú firmu. Na otázku súdu, konateľka

žalovaného uviedla, že na uskladnenie hnuteľných vecí nedala spoločnosti ANGEMA s.r.o. žiaden pokyn len to, že nech tie veci vysťahujú, vypracú nebytový priestor a vyčistia ho, čo aj spravili. V tom čase mal p. Ž. prenajatých viacero priestorov od žalovaného - kanceláriu, kuchynku, administratívne priestory, sklady a haly. Konateľka žalovaného nevedela uviesť, čo v týchto priestoroch mal uskladnené. Reálne nemala prístup do týchto priestorov a ani do ich blízkosti, pretože ako jediný nájomca, mal haly a sklady oplotené a zamknuté. Preto p. Z. nevedela uviesť, či do týchto priestorov, ktoré mal prenajaté od žalovaného, vysťahoval aj veci z baru. V súčasnosti už p. Ž. nemá u žalovaného prenajaté žiadne priestory. Po firme ANGEMA s.r.o. boli uvedené priestory boli prenajaté advokátke JUDr. Tutkovej a to nielen kancelárske priestory, ale aj iné priestory pre jej firmu CENTRUM REAL s.r.o.. V súčasnosti tieto priestory má v prenájme úplne iný nájomca. P. Ž., aj p. T. sa vysťahovali a priestory po nich boli vypratané a prázdne. Nový nájomca preberal prázdne priestory, teda žiadne veci patriace žalobcovi sa tam nenachádzali a ani nenachádzajú. Veci, ktoré žiada žalobca vydať, žalovaný nikdy po vysťahovaní nemal a ani ich nemá a konateľka žalovaného ani nevie, kde sú. Ak by ich mala, vydala by ich žalobcovi.

Po zrušení veci krajským súdom súd znova vypočul svedka K. Ž., ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s obsahom svojej výpovede z roku 2012. Pre odstup času si už presné udalosti nepamätá, ale potvrdil, že na základe pokynov konateľky žalovaného vypratávali priestor baru, ale len hnuteľné veci, ktoré sa dali odniesť. Išlo o stoličky, stoly, sedačky, popolníky, fľaše, poháre a podobne. Určite nevypratávali veci ako boli vodovodné batérie, obkladačka, nástenné maľby, bar a koberce. Tiež nevypratávali barové pulty, pretože boli murované a nedali sa preniesť. Svedok však nevedel špecifikovať presne veci, ktoré boli vypratané, ani pokiaľ ide o druh, ani pokiaľ ide o množstvo vypratávaných vecí. Veci boli vypratané do haly, ktorú mala v prenájme spoločnosť ANGEMA, s.r.o., teda spoločnosť, ktorá veci vypratávala. Hala bola vzdialená asi 200 metrov od baru a veci boli prenášané tak, že boli naložené na nákladné auto, prevezené asi 200 metrov a uskladnené v hale. Po vynesení týchto hnuteľných vecí spoločnosť ANGEMA, s.r.o. vyčistila priestor baru. Svedok uviedol, že hodnota vypratávaných vecí bola možno nižšia, než suma za vypratanie týchto vecí, lebo išlo o veci použité, staré a opotrebované. Priestor, kde boli veci uskladnené spoločnosť ANGEMA, s.r.o. nakoniec po ukončení nájmu odovzdala spoločnosti PJ BIKE, teda žalovanému a svedok Ž. nevedel uviesť, kde sa hnuteľné veci vysťahované z baru teraz nachádzajú.

Konateľka žalobcu k tomu uviedla, že ona nemala kde uskladniť veci žalobcu a preto uzatvorila zmluvu so spoločnosťou ANGEMA, s.r.o., ktorá mala v areáli žalovaného prenajaté nebytové, ale aj kancelárske priestory. Podľa nej suma 3 400 eur bola vyplatená nielen za vypratanie a vyčistenie baru, ale aj za uskladnenie vecí, ktoré boli z baru vypratané. Keďže veci boli vypratané do priestorov, ktoré mala v nájme spoločnosť ANGEMA, s.r.o., žalovaný nemal možnosť do týchto priestorov stúpiť, ani kontrolovať, či sa tam vypratané veci ešte nachádzajú. Podľa konateľky žalovaného, žalovaný zaplatil nielen za vypratanie vecí, ale aj za ich uskladnenie a preto sa o tieto veci ďalej nezaujímala. Keď spoločnosť ANGEMA, s.r.o. po ukončení nájmu odovzdávala priestory, ktoré mala v nájme, tak žiadne hnuteľné veci sa tam už nenachádzali. Konateľka žalovaného znova uviedla, že nevie, kde sa vypratané veci nachádzajú, ale spoločnosť ANGEMA, s.r.o. odovzdala priestor, kde boli veci uskladnené kompletne vyprataný.

Na pokyn krajského súdu súd vypočul aj svedka I. S., ktorý uviedol, že v roku 2010 bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti IRIES, s.r.o. Snina, ktorá chcela prevádzkovať diskotéku. Spolu so svojím tichým spoločníkom K. A. sa dohodli s konateľmi D&H funky club, s.r.o. Snina, že odkúpia zariadenie baru v priestoroch žalovaného. Zmluva bola uzatvorená dňa 1.2.2010. Podľa svedka, predmetom kúpnej zmluvy bolo celé zariadenie baru, hoci v zmluve je uvedená len časť vecí. Podľa jeho tvrdenia tam neboli uvedené alkoholické, nealkoholické nápoje a vína, pretože žalobca mu časť alkoholu, ktorá sa nachádzala v bare, odpredal už pred uzatvorením zmluvy z 1.2.2010, lebo on prevádzkoval iný bar v Snine. Teda on časť zásob baru, najmä pokiaľ išlo o alkoholické a nealkoholické nápoje a víno, odkúpil už skôr, za tento tovar riadne zaplatil a aj si ho zobral. Stalo sa tak pred uzatvorením kúpnej zmluvy z 1.2.2010 a preto táto kúpna zmluva už neobsahovala už zoznam alkoholu, pretože časť z neho už nemohla byť predmetom kúpy, keďže alkohol bol odkúpený oveľa skôr. Podľa jeho tvrdenia, predmetom kúpnej zmluvy boli len tie hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v článku 2 zmluvy z 1.2.2010. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 1.2.2010, podpisy boli notársky overené a od tejto platne uzatvorenej kúpnej zmluvy podľa svedka nikto neodstúpil. Tvrdil, že sa cíti byť vlastníkom týchto vecí, pretože uzatvoril riadne platnú kúpnu zmluvu a veci prevzal takým spôsobom, že ich odsúhlasil priamo na prevádzke diskotéky. Následne diskotéku neprevádzkoval, pretože asi za dva alebo tri dni bol zobratý do väzby v inej veci, rovnako ako jeho tichý spoločník K. A.. On bol prepustený z väzby až

po devätnástich mesiacoch, takže diskotéku prevádzkovať nebolo možné. Jeho spoločník bol z väzby prepustený asi po štrnástich dňoch, ale vtedy už boli priestory diskotéky vypratané. Svedok uviedol, že sa cíti byť vlastníkom týchto vecí, aj keď je pravdou, že kúpna cena za tieto veci zaplatená nebola, pretože nebolo umožnené diskotéku prevádzkovať. Jeho spoločník po prepustení z väzby mal záujem spustiť prevádzku a bar prevádzkovať, ale nenachádzali sa tam už žiadne hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Dostal len informáciu, že veci boli vypratané. Po tejto výpovedi svedka žalobca predložil do konania dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 1.2.2010, podľa ktorej, predávajúci a kupujúci sa vzájomne dohodli, že až do zaplatenia celej dohodnutej výšky kúpnej ceny je vlastníkom predmetu zmluvy predávajúci. Zároveň bolo dohodnuté, že ak zo strany kupujúceho nebude zaplatená prvá splátka kúpnej ceny vo výške 10 000 eur v lehote do 28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej zmluvy odstúpili. Dodatok č. 1 bol uzatvorený v Snine dňa 2.2.2010. Na túto okolnosť preto súd znova vypočul svedka I. S., ktorý uviedol, že na svojej predchádzajúcej výpovedi už netrvá, lebo zle pochopil súd, resp. sa zle vyjadril. Uviedol, že už sa nepovažuje za vlastníka hnuteľných vecí, lebo nemohol prevádzkovať bar. Vysvetlil to tak, že po podpise kúpnej zmluvy bol vzatý do vyšetrovacej väzby a nezaplatil predávajúcemu nič. Ten nedostal ani korunu, ani jednu splátku a teda veci sú vlastne jeho. Potvrdil, že podpis na dodatku č. 1 je jeho podpisom, ale na uzatvorenie zmlúv a dodatkov si už presne nepamätá. Po jeho vzatý do väzby mal generálnu plnú moc na jeho zastupovanie S. H., ktorý chodil za ním do väzenia a dával mu podpisovať rôzne listiny, ktoré boli potrebné pre účely podnikania. Dodatok ku kúpnej zmluve mohol podpísať vtedy, keď podpisoval aj generálnu plnú moc. Svedok jednoznačne uviedol, že sa necíti byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy a ospravedlnil sa súdu, že a na predchádzajúcom pojednávaní hovoril niečo iné.

Konateľ žalobcu F. H. k dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 1.2.2010 uviedol, že tento dodatok podpísal on. Nevedel sa však vyjadriť k tomu kedy a za akých okolností bol tento dodatok podpisovaný. Po podpise kúpnej zmluvy z 1.2.2010 prišli do priestorov baru, ktoré mala začať prevádzkovať spoločnosť IRIES, s.r.o., ale dostavil sa tam len p. H., ktorý oznámil, že p. S. a p. A. boli vzatí do vyšetrovacej väzby. Žalobca mal aj iných záujemcov, ktorí by odkúpili zariadenie baru a začali ho prevádzkovať, ale po pár dňoch bol z väzby prepustený spoločník p. S. p. A., ktorý konateľov žalobcu presviedčal, že bar bude prevádzkovať spoločnosť IRIES, s.r.o., ale k tomu napokon nedošlo. Konateľka žalovaného napokon zaslala žalobcovi faktúru za vypratanie nebytových priestorov a oznámila, že veci sú vysťahované. Podľa jeho názoru bolo chybou, že do celej záležitosti bola zainteresovaná aj tretia strana a preto nedošlo k vyprataniu baru v súlade s nájomnou zmluvou. Keďže žalobca chcel bar prenajať, komunikoval s potenciálnym záujemcom a o zariadenie baru sa nezaujímal. Keď zistili, že nový nájomca bol vzatý do väzby, tak z toho boli v šoku a dali mu podpísať dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.3.2014 požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že mimo nároku na vydanie hnuteľných vecí alternatívne žiadal zaviazať žalovaného aj na náhradu škody vo výške 30 000 eur so 6% úrokom z omeškania od 30.6.2010 do zaplatenia. Nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobcu vyplývajúcich z bezdôvodného zdržiavania hnuteľných vecí žalovaným a nemožnosti odovzdať veci kupujúcemu spoločnosti IRIES, s.r.o. v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej 1.2.2010, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckych práv k hnuteľným veciam - kompletnému zariadeniu baru Gallery club café, spolu so zásobami alkoholu a nealkoholických nápojov v celkovej sume 30 000 eur. Nemožnosťou plniť v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy tak bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 30 000 eur. Právne tento nárok žalobca odôvodnil ustanoveniami §§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že pri náhrade škody podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka sa nevyžaduje preukázať zavinenie, pretože ide o objektívnu zodpovednosť za škodu.

Voči uplatnenému nároku na náhradu škody vzniesol žalovaný námietku premlčania a to tak v podaní došlom súdu dňa 2.9.2014, ako aj 17.10.2014. Keďže žalobca uplatnil nárok na náhradu škody z nemožnosti naplnenia kúpnej zmluvy z 1.2.2010, podľa žalovaného premlčacia lehota uplynula dňom 1.2.2014 a žaloba na súd bola podaná až 23.4.2014. Žalobca sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril tak, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný, lebo ho odvodzuje od skutočnosti, kedy sa dozvedel, že predmetné veci neexistujú, resp. nikto nevie, kde sa fyzicky nachádzajú. Túto skutočnosť sa žalobca dozvedel až z výpovede konateľky na pojednávaní dňa 17.4.2012, ktorá až na tomto pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, kde sa veci nachádzajú. Dovtedy si žalobca myslel, že žalovaný má vedomosť o tom, kde sú hnuteľné veci, ktoré sú predmetom sporu a nebude ich zatajovať.

Podľa názoru žalobcu bola žaloba o náhradu škody podaná dňa 24.3.2014 v zákonom predpísanej dvojročnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a od. 2 OZ.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

Pôvodne dňa 30.6.2010 žalobca podal žalobu o vydanie hnuteľných vecí - zariadenie baru, ktorý prevádzkoval na základe nájomnej zmluvy v priestoroch žalovaného. Až v priebehu konania a to podaním z 25.3.2014 žalobca podal návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že alternatívne uplatnil aj nárok na náhradu škody. V priebehu ďalšej časti konania zobral žalobu späť a to o vydanie hnuteľných vecí a tak predmetom konania zostal len jeho nárok na náhradu škody.

Z podania žalobcu, ktoré súdu bolo doručené dňa 25.3.2014 vyplýva, že nárok na náhradu škody žalobca vyvodzuje z porušenia vlastníckych práv žalobcu vyplývajúcich z toho, že žalovaný mu bezdôvodne zadržiava hnuteľné veci a žalobca nemôže tieto veci odovzdať kupujúcemu - spoločnosti IRIES, s.r.o. v zmysle kúpnej zmluvy z 1.2.2010. Keďže touto zmluvou boli odpredané hnuteľné veci za sumu 30 000 eur, žalobca odvodil výšku škody práve od takto dohodnutej kúpnej ceny.

V priebehu konania však samotný žalobca doručil do konania dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 1.2.2010. Podľa ustanovení tohto dodatku sa predávajúci a kupujúci dohodli, že až do zaplatenia celej dohodnutej výšky kúpnej ceny je predávajúci vlastníkom predmetu zmluvy podľa článku 2. V ďalšom odseku tohto dodatku sa predávajúci a kupujúci vzájomne dohodli, že ak zo strany kupujúceho nebude zaplatená prvá splátka kúpnej ceny vo výške 10 000 eur v lehote do 28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej zmluvy odstúpili.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že kupujúci spoločnosť IRIES, s.r.o. nevyplatila predávajúcemu spoločnosti D&H funky club, s.r.o. kúpnu cenu podľa zmluvy z 1.2.2010. Túto skutočnosť potvrdil tak konateľ spoločnosti IRIES, ako aj konateľ žalobcu. K vyplateniu kúpnej ceny nemohlo dôjsť z dôvodu, že konateľ spoločnosti IRIES, s.r.o. bol vzatý do vyšetrovacej väzby, nezačal prevádzkovať diskotéku tak, ako to mal v pláne a sám na pojednávaní uviedol, že predávajúcemu nezaplatil nič, teda platí, že zmluvné strany od uzatvorenej kúpnej zmluvy odstúpili. Konateľ spoločnosti IRIES, s.r.o. jednoznačne na pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve z 1.2.2010 a to práve z dôvodu, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že samotný predávajúci inicioval uzatvorenie dodatku č. 1 podľa ktorého, ak nebude zaplatená prvá splátka v lehote do 28.2.2010 platí, že zmluvné strany od kúpnej zmluvy odstúpili.

Za takejto situácie je nárok na náhradu škody tak ako ho odôvodnil žalobca neopodstatnený, lebo škoda mu nemohla vzniknúť tým, že nemohol zadržiavané hnuteľné veci odovzdať kupujúcemu spoločnosti IRIES, s.r.o. Keďže zmluvné strany od zmluvy odstúpili, žalobca ako predávajúci už nemal povinnosť hnuteľné veci odovzdať kupujúcemu a zostal ich vlastníkom. Samotný žalobca právne nárok na náhradu škody odôvodnil ustanovením § 373 Obchodného zákonníka.

Podľa tohto ustanovenia, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Jediným právnym vzťahom medzi účastníkmi konania bola nájomná zmluva uzatvorená dňa 13.11.2009. Podľa článku XI, bod 11.7. tejto nájomnej zmluvy bol nájomca povinný odovzdať prenajímateľovi predmet nájmu najneskôr do pätnástich dní po uplynutí výpovednej lehoty, resp. po skončení nájmu. Ak nájomca zápisnične neodovzdá prenajímateľovi predmet nájmu, je prenajímateľ oprávnený predmet nájmu svojpomocne vypratať. Nájomca s uvedeným svojpomocným vyprataním predmetu nájmu neodvolateľne súhlasí. Nájomca výslovne a bez výhrad prehlasuje, že za svojpomoc sa považuje okrem iného tiež právo prenajímateľa vysťahovať všetko, čo sa v predmete nájmu nachádza, vymeniť vložku v zámku u vchodových dverí do predmetu nájmu a konať akékoľvek faktické kroky k uvoľneniu nehnuteľnosti.

V danom právnom postavení bol žalobca nájomcom a teda po ukončení nájmu bolo podľa tohto článku jeho povinnosťou vypratať predmet nájmu najneskôr do 15 dní po skončení nájmu. Nájomný vzťah

účastníkov skončil dohodou k 31.1.2010. Samotný žalobca potvrdil, že v lehote 15 dní od skončenia nájmu, teda do 15.1.2010 predmet nájmu nevypratal a žalovanému neodovzdal a to z dôvodu, že stále rokoval so spoločnosťou IRIES, s.r.o. o odpredaji zariadenia baru, ktorý prevádzkoval. Teda medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že žalobca ako nájomca nedodržal článok XI bod 11.7. uzatvorenej nájomnej zmluvy. Keďže predmet nájmu nevypratal podľa citovaného článku, súhlasil s tým, že tak urobí prenajímateľ, teda žalovaný, ktorý bol oprávnený vysťahovať všetko čo sa v predmete nájmu nachádza a konať akékoľvek faktické kroky k uvoľneniu nehnuteľnosti. Teda žalobca nepreukázal porušenie záväzkového vzťahu zo strany žalovaného. Naopak, žalovaný v danom prípade postupoval v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy a sám predmet nájmu vypratal, v súlade s článkom XI bod 11.7. tejto nájomnej zmluvy. Keďže nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu, nemohlo dôjsť ani k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Žalobca nepreukázal ani samotnú výšku škody a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy.

V rámci pôvodne podanej žaloby o vydanie hnuteľných vecí žalobca v petite žaloby opísal veci, ktoré boli uvedené v liste „zariadenie a príslušenstvo baru“, ktorý bol súčasťou podanej žaloby. Táto listina však nie je nikým podpísaná, nie je zrejmé kto ju vyhotovil, za akým účelom a nie je tam uvedený žiaden dátum. Ako už konštatoval súd vo svojom prvom rozsudku, veci tak ako sú uvedené v tomto zozname nie sú jasne a určite označené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene týchto vecí za iné. Keďže sa veci nedajú identifikovať, nie je možné určiť ani ich hodnotu. Žalobca svoje vlastnícke právo k veciam, ktorých vyprataním mu mala vzniknúť škoda odvodzoval od kúpno-predanej zmluvy z 2.2.2009 so spoločnosťou KALI AGRO, s.r.o. Humenné. Podľa tejto zmluvy mal však žalobca nadobudnúť vlastnícke právo len k dvom barovým pultom s príslušenstvom, koženým sedacím súpravám so stolíkmi, k jedálenským stolom so stoličkami, k skladovým regálom, k osvetleniu vonkajšieho a vnútorného baneru, k nástenným maľbám, obrazom, svetelnej diskokonzole, profesionálnej súprave pre DJ, reproduktorom, registračnej pokladni s dotykovým displejom, notebooku, internetu, keštesteru, výrobníku ľadu, k zmäkčovaču vody, chladničke, mrazničke, dvom prietokovým ohrievačom, ventilátorom a kompletnému osvetleniu baru a barových priestorov a žalúzií. V tejto zmluve sa však neuvádza počet jednotlivých hnuteľných vecí určitého druhu alebo typu, ani ich presná identifikácia a špecifikácia, teda nie je zrejmé, akú hodnotu mali veci, ktoré žalobca nadobudol kúpnou zmluvou od spoločnosti KALI AGRO, s.r.o.

Ak žalobca odôvodňuje výšku škody hodnotou vecí, ktoré pôvodne žiadal od žalovaného vydať, pre úplnosť je potrebné uviesť, že predložil aj pokladničný blok - paragón /čl. 211 spisu/, ktorým žalobca preukázal kúpnu 6 ks kobercov dňa 30.1.2009, sú má však za to, že uvedený pokladničný blok sa netýka koberca šedomodrého 230 m2, ktorý žalobca požadoval vydať. Uvedený koberec mal žalobca nadobudnúť kúpno-predajnou zmluvou dňa 2.2.2009 od spoločnosti KALI AGRO, s.r.o., preto ho nemohol zakúpiť dňa 30.1.2009, o čom mal svedčiť predložený pokladničný blok.

Žalobca preukazoval vlastnícke právo k hnuteľným veciam predložením faktúr a to zo dňa 20. 2. 2009 za kúpu výrobníka ľadu, zo dňa 26. 1. 2009 za dodané plagáty, zo dňa 11. 2. 2009 za interiérové dvere a samozatvárač DORMA, zo dňa 20. 2. 2009 a 13. 2. 2009 za barovú technológiu, zo dňa 17. 2. 2009 za tester na overovanie pravosti bankoviek, zo dňa 15. 3. 2009 za zakúpený softwér - Kasa a Sklad, zo dňa 23. 2. 2009 za dodanú počítačovú zostavu, zo dňa 19. 2. 2009 za Black box Advanced 54Mbps, zo dňa 3. 3. 2009 za zásobník hygienických vrecúšok, papierových uterákov a za drôtený kôš, zo dňa 11. 2. 2009 za poháre a zo dňa 11. 2. 2009 za popolníky. Ďalej žalobca preukazoval vlastníctvo alkoholických a nealkoholických nápojov, vína, piva, čajov a čokolády, viacerými faktúrami, ktoré boli časovo vystavené od 11. 2. 2009 do 27. 8. 2009. Súčasne preukazoval zakúpenie alkoholu a cigariet predložením pokladničných blokov - paragónov vystavených v čase od 23. 2. 2009 do 12. 6. 2009. Súd má za to, že predložené faktúry a paragóny preukazujú to, že žalobca uvedený tovar zakúpil, nie však to, v akom množstve a ktorý z uvedených tovarov sa nachádzal v skladových zásobách žalobcu ku dňu ukončenia nájmu, t.j. ku dňu 31. 1. 2010 a to aj vzhľadom na časový odstup od vystavenia predložených dokladov.

Svedok I. S. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že tieto zásoby tovaru od žalobcu odkúpil už skôr, pred uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy na zariadenie baru dňa 1.2.2010. Nebolo však preukázané ani množstvo, ani druh tovaru.

Žalobca výšku škody odôvodnil nemožnosťou plniť v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy so spoločnosťou IRIES, s.r.o., kde kúpna cena bola dohodnutá na sumu 30 000 eur.

Súd už vyššie konštatoval, že takto preukázaná výška škody je neodôvodnená, pretože účastníci od kúpnej zmluvy odstúpili.

Navyše je potrebné poukázať na ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu nemožno považovať dohodu o kúpnej cene pri predaji hnuteľných vecí medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.

Žalobca na preukázanie skutočnej škody nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a nepredložil v tomto smere žiadne listinné dôkazy. Skutočnou škodou by v danom prípade mohla byť len hodnota vecí, ktorú mali v čase vzniku škody, to znamená v čase vypratania žalovaným. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, lebo žiadnym spôsobom nepreukázal, ktoré veci žalovaný vysťahoval. Nepreukázal ani druh a počet vecí, hodnotu týchto vecí a ich presnú špecifikáciu a teda ani prípadným znaleckým dokazovaním by nebolo možné zistiť prípadnú výšku škody.

Podľa názoru súdu, žalobca teda nepreukázal ani porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu žalovaným, a teda ani príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ale hlavne nepreukázal ani výšku škody. Samotný žalobca výšku škody odôvodnil ako nemožnosť plniť si povinnosť z kúpnej zmluvy, avšak sám predložil súdu dodatok, podľa ktorého od tejto kúpnej zmluvy odstúpil. Počas celého konania nenavrhol vykonať ani jediný dôkaz na preukázanie, aká skutočná škoda mu vznikla, hoci bol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.

Súd prihliadol aj na vznesenú námietku premlčania a má za to, že ak by aj nárok žalobcu bol opodstatnený, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by bol premlčaný.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím desať rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Súd má za to, že žalobca sa dozvedel o vyprataní veci listom žalovaného z 8.3.2010, ktorý žalovaný dal na poštovú prepravu dňa 11.3.2010. Súd má za to, že tento list bol žalobcovi doručený najneskôr 15.3.2010. V tomto liste žalovaný žalobcovi oznámil, že vypratal jeho veci a zároveň pripojil faktúru na sumu 3 570 eur, splatnú 16.3.2010.

Obidvaja konatelia tak Š. H., ako aj A. vo svojich výpovediach uviedli, že žalobca tento list, ako aj faktúru prevzal. Bezprostredne po prevzatí tohto listu telefonicky kontaktovali konateľku žalovaného, ktorá im oznámila, že nevie, kde sa veci nachádzajú. Teda nielen z listu žalovaného z 8.3.2010, ale aj z telefonickej komunikácie s konateľkou žalovaného, musel mať žalobca vedomosť o tom, že jeho veci boli vypratané a konateľka žalovaného nevie, kde sa nachádzajú. Takýmto spôsobom sa žalobca dozvedel o škode, ale aj o tom, kto je povinný na jej náhradu. Keďže žalobca nárok na náhradu škody uplatnil až 25.3.2014, stalo sa tak po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného by bol nárok žalobcu premlčaný aj v prípade, že by bol preukázaný.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal náhradu trov konania vo výške 2796,43 eur žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia a tieto pozostávajú :

1. zo sumy 2531,07 eur - za 1 úkon právnej služby á 58,69 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.12.201 + 2 úkony právnej služby á 61,84 eur (účasť na pojednávaní v dňoch 20.02.2014 a 13.5.2014) pričom tarifná odmena za jeden úkon je určená podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vo výške jednej trinástiny výpočtového základu pretože predmetom konania bolo v tejto fáze vydanie

hnuteľných vecí bez určenia ich hodnoty a ďalej za 5 úkonov právnej služby á 469,74 eur (1.písomné podanie na súd zo dňa 27.8.2014, 2.účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014, 3.písomné podanie na súd zo dňa 15.10.2014, 4.účasť na pojednávaní dňa 19.5.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 09.6.2015) a tarifná odmena za jeden úkon je vyrátaná z hodnoty sporu 30000,-eur po pripustení zmeny žalobného petitu;

2. zo sumy 64,61 eur, t.j. 1 x režijný paušál á 7,63 eur za úkon v roku 2012, 5 x režijný paušál á 8,04 eur za úkony v roku 2013, 2 x režijný paušál á 8,39 eur za úkony v roku 2015;

3. zo sumy 136,32 eur náhrada za stratu času (5x cesta na trase Snina - Humenné a späť v dňoch 20.02.2014, 13.5.2014, 14.10.2014, 19.5.2015 a 09.6.2015, t.j. 6 x 6 polhodín á 13,40 eur a 4 x 4 polhodiny á 13,98 eur);

4. zo sumy 64,43 eur - náhrada cestovných výdavkov 5 x osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia na trase Snina - Humenné a späť

- dňa 20.02.2014 spolu 13,08 eur; amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,43 eur/l = 5,03 eur;

- dňa 13.5.2014 spolu 13,26 eur; amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,48 eur/l = 5,21eur;

- dňa 14.10.2014 spolu 13,19 eur amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,46 eur/l = 5,14 eur;

- dňa 19.5.2015 spolu 12,45 eur amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,25 eur/l = 4,40 eur;

- dňa 09.6.2015 spolu 12,45 eur amortizácia: 44km x 0,183 eur = 8,05 eur, pohonné hmoty: 44km/100 x 8litrov x 1,25 eur/l = 4,40 eur a sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možné podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.