Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_16C-286-2012.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/286/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu škody vo výške 1.471,09 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 294,22 eura, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 1.471,22 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 294,22 eura. Ako uviedol, v právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom konaní zvolenému súdnemu exekútorovi postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 404200385 dlžníčkou: P. B., M.. XX.XX.XXXX (U.). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo V. XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nitra (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.04.2011, pričom konanie začalo dňa 07.03.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 43 dní). Opísaný postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného
súdu. Nemajetková ujma predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom a má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ mohol v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky spolu s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Odporca zastáva názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania, v dôsledku čoho odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho ho Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za predbežne neprerokovaný. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného postupu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. explicitne uvedené, z čoho je možné vychádzať. Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011, v zmysle ktorého pätnásťdňová lehota od doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je odporca toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí pätnásťdňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou, ako aj nemajetkovou ujmou. Súd pojednával dňa 10.06.2015 v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Právny zástupca navrhovateľa svoju, ako aj navrhovateľovu neúčasť vopred písomne ospravedlnil e-mailom zo dňa 04.06.2015 a žiadal pojednávanie odročiť na neurčito z dôvodu, že v tomto konaní súdu zaslal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca v konaní o náhradu škody pre porušenie práva EÚ prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Vzhľadom na to, že súd o tomto návrhu musí rozhodnúť písomným uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, svoju účasť na takomto pojednávaní považoval za nehospodárnu a žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.
Odporca svoju neúčasť vopred ospravedlnil e-mailom zo dňa 03.06.2015 z dôvodu hospodárnosti konania, nežiadal o jeho odročenie a trval na doručenom písomnom vyjadrení k podanému návrhu.
Dňa 14.11.2014, 05.12.2014, 19.02.2015, 04.05.2015 a 04.06.2015 právny zástupca navrhovateľa zaslal súdu e-mailom návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., ktoré však neboli podpísané zaručenými elektronickými podpismi a originály predmetných podaní neboli súdu doručené ani v zákonnej lehote troch dní podľa § 42 ods. 1 O. s. p., preto súd na tieto podania neprihliadal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh na prerušenie konania síce nie je návrhom vo veci samej upraveným v § 42 ods. 1 vete druhej O. s. p., avšak z hľadiska jeho významu a účinkov ho za obdobný úkon akým je návrh vo veci samej možno považovať. Neexistuje preto legitímny dôvod, pre ktorý by takéto podanie urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom nebolo potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní s následkom, že inak naň súd nebude prihliadať. Tento názor podporuje aj prvá veta § 42 ods. 3 O. s. p., podľa ktorej medzi všeobecné obsahové náležitosti každého podania patrí podpis. Podpisom účastník alebo jeho zástupca potvrdzuje, že sa s obsahom podania stotožňuje a že korešponduje s prejavom jeho vôle. Od 01.05.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je jeho rovnocenným ekvivalentom zaručený elektronický podpis na podaniach urobených elektronickými prostriedkami a jeho zmyslom je zaručenie autenticity podania stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa. Nakoľko súd na e-mailové podania navrhovateľa v zmysle § 42 ods. 1 vety štvrtej O. s. p. neprihliadal, nebol ani dôvod odstraňovať ich vadu spočívajúcu v chýbajúcom podpise postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného originálu exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX F., že dňa 22.03.2011 bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora T.. D. B. so sídlom v Q., S. XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. V. XXXX/XX v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: P. B., M.. XX.XX.XXXX, Q.: XXX XX J. XXX, pre vymoženie istiny vo výške 391 eur s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok P. D. P. P. P. D. J.. P.., B. D.M. X, XXX XX Q. S. R. XX.XX.XXXX U. P.. S.. P. XXXXX/XX. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 29.03.2011 žiadosť súdneho exekútora T.. D. B. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2011.
Ďalším uznesením zo dňa 20.09.2013 Okresný súd Nitra exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,48 eura. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2014. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 22.03.2011, kedy bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 22.03.2011, kedy bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 44 ods. 2 cit. zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) cit. zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, ako aj písomnými podaniami účastníkov konania, z ktorých mal preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal u súdneho exekútora T.. D. B. návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej P. B., M.. XX.XX.XXXX, Q.: XXX XX J. XXX, pre vymoženie istiny vo výške 391 eur s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok P.C. D. P. P. P. D. J.. P.., B. D. X, XXX XX Q. S. R. XX.XX.XXXX U. P.. S.. P. XXXXX/XX.
Dňa 22.03.2011 bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod č. V. XXXX/XX, ktorú súd zamietol uznesením zo dňa 29.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2011. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že exekučný súd rozhodol o tejto žiadosti do 7 dní odo dňa jej doručenia v súlade s cit. § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že procesná lehota 15 dní, ktorej nedodržanie navrhovateľ v konaní namietal, je v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 vety tretej Exekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, čo sa v posudzovanej exekučnej veci pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX aj reálne stalo. V právnom stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenom v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS 248/2013 sa uvádza: Navyše, z ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01.06.2010).
Z podania odporcu vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.04.2012. Aj keď navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 27.09.2012, t. j. ešte pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, táto lehota už medzičasom uplynula a tým, že uplatnený nárok navrhovateľa nebol uspokojený, bolo možné v súdnom konaní o podanej žalobe rozhodnúť. Nakoľko však tvrdenie navrhovateľa o porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces nečinnosťou súdu bolo promptným rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 29.03.2011 úplne vyvrátené, je vylúčené, aby navrhovateľovi vznikla v tejto súvislosti akákoľvek majetková škoda alebo nemajetková ujma. Keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, súd podaný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na to, že súd návrh zamietol, mal odporca v konaní úspech, a preto má proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Odporca si síce náhradu trov konania od navrhovateľa uplatnil, no nakoľko si ich nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu s poukazom na cit. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal. Súd v tomto prípade nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v rozsudku, ktorý vyhlásil a ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.