Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/116/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1) P.. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X.E. č. XXX, XXX XX K., okres E. H. Z., 2) N. Z., nar. X.X.XXXX, bytom X. č. XXX, XXX XX K., okres E. H. Z., obaja navrhovatelia právne zast. JUDr. Milanom Chovancom, advokátom, Advokátska kancelária, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 971/17, Žilina, proti odporcovi A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M. H. E. č. X, XXX XX R., okres Č., právne zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Mierova ul. 1725, 022 01 Čadca, o vrátenie daru vo výške 5.842,13 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov, aby odporca navrhovateľom 1 a 2 zaplatil titulom vrátenia daru 5.842,13 Eur, z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom zo dňa 20.5.2009 domáhali vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcu navrhovateľom zaplatiť istinu 5.482,13 Eur a hradiť trovy konania, keď túto sumu žiadali zaplatiť z titulu vrátenia daru v zmysle §-u 630 Občianskeho zákonníka, pretože dňa 10.4.2006 odporcovi darovali sumu 176.000,- Sk, ktorú sumu použil na zakúpenie osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi, č. karosérie: R..

Navrhovatelia tvrdili, že finančné prostriedky odporcovi darovali v hotovosti darovali, ktorú skutočnosť môžu preukázať dokladom o výbere finančnej hotovosti z bankových účtov, ktoré sú totožné s dňom nákupu motorového vozidla a na túto skutočnosť môžu navrhnúť aj svedkov. Uvedenú sumu darovali odporcovi aj ako manželovi ich dcéry s tým, že sa bude zodpovedne starať o svoju rodinu, ktorá je rodinou ich dcéry.

Odporca sa prestal zaujímať o svoju rodinu a svoju manželku, ktorá je ich dcérou, rovnako sa prestal starať o svoje vlastné deti, ktoré sú vnúčatami navrhovateľov. Nezaujímal sa o ich výchovu, neprispieval na ich hmotné zabezpečenie, nezaujímal sa o svoje deti a ich zdravotný stav a opustil spoločnú domácnosť v auguste roku 2008. Aj napriek tomu, že sa zaviazal prispievať na výživu obidvoch maloletých detí sumou po 3.000,- Sk mesačne a na výživu deti neprispieval pravidelne a v potrebnej výške, z ktorého dôvodu bola nútená ich dcéra podať návrh na určenie výživného na Okresný súd v Žiline, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. a súd predbežným opatrením takúto povinnosť uložil odporcovi. Odporca sa naviac na adresu navrhovateľov vyjadruje osočujúco, v telefonických rozhovoroch sa k dcére navrhovateľov správa tak, že ju psychicky týra a neslušným spôsobom sa vyjadruje na jej adresu. Sú z uvedených dôvodov presvedčení, že sú dôvody, ktoré napĺňajú obsahovo ustanovenie §-u 630 Občianskeho zákonníka, t. j. vrátenia daru, pretože odporca

sa svojim správaním k svojej manželke a deťom, ale aj k navrhovateľom správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy a teda vrátenie daru je v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

Súd vydal dňa 29.5.2009 platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu navrhovateľom sumu 5.842,13 Eur s náhradou trov konania zaplatiť, avšak v zmysle §-u 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd platobný rozkaz zrušil, pretože odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor.

Odporca popieral, že by dňa 10.4.2006 dostal od navrhovateľov darovanú sumu 176.000,- Sk, ktorú mal použiť na zakúpenie osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi, hoci nepopieral, že uvedené motorové vozidlo zakúpil, avšak tvrdil, že vozidlo kúpil 9.4.2006 a v celom rozsahu uhradil kúpnu cenu v uvedený deň, ktorú získal jednak predajom pôvodne užívaného jeho osobného motorového vozidla, ktoré predtým vlastnil a to Daewoo Lanos a v zostávajúcej časti v hotovosti dal sumu ako kúpnu cenu, ktorú mu jednak darovali jeho rodičia a to ako pôžičku vo výške 50.000,- Sk a trval na tom, že suma ako kúpna cena motorového vozidla bola vyplatená až dňa 9.4.2006 a preto na jej úhradu nemohol čerpať finančnú hotovosť, ktorú v peňažnom ústave vybrali dňa 10.4.2006 navrhovatelia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne N. X., rod. Z., M. F. a Z. F., výsluchom svedkov, rodičov odporcu a to svedkyne D. X. a A. X. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré predložili navrhovatelia a to výpis z účtu, ďalej odporca oznámením Slovenskej sporiteľne, a. s. zo 4.4.2006 o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, príjmový pokladničný doklad Autocentra AAA Auto, Pri Celulózke, Žilina zo dňa 10.4.2006 na sumu 211.000,- Sk, faktúrou č. U. zo dňa16.4.2006 AUTOCENTRA AAA Auto, a. s., Žilina na sumu 346.000,- Sk za predaj osobného motorového vozidla Škodca Octavia Combi, ev. č.: K. XXX-B. a ďalšími listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd zistil, že celé toto konanie je motivované rodinnými vzťahmi jednak na strane navrhovateľov a jednak na strane odporcu a jeho v súčasnej dobe už bývalej manželky N. X., rod. Z., pretože rodinné vzťahy medzi týmito dvomi samostatnými rodinami boli ovplyvnené mnohými nedorozumeniami, ktoré vytýkajú navrhovatelia odporcovi a na druhej strane odporca si vyhradzuje svoje stanoviská a názory k správaniu sa navrhovateľov. Z výsluchu účastníkov a čiastočne aj z výsluchu svedkov mal súd utvorený obraz o rodinných vzťahoch, ktoré neboli ideálne, pretože na jednej navrhovatelia ako rodičia manželky odporcu bývajúci v jednom rodinnom dome, i keď čiastočne v samostatných domácnostiach, určitým spôsobom svojim názormi a snahou zasahovať do manželských vzťahov odporcu a jeho bývalej manželky ovplyvňovali celkovú situáciu v rodinných vzťahoch. Tvrdili, že odporca sa hrubým spôsobom správal k svojej manželke, že sa veľa krát vyjadroval na jej adresu nevhodným spôsobom, avšak súd z vykonaného dokazovania mal zistené, že z takmer jedenásťročného spolužitia odporcu a dcéry navrhovateľov ako manželov, iba záverečné fázy ich manželstva, teda odporcu a N. X., rod. Z., boli poznačené určitým nie celkom slušným a korektným správaním sa vzájomne voči sebe. Navrhovatelia jednoznačne požadovali určité práva vo vzťahu k rodine ich dcéry, keď sledovali spôsob spolužitia odporcu a jeho manželky, mali určité predstavy o tom, akým spôsobom budú ovplyvňovať kvalitu bývania, keď žiadali od odporcu a svojej dcéry, ale najmä od odporcu, aby sa podieľal na rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorá stále aj v čase, keď tam odporca so svojou manželkou bývali, skvalitňovali bývanie, investovali a rekonštruovali túto nehnuteľnosť s prísľubom, že v budúcnosti táto nehnuteľnosť bude patriť im a určitým spôsobom ovplyvňovali spôsob života odporcu a svojej dcéry. Na druhej strane samotná bývalá manželka odporcu vo svojej výpovedi uvádzala, že nesúhlasila so spôsobom hospodárenia jej manžela v tom smere, že sústavne vymieňal autá, že počas ich spolužitia vymenil takto asi päť áut a teda pokiaľ ide o predmetný dar, ktorý poskytli jej rodičia odporcovi, bol to dar, ktorý poskytli výslovne iba jemu, pretože ona nesúhlasila s tým, aby stále sa spoliehal na takéto finančné podpory zo strany jej rodičov, pretože bola toho názoru, aby hospodárili iba v takom rozsahu, ako na to sami majú.

Z výsluchu samotných účastníkov, či už navrhovateľov, odporcu, ale aj rodičov odporcu mal súd preukázané, že odporca sa podieľal prácou, dokonca aj finančne pôžičkou na výmene okien na predmetnom dome, i keď v tejto nehnuteľnosti jemu nič nepatrilo. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi odporcom a jeho manželkou sa natoľko vyostrili, že odporca opustil spoločnú domácnosť a v čase konania v tejto veci prebiehalo aj rozvodové konanie odporcu a dcéry navrhovateľov, ako aj konanie o určenie výživného na maloleté deti, ktoré pochádzajú z manželstva odporcu a N. X., rod. Z., teda dcéry navrhovateľov, navrhovatelia svoj návrh odôvodňovali najmä tým, že navrhovateľ sa zachoval v rozpore s dobrými mravmi, pretože aj napriek tomu, že mu darovali sumu 176.000,- Sk, veriac, že sa bude zodpovedne starať o svoju rodinu, ktorá je rodinou ich dcéry a aj napriek tomu, že mu pomáhali

s mnohými ďalšími vecami, či už finančne alebo inou výpomocou, odporca sa prestal zaujímať o svoju rodinu a svoju manželku, o svoje vlastné deti, keď dostatočne neprispieval na ich výchovu a výživu.

Svedkyňa N. X. vo svojej výpovedi uvádzala, že bola zásadne proti tomu, aby finančné prostriedky otec a matka odporcovi darovali a jej ich nedarovali preto, lebo ona s tým nesúhlasila. Okrem toho uvádzala, že jej manžel sa k nej správal neslušne a vulgárne a počas svojej výpovede súhlasila s tým, aby súd prečítal krátku textovú správu z jej mobilného telefónu z 10.9.2009, kde jej navrhovateľ uvádzal vulgárne výrazy a vyjadroval sa na adresu, najmä navrhovateľky v 2. rade, že je to „bezcitná a bezcharakterná baba“ a že navrhovateľ, teda otec svedkyne, je „chudák“ a ďalšie invektívy, ktoré súviseli s rozpadajúcim sa manželským vzťahom svedkyne a odporcu.

Svedkovia Ing. Z. F. a M. F. sú dcéra a zať navrhovateľov a v podstate potvrdzovali svojimi výpoveďami tvrdenie navrhovateľov, i keď konkrétnosti zo spolužitia účastníkov, prípadne spolužitia odporcu s N. X. nekonkretizovali. Ďalší vypočutí svedkovia, rodičia odporcu, sa vyjadrovali k poskytnutej pôžičke, ktorú mali na predmetné motorové vozidlo požičať ich synovi, teda odporcovi, avšak tieto ich výpovede sa v určitých konkrétnostiach rozchádzali a neboli úplne presvedčivé. Rodičia odporcu čestným prehlásením, ktoré sa nachádza ako súčasť listinných dôkazov v súdom spise (č.l. 107) potvrdzovali, že požičali svojmu synovi A. X. na auto sumu 90.000,- Sk 10.4.2006. Teda tvrdenia navrhovateľov a tvrdenie rodičov odporcu sú v zjavnom rozpore. Manželka odporcu do súdneho spisu založila aj svoje vyjadrenie k návrhu o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode z 9.6.2009. Teda v konaní pred Okresným súdom v Žiline o rozvod manželstva dcéry navrhovateľov N. X. a odporcu prebiehalo z časového hľadiska so začiatkom konania v tejto veci a sama svedkyňa N. X. založila do súdneho spisu vyjadrenie k návrhu o rozvod manželstva a určité pasáže z výpovedí, ktoré nie sú presne označené, avšak je zjavné, že ide pravdepodobne o výpoveď niektorého z rodičov N. X., teda navrhovateľov. Z týchto častí rozvodového konania nevyplýva, že by správanie sa počas rozvodového konania bolo výnimočne agresívne a v zásadnom rozpore s dobrými mravmi, pretože je zjavné, že v rozvodovom konaní sa nepoukazuje na pozitíva, ale viac sa vytýkajú určité negatíva vo vzájomných vzťahoch. Jednoznačne sa však nedá konštatovať z uvedených dôkazov o predmete tohto konania, teda dôvodoch vrátenia daru.

Dôležitým dôkazom je výzva na vrátenie daru z 27.1.2009, v ktorej navrhovatelia na adresu odporcu uvádzajú, že sumu 176.000,- Sk mu darovali ako manželovi ich dcéry veriac, že sa bude zodpovedne starať o svoju rodinu, ktorá je aj rodinou ich dcéry a okrem toho mu pomáhali, aj svojej dcére, mnohými ďalšími spôsobmi, či už finančne alebo výpomocou a ako dôvod, ktorý nekonkretizovali vo výzve ako skutočný dôvod, pre ktorý sa rozhodli žiadať o vrátenie daru, vyčítali odporcovi, že sa prestal zaujímať o svoju rodinu o svoju manželku, ich dcéru, o svoje vlastné deti, vnúčence, o ich výchovu, o ich hmotné zabezpečenie, o ich prospech v škole, o ich zdravotný stav a ostatné potreby a v mesiaci august 2008 opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa. Teda v širšom výklade možno tieto vytýkané tvrdenia navrhovateľov považovať za dôvod, pre ktorý žiadajú vrátenie daru.

Súd prvým rozsudkom zo dňa 1.4.2010 zaviazal odporcu vrátiť dar vo výške 5.842,13 Eur (zodpovedajúce sume 176.000,- Sk), keď považoval na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že správanie sa odporcom k darcom a členom ich rodiny, najmä ich dcére N. X. a svojim vlastným deťom, bolo hrubé, neslušné, nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe odvolania podaného proti rozsudku prvého stupňa Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25.11.2010 prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, keď v dôvodoch zrušujúceho uznesenia poukázal na skutočnosti, ktoré bolo potrebné preukázať a to najmä, že výpoveď otca odporcu, ktorý mal podľa tvrdenia odporcu jednak ísť osobne s ním vozidlo kúpiť a jednak mal poskytnúť časť prostriedkov na úhradu kúpnej ceny, ako aj povolenie prečerpania debetného účtu, odporca nepreukázal. Nevyplýva zo žiadneho dokladu, že by takéto právo debetného prečerpania bol využil a ak by aj tvrdenie odporcu o získaní finančných prostriedkov na základe pôžičky od otca a prečerpanie debetného účtu v sume 136.000,- Sk zodpovedalo skutočnosti, na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 211.000,- Sk by potreboval ešte 75.000,- Sk, ktorá čiastka je pomerne vysoká a s poukazom na to, že ohľadne zvyšku kúpnej ceny sa odporca, ako tvrdil, zadlžil u otca a v banke, tieto skutočnosti nepreukázal. Druhostupňový súd nariadil súdu prvého stupňa v naznačených intenciách doplniť dokazovanie a súvisiace úvahy vrátane z nich rezultujúcich záverov konkrétne vymedziť v odôvodnení nového meritórneho rozhodnutia.

Súd opätovne vypočul účastníkov konania, matku odporcu D. X. a na základe takto vykonaného dokazovania vo veci opätovne rozhodol tak, že zaviazal odporcu vrátiť dar vo výške 5.842,13 Eur a hradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia navrhovateľom. Vo svojom rozhodnutí odôvodňoval svoje skutkové závery a vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď považoval správanie sa odporcu k svojej bývalej manželke N. X. a svojim deťom ako správanie sa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, o čom navrhovatelia predložili ako dôkaz kópiu zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom v Žiline o určení výživného na maloleté deti, avšak je pravdou, že skutočnosti a tvrdenia, ktoré uvádzal odporca k sume, za ktorú mal motorové vozidlo kúpiť a tvrdenia, ktorými spochybňoval tvrdenie navrhovateľov o dare, jednoznačne potvrdzovalo iba zistenie, ktoré už aj v predchádzajúcich častiach konania v tejto veci odporca preukazoval a žiadne ďalšie nové dôkazy nepredložil.

Vo svojom odvolaní odporca opätovne namietal nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia a matematicky vyčísľoval jednotlivé sumy, ktoré použil na nákup predmetného motorového vozidla v celkovej kúpnej cene 346.000,- Sk, keď za staré vozidlo Daewoo získal 135.000,- Sk a zostávajúcu kúpnu cenu 211.000,- Sk zložil z finančných prostriedkov, ktoré mal vo výške 75.000,-Sk, pôžičky od svojich rodičov vo výške 90.000,- Sk a debet zo Slovenskej sporiteľne, a. s., vo výške 45.000,- Sk. V ďalšej časti namietal, že navrhovatelia nepreukázali, akým spôsobom sa správal v rozpore s dobrými mravmi, pretože z hľadiska naplnenia právneho základu ustanovenia §-u 630 Občianskeho zákonníka je potrebné takéto porušenie dobrých mravov preukázať. Navyše poukázal na právny názor, že výzva na vrátenie daru z 27.1.2009 je pre svoju neurčitosť v zmysle §-u 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, nakoľko navrhovatelia neuviedli konkrétne skutkové okolnosti, o ktoré opierajú svoju výzvu o vrátenie daru. Dodatočne uvádzané skutkové okolnosti zo strany navrhovateľov, ktorými argumentujú v tomto konaní, nemôže dôjsť ku konvalidácii neplatného právneho úkonu a taktiež sa naskytuje otázka, že keď navrhovatelia tvrdia, že sporné finančné prostriedky darovali jemu a aj ich dcére, prečo svojim návrhom o vrátenie daru žalujú iba jeho a nie aj svoju dcéru, ktorá bola tiež v podstate obdarovanou podľa ich vyjadrení. Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že nedostatočne si plnil vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, v odvolaní proti rozsudku súdu odporca uvádzal, že keď nezaplatil výživné v určitom období, bol nezamestnaný a pripojil k odvolaniu potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 18.9.2009, ktorým preukázal, že v čase od 2.3.2009 do 6.9.2009 bol nezamestnaný. Jeho snahou bolo neuhradené výživné zaplatiť a nakoľko sa mu nedarilo nájsť si trvalý pracovný pomer, tak uzavrel so spoločnosťou A & T Construction, s.r.o., dohodu o prevedení práce zo dňa 7.9.2009 na dobu určitú od 7.9.2009 do 7.10.2009 a následne s tou istou spoločnosťou uzavrel ďalšiu pracovnú zmluvu na dobu určitú od 5.10.2009 do 5.1.2010 a z vyplatenej mzdy uhradil časť výživného vo výške 33,- Eur a 28.12.2009, zvyšné zameškané výživné 310,40 Eur. Teda je zrejmé, že sa u neho jednalo o objektívne príčiny nezaplatenia výživného v určitom období a teda z dôvodu jeho nezamestnanosti. Súd pri hodnotení tohto tvrdenia odporcu konštatuje, že išlo o obdobie roku 2009, teda krátko po podaní návrhu navrhovateľom na vrátenie daru a teda z časového hľadiska obsah výzvy navrhovateľov a tvrdenie odporcu o období, kedy čiastočne neplnil vyživovaciu povinnosť, nie je v časovom krytí.

Odporca popieral tvrdenie navrhovateľov, že sa nezaujíma o svoje deti a ďalšie skutočnosti, ktoré sú všeobecného charakteru.

Na základe podaného odvolania proti druhému rozsudku súdu prvého stupňa druhostupňový súd opätovne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, keď v otázke samotného darovania napadnutý rozsudok obsahuje aspoň rámcové zistenia a závery okresného súdu a v otázke dôvodnosti vrátenia daru, správania sa hrubo porušujúceho dobré mravy, podľa názoru odvolacieho súdu chýba akákoľvek konkrétne skutková úvaha a stanovisko prvostupňového súdu. Druhostupňový súd zdôraznil, že musí ísť o konkrétne dielčie skutky predchádzajúce dátumu 27.1.2009, kedy došlo k výzve navrhovateľov na vrátenie daru a z daného pohľadu nie sú významné okolnosti uvádzané navrhovateľmi vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré sa týkajú obdobia po uvedenom dátume, napr. uznesenie o začatí trestného stíhania odporcu zo 14.11.2010 a ďalšie tvrdenia po dátume 27.1.2009. Na druhej strane bez vecného opodstatnenia je argumentácia odvolateľa o jeho zaradení do evidencie nezamestnaných v období od 2.3.2009 do 6.9.2009 a v priebehu konania navrhovatelia ani netvrdili, že ohľadne darovacej zmluvy a finančnej hotovosti že išlo o písomný právny úkon a rovnako netvrdili, že by mali ísť o dar pre odporcu a ich dcéru.

V intenciách záverov druhostupňového uznesenia zo dňa 30.4.2014 súd opätovne vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by dospeli k preukázaniu sumy, ktorá mala byť zo strany navrhovateľov odporcovi darovaná, pretože samotné tvrdenie navrhovateľov, že finančné prostriedky vybrali zo svojho účtu, nebolo jednoznačne a kvalifikovane preukázané. I keď je pravdou, že ani tvrdenie odporcu o ním získaných finančných prostriedkov z titulu pôžičky od svojich rodičov a doklad o prečerpaní debetného účtu jednoznačne odporca nepreukázal, ale z hľadiska jednoznačného preukázania pôžičky 176.000,- Sk je dôkazné bremeno na navrhovateľoch, ktorí jednoznačne nemôžu preukázať, že finančné prostriedky boli darované a že boli darované výlučne odporcovi, pretože v tom čase, kedy malo dôjsť k poskytnutiu uvedených finančných prostriedkov, ktoré v návrhu v druhej vete na č.l. 1 konkretizujú, že „poskytnutie tejto pôžičky vieme preukázať...“ Teda samotní navrhovatelia jednoznačne pri podaní návrhu neuvádzali, že išlo o dar a naviac jednoznačne nepreukázali, že v prípade, ak išlo o dar, nebol tento dar darom spoločne obidvom manželom, teda odporcovi a jeho vtedajšej manželke N. X., rod. Z.. Až okolnosti rozvodového konania zrejme navrhovateľov inšpirovali na tvrdenie, že ich dcéra nesúhlasila s týmto darom, ktorú skutočnosť vlastne potvrdila aj pred súdom vo svojej výpovedi, čo však bolo v období, kedy mala vážne rozpory s odporcom, ktoré viedli a v čase výsluchu svedkyne boli v rozvodovom konaní. Teda takúto výpoveď svedkyne potvrdzujúcu tvrdenie jej rodičov súd nemohol považovať za dobromyseľnú a pravdivú.

Zákon v ustanovení §-u 630 Občianskeho zákonníka spája právne dôsledky v podobe možnosti žiadať vrátenie daru so splnením predpokladov, ktoré zákon uvádza a to správanie sa obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine a správanie sa darcu, ktoré vykazuje znaky hrubého porušovania dobrých mravov. Pri naplnení uvedených predpokladov darca má možnosť žiadať obdarovaného o vrátenie daru. Z možností, nie však povinností, požiadať obdarovaného o vrátenie daru, vyplýva, že pre uvedenie do pôvodného stavu sa vyžaduje, aby darca tak urobil jednostranným právnym úkonom adresovaným obdarovanému. Z hľadiska pojmu „rodina darcu“ zákon spája správanie obdarovaného vo vzťahu k jeho osobe alebo k rodine darcu. Právny poriadok pojem „rodina“ nedefinuje. Je čiastočne možné jeho obsah nepriamo vyvodiť z ustanovení Zákona o rodine a zo zásad vyjadrených v ustanovení §-u 34 ods. 3 Trestného zákona, ktorý upravuje zásady ukladania trestov, z ktorého vyplýva potreba odlišovať rodinu páchateľa a osoby jemu blízke. Teda ak vychádzame zo zásad uvedených v tejto súvislosti, je potrebné výklad pojmu „rodina“ pre účely vrátenia daru v zásade vykladať s akcentom na subjektívny vzťah darcu, teda aj jeho vzťah k osobám blízkym za predpokladu, že tento vzťah je obdarovanému známy a pre dané účely je aj osoby blízke treba považovať pre účely §-u 630 Občianskeho zákonníka za rodinu. Teda v intenciách tohto ustanovenia pokiaľ definujeme správanie sa odporcu k darcom a prípadne členom jeho rodiny, možno považovať bývalú manželku odporcu a dcéru navrhovateľov v zmysle tohto výkladu za rodinu darcu.

Ďalším dôležitým pojmom je posúdenie naplnenia ustanovenia §-u 630 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje hrubé porušovanie dobrých mravov. Pritom je potrebné zohľadňovať predovšetkým intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov obdarovaným. Pre toto posúdenie sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne vnímanie na strane darcu spočívajúce napríklad v jeho predstavách, ako sa mal obdarovaný správať. V tejto súvislosti navrhovatelia nepreukázali, že by zo strany odporcu išlo o také hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by bolo právne významné pre vrátenie daru. Všeobecne možno za hrubé porušenie dobrých mravov považovať porušenie značnej intenzity alebo porušovanie, ktoré možno označiť ako sústavné. Môže ísť napríklad o fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebne pomoci a podobne. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania sa vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky §-u 630 Občianskeho zákonníka. Hoci kvalifikovanie správania obdarovaného je treba posudzovať podľa objektívnych morálnych pravidiel vrátane hodnotenia podľa objektívnych hľadísk, takéto porušenie nemožno však posudzovať bez zreteľa na konkrétny vzťah, ktorý tu je v danom mieste a čase, aj so zreteľnom na vzájomné správanie sa darcu a obdarovaného v ich vzájomnom vzťahu. Pre posúdenie dôvodnosti vrátenia daru môže však byť v zásade považované iba správanie obdarovaného po poskytnutí daru. To však nevylučuje, že takýmto dôvodom môže byť aj správanie obdarovaného v čase pred uzavretím darovacej zmluvy alebo poskytnutím daru, ak o tomto správaní darca v čase uzavretia zmluvy nevedel. Nevyžaduje sa však, aby negatívne správanie obdarovaného v čase doručenia žiadosti o vrátenie daru trvalo.

Súd z tohto hľadiska hodnotiac spolužitie darcov a obdarovaného mal množstvo nepreukázaných tvrdení a skutočností, ktoré vyplývali zo súčasného stavu vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcom, ktorý po

opustení spoločnej domácnosti nakoniec dospel do rozvodového konania a už i v období, kedy bol návrh na vrátenia daru podaný, navrhovatelia tvrdili, že sa správal hrubo voči ich dcére a ich vnúčatám, ale ani v jednom prípade presne a konkrétne nešpecifikovali toto hrubé správanie sa za dôvod vrátenia daru považovali skutočnosť, že odporca opustil ich dcéru a ich vnúčatá a že si v určitom období neplnil vyživovaciu povinnosť a preto ako určitú „satisfakciu“ za takéto správanie sa odporcu, ktoré zrejme neočakávali, označili jeho správanie sa za hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré ich odôvodňuje požadovať vrátenie daru, ktoré samotné bolo v podstatnej časti spochybňované a nejednoznačné.

Z formálno-právneho hľadiska žiadosť o vrátenie daru ako jednostranný adresný právny úkon majúci dôsledky odstúpenia od zmluvy, má doručením obdarovanému za následok zrušenie takejto zmluvy alebo teda darovania od samotného začiatku. Preto obsahom žiadosti na vrátenie daru musí byť dôvod jeho vrátenia a absencia uvedenia dôvodu má za následok neurčitosť uplatnenia práva a teda aj absolútnu neplatnosť tohto úkonu, ktorým je žiadosť o vrátenie daru. Všeobecné a nie celkom konkretizované dôvody, ktoré uvádzali navrhovatelia vo výzve na vrátenie daru adresovanej odporcovi, keď doslovne uvádzajú, „... sumu sme Vám darovali ako manželovi našej dcéry veriac, že sa budete zodpovedne starať o svoju rodinu, ktorá je aj rodinou našej dcéry. Okrem vyššie uvedeného daru sme Vám pomáhali aj mnohými ďalšími spôsobmi, či už finančne alebo inou výpomocou.“ Takto formulované dôvody o vrátenie daru, ktoré označili navrhovatelia ako „že sa budete zodpovedne starať o svoju rodinu, ktorá je aj rodinou našej dcéry“, súd nepovažoval v tomto konaní za riadne uplatnenie práva na vrátenie daru, pretože v prípade takejto formulácie podľa názoru súdu išlo o subjektívny pohľad navrhovateľov na uvedené rodinné vzťahy medzi odporcom a ich dcérou, ktoré boli poznačené blízkosťou rodinných vzťahov ich dcéry, naopak oproti vzťahu k odporcovi, ktorý sa pre nich stal rodinným príslušníkom až v čase, keď sa oženil s ich dcérou. Teda pre posúdenie objektívnosti hodnotenia, čo je zodpovedné staranie sa o svoju rodinu, mal súd jednoznačne právny záver, že výzva na vrátenie daru zo dňa 27.1.2009 nebola riadne špecifikovaná a súd ju považoval za absolútne neplatnú. Neplatnú aj z toho dôvodu, že pre tento jednostranný právny úkon platí, že musí spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony, teda aj náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho určitosti. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každému negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, prípadne členom jeho rodiny a toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri nie závažnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov a o také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môže byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a podobne. Pri posudzovaní správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu v princípe vzájomnosti. Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania sa obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či pre práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ktorá skutočnosť bola v priebehu konania zo strany odporcu namietaná, najmä v tom smere, že žili a bývali s manželkou, dcérou navrhovateľov v rodinnom dome, ktorý patril navrhovateľom a bez toho, aby mali akékoľvek vlastnícke vzťahy a práva, navrhovatelia vyžadovali určité investície (výmenu okien na náklady odporcu a jeho manželky) a určité slovné a „riadiace“ zasahovanie do chodu rodiny ich dcéry a odporcu, keď navrhovatelia si vyžadovali určitú vďaku za to, že umožňujú odporcovi a jeho rodine bývať v nehnuteľnosti, ktorá navrhovateľom patrí.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli naplnené skutkové znaky ustanovenia §-u 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaný sa správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy a preto súd návrh navrhovateľov zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia §-u 150 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle §-u 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy

uplatniť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa v tomto konaní súd prihliadal na osobné, majetkové a zárobkové pomery na strane navrhovateľov, ktorým súd návrh zamietol a vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo v tomto konaní o preukazovaní tvrdených skutočností, je zrejmé, že aj keď odporca mal v konaní úspech, súd k rozhodnutiu vo veci samej priviedli okolnosti dokazovania, ktoré na strane navrhovateľov neboli dostatočne jasné a zrozumiteľné a pre posúdenie základnej požiadavky na preukázanie naplnenia ustanovenia Občianskeho zákonníka o vrátení daru, neboli tieto tvrdenia navrhovateľov dostatočne presvedčivé a jednoznačné. Ich tvrdenia na zdôvodnenie svojho nároku podľa názoru súdu boli do značnej miery ovplyvnené tým, že suplovali vo veľkej miere výchovu detí pochádzajúcich z manželstva ich dcéry a odporcu a preto celú túto situáciu, ktorá vznikla po rozvode ich manželstva, prežívali aj vzhľadom na svoj vek a svoje postavenie emotívnejšie a z tohto hľadiska pristupovali aj k predmetu tohto sporu. Súd z týchto dôvodov videl na strane navrhovateľov ako neúspešných účastníkov konania dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ich nezaviazal na náhradu trov konania úspešnému odporcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).