Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sp/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, ul. 17. novembra 2, Sabinov, za účasti J. L., bytom G. XXX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu Č.k.: V XXXX/VA/XXXX zo dňa 2. januára 2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu Č.k.: V XXXX/VA/XXXX zo dňa 2. januára 2015.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.01.2015 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) vo veci návrhu na vklad záložného práva podaného dňa 04.12.2014, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretá medzi navrhovateľom a J. L. rozhodol tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.10.2014 uzavrel záložca J. L., zastúpený splnomocnencom a navrhovateľ ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva. Súčasťou návrhu vklad je aj dohoda o splnomocnení, ktorou záložca splnomocňuje ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Záložca ako splnomocniteľ vyhlasuje v dohode, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, čo je v súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Zároveň splnomocnil združenie ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že dňa 04.12.2014 mu bol doručený návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.10.2014 uzavretej podľa ust. § 151a a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a J. L. ako záložcom, zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané v k.ú. G., zapísané na LV č. XXX ako parcela registra CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2, CKN XXX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom súp.č. XXX na parcele CKN XXX v podiele X/X.

Citoval ust. § 32, § 34 ods. 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a § 31 ods. 1 a § 34 Občianskeho zákonníka, na základe ktorých konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorým záložca J. L. splnomocnil toto združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou a to navrhovateľom je absolútne neplatné. Dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, čo svedčí o tom, že uzavretie úverovej zmluvy je podmienené podpísaním dohody o splnomocnení. Z tejto dohody vyplýva, že účelom je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru záložného veriteľa, čo spochybňuje konanie zástupcu v záujme zastúpeného. Zástupca so zastúpeným nekomunikuje, nekontaktuje sa s ním a dlžník podpísal dohodu bez toho, aby zástupcu poznal. Nie je preukázaná ani skutočnosť v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase podpisu dlžníkom, či bolo vypísané meno konajúceho zástupcu, či boli vypísané kolónky o nehnuteľnostiach. Z uvedeného je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určené navrhovateľom a je dôvodné pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru odporcu absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. To, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne náležitosti. To, že navrhovateľ vyberá aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takéto konanie nebankovej spoločnosti predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná.

Ďalej dôvodil, že v rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o plnomocenstve zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odporca hodnotí takúto dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Na zabezpečenie istiny - dlžnej sumy vo výške 800,- € záložnou zmluvou sa zakladá podiel 1 na rodinnom dome a na pozemkoch pod domom a priľahlých pozemkoch. V tomto prípade je tu ďalší dôvod na zamietnutie návrhu na vklad záložného práva a to pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka podporený dnes už početnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Ďalej uviedol, že existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložného veriteľa a ich vzťah je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Odporca musí právam vlastníka poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákon, ktorý je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca dospel k záveru, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka - záložcu, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na realite. Dôležitá je tu zákonná požiadavka podľa § 17 Správneho poriadku umožniť účastníkovi voľbu svojho zástupcu. Toto právo bolo dlžníkovi z úverového vzťahu uvedeným postupom záložného veriteľa v spojení s predložením predtlačeného nemenného zástupcu jednoznačne odňaté.

Citoval ust. § 17 ods. 1 Správneho poriadku, § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona, na základe ktorých konštatoval, že v danom prípade nie sú podmienky na vklad splnené.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu. Citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a uviedol, že je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu

občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.

Poukázal na skutočnosť, že pre odporcu platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, ktorá vyplýva z ust. § 3 ods. 5, § 46 Správneho poriadku, ktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Poukázal na odbornú literatúru z hľadiska tohto ustanovenia, podľa ktorej nie je dôležitá samotná možnosť rozporu, ale pochybnosti o nestrannosti zástupcu a teda rozpor musí reálne existovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí teda reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade dohody o splnomocnení ide o samostatne existujúci dvojstranný právnym úkonom, kde jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, žeby veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, tak ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu.

Na základe uvedených skutočností konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka konania J. L., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd konal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí sa nezúčastnili na nariadenom pojednávaní a svoju neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 15.04.2015 a 22.05.2015, pričom súhlasili s tým, aby súd konal v ich neprítomnosti.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 04.12.2014 odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a J. L. ako záložcom, zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Z čl. I zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že predmetom záložného práva majú byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G.. Podľa čl. II predmetnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi J. L. ako splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom, ktorá bola podpísaná účastníkmi dohody dňa 27.05.2013. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V

predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony, d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľnosti, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení a s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z tohto splnomocnenia vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu tvrdí, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Ďalej uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Tvrdí, že zástupca splnomocnil splnomocnenca, splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje.

V konaní bol vypočutý účastník konania J. L., ktorý je nepočujúci, má problémy samostatne sa vyjadrovať a ktorý splnomocnil na pojednávaní O. R., aby za neho vyslovila jeho názor. O. R. uviedla, že bola osobne s J. L. v spoločnosti Pohotovosť s.r.o., kde si bral úver a namieta, že neboli oboznámení o tom, aby bolo potrebné založiť nehnuteľnosti na zabezpečenie úveru. Pri podpise zmluvy o úvere bola prítomná len pracovníčka spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Rovnako nemajú vedomosť o tom, že by J. L. podpisoval dohodu o splnomocnení, ktorou by splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie. Takéto združenie vôbec nepozná. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku o tom, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci s dlžníkom dohodu o splnomocnení osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu.

Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Z predchádzajúcich konaní na tunajšom súde, ako aj v konania pred odporcom v totožných veciach je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určené navrhovateľom a je tu dôvodná pochybnosť, či toto združenie bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. V takomto prípade je plnomocenstvo absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa ust. § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Rovnako nie je možné konštatovať, že išlo pri podpise dohody o splnomocnení o slobodnú a vážnu vôľu J. L. uzatvoriť takýto právny úkon na bezplatné poskytovanie právnej pomoci. Dohoda je preto neplatná aj pre absenciu základných náležitostí právneho úkonu a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd sa stotožňuje aj s názorom odporcu, ktorý dohodu o splnomocnení hodnotí v rovine ochrany spotrebiteľa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľ a nevyhlásil prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite.

Vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aplikoval tiež odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči navrhovateľovi, to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu navrhovateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. vyslovil právne vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.

Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa. Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech navrhovateľa.

V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné, že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vystupuje vo viacerých úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových

- veriteľových dlžníkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.