Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-50-2021.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, vo veci navrhovateľky - matky: W. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. W. XXX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: W. V. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX M. CT, K., XXXXX O., M. štáty americké, o návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: E. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že W. V. I., rodený I., narodený XX.XX.XXXX, n i e j e otcom maloletej E. I., narodenej XX.XX.XXXX z matky W. I., rodenej K., narodenej XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 19.11.2021 domáhala zapretia otcovstva k maloletej. Uviedla, že s bývalým manželom uzatvorili manželstvo dňa 24.10.2015 v Banskej Bystrici. Od začiatku si však nerozumeli a pre rôznorodosť ich pováh sa dňa 12.09.2018 rozviedli. V tom čase už bola navrhovateľka tehotná. Na základe prvej domnienky o otcovstve, a teda, ak sa dieťa narodí 300 dní po zániku manželstva, bol jej bývalý manžel zapísaný ako otec maloletej. Jeho otcovstvo je však vylúčené, pretože v čase počatia maloletej sa nachádzal v Spojených štátoch amerických a ona v Slovenskej republike.
2. Súd uznesením č.k. 19Pc/50/2021-14 zo dňa 04.01.2022 ustanovil maloletej opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta.
3. Súd uznesením č.k. 19Pc/50/2021-13 zo dňa 04.01.2022 ustanovil prekladateľa a tlmočníka mužovi, ktorého má byť zapreté z jazyka anglického do jazyka slovenského a naopak.
4. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 15.03.2022 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky maloletej. V čase šetrenia sa v domácnosti zdržiavala matka. Maloletá bola v čase šetrenia v materskej škole a partner matky N. W. v zamestnaní. Matka uviedla, že obýva spolu s maloletou a jej partnerom rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve jej partnera. B. matky je N. W. biologickým otcom maloletej. Sú vo vzťahu od roku 2017 a od začiatku roka 2018 spolu žijú v spoločnej domácnosti. Matka tiež uviedla, že W. V. I. o podanom návrhu vie, no podľa jej vedomostí sa na pojednávanie nedostaví, možno pošle svoje písomné vyjadrenie formou emailu.
5. Na pojednávaní dňa 25.04.2022 súd pojednával v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté a ktorý sa napriek doručovanému predvolaniu na pojednávanie nedostavil. Navrhovateľka zotrvala na návrhu, keďže je absolútne vylúčené, že by mohol byť W. V. I. otcom maloletej. V
čase počatia, teda vo februári 2018 sa zapísaný otec nachádzal v M. štátoch amerických, z ktorých navrhovateľka definitívne odišla v júni 2017. Maloletá bola počatá s mužom, s ktorým je navrhovateľka naďalej v druhovskom pomere, ktorý uznáva svoje otcovstvo. So zapísaným otcom je navrhovateľka v sporadickom kontakte ohľadne praktických záležitostí, t.j., napr. či prevzal návrh, a to cez Messenger. Zapísaný otec sa vyjadril tak, že sa k predmetnému návrhu bude vyjadrovať až po jeho obdržaní.
6. Na pojednávaní dňa 21.11.2022 súd opätovne pojednával v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Svedok N. W. uviedol, že je v partnerskom zväzku s navrhovateľkou, vie o aké konanie sa jedná. S matkou maloletej je vo vzťahu od roku 2016 s tým, že v spoločnej domácnosti žijú asi od apríla 2018. Nemá pochybnosti o tom, že je biologickým otcom maloletej, keďže v čase, kedy mala byť počatá, ako aj predtým, mal intímny pomer s matkou maloletej. Dal si urobiť aj genetické testy, ktoré potvrdili jeho otcovstvo. Tieto žiaľ nateraz nemá k dispozícii. Testy si dal urobiť na základe rady právnika pre účely súdneho konania. Svedok sa domnieval, že on sám môže podať návrh na zapretie otcovstva. Naďalej žije s matkou a maloletou v spoločnej domácnosti a maloletú vychovávajú spoločne ako rodičia. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas s návrhom.
7. Z listinných dôkazov má súd za preukázané nasledovné skutočnosti. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XPc/X/XXXX-XX zo dňa 07.09.2018, právoplatným dňa 12.09.2018 bolo manželstvo muža, ktoré má byť zapreté W. V. I. rozvedené. Tento je zapísaný ako otec do rodného listu maloletej. Z uvedeného spisu tiež vyplýva, že navrhovateľka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté uzatvorili manželstvo dňa 24.10.2015 v Banskej Bystrici, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku 46, ročník 2015, na strane 117, pod poradovým číslom 352. Z predmetného spisu vyplýva aj vyjadrenie bývalého manžela navrhovateľky na pojednávaní dňa 07.09.2018 prostredníctvom právneho zástupcu, a to súhlas s tvrdeniami navrhovateľky. Navrhovateľka na predmetnom pojednávaní uviedla, že sa na Slovensko vrátila v júni 2017.
8. Súdna danú vec aplikoval nasledovné právne normy:
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 ZoR, manžel môže do troch rokov keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je otcom.
Podľa § 88 ods. 2 ZoR, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel, pričom ustanovenia o zapieracom práve manžela sa použijú primerane.
9. Navrhovateľka sa domáha zapretia otcovstva W. V. I. vo vzťahu k maloletej E.. S bývalým manželom uzatvorila manželstvo 24.10.2015, ktoré bolo právoplatne rozvedené 12.09.2018. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX, teda otcovstvu muža, ktoré má byť zapreté svedčí zákonná domnienka otcovstva „manžela matky“. Návrh bol súdu doručený dňa 19.11.2021, teda v trojročnej prekluzívnej lehote. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté si prevzal návrh, ako i ostatné súdom doručované listiny, avšak k návrhu sa nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V rozvodovom konaní ale potvrdil vyjadrenie navrhovateľky, že táto žije opätovne na Slovensku od júna 2017. Navrhovateľka tvrdí, že v čase počatia maloletej, teda vo februári 2018 bola vo vzťahu a intímne žila s N. W.. Uvedené skutočnosti dosvedčil N. W., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Súd na základe vykonaného dokazovania preto rozhodol v súlade s návrhom, a teda, že W. V. I. nie je otcom maloletej.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP). Za každé spracovanie
podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti rozsudku nemôže účinne podať odvolanie ten, kto sa vzdal tohto práva po vyhlásení rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).