Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-43-2022.pdf
PDF · 142.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu TAMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Sladovnícka 15, Trnava, IČO: 35 755 440, zastúpeného spoločnosťou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdková 4, Bratislava, proti žalovanému Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, Bratislava, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kodnárova 83, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: PUSR-2019/25908-29/104084/70/ ZAJ zo 07. januára 2020 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 21. 09. 2016 bola Krajskému pamiatkovému úradu Trnava (ďalej aj ako „KPÚ Trnava“) doručená žiadosť žalobcu ( pôvodne TAMA SLOVAKIA, a.s.) o vyjadrenie k zámeru prestavby národnej kultúrnej pamiatky Sklad so silom na Bratislavskej ulici v Trnave, evidovanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 11992/2, situovanej na pozemku parc. č. 8689/4, k. ú. A., v pamiatkovom území - Pamiatková rezervácia Trnava, na bytový dom. Bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12. 10. 2016 na mieste predmetnej národnej kultúrnej pamiatky (ďalej ako „NKP“). Dôvodom ústneho pojednávania bola obhliadka predmetnej NKP z hľadiska posúdenia predloženej žiadosti spojená s prerokovaním predloženého zámeru. KPÚ Trnava oboznámil vlastníka o nutnosti pamiatkovej ochrany predmetnej NKP a o potrebe zachovať výrazový charakter objektu a to predovšetkým výraz fasád, charakteristický nosný systém a priestorové riešenie interiérov. Vlastník predmetnej NKP požiadal KPÚ Trnava o povolenie zmeny rozmeru okien a to v rozsahu, aby v prípade vstavania bytov bol parapet okien v štandardnej výške. Vlastník predmetnej NKP tiež požiadal KPÚ Trnava o povolenie vybúrať nové okenné otvory do plného plášťa fasády síl. Dňa 03. 11. 2016 vykonal KPÚ Trnava opäť ústne pojednávanie a v ten istý deň sa konalo i rokovanie Pamiatkovej komisie (záznam č. KPUTT-2016/20528-7/88711), ktorá odporučila trvať na dôslednom zachovaní všetkých pamiatkových hodnôt predmetnej NKP, najmä zachovať pôvodný výraz exteriéru (členenia, detaily, vrátane okenných otvorov, základný konštrukčný nosný systém). Následne KPÚ Trnava vydal rozhodnutie č. KPUTT-2016/20528-6/88268/Švh zo dňa 14. 11. 2016, ktorým KPÚ Trnava v časti a) nesúhlasí s predloženým zámerom prestavby predmetnej NKP na bytový dom a v časti b) súhlasí so zámerom zmeny funkčného využitia predmetnej NKP, pričom z hľadiska
záujmov chránených pamiatkovým zákonom uložil vlastníkovi podmienky, pri dodržaní ktorých je možné zámer zmeny využitia a obnovy predmetnej NKP pripraviť. Po žalobcom podanom odvolaní rozhodoval Pamiatkový úrad SR, ktorý vydal rozhodnutie č. PUSR-2017/25772-4/6707/4/ORS zo dňa 30.01.2017, ktorým rozhodnutie KPÚ Trnava zrušil a vrátil vec na nové konanie.
2. V rámci opätovného posudzovania veci na základe zrušujúceho rozhodnutia vyzval KPÚ Trnava vlastníka - žalobcu - na doplnenie podania, a to aby špecifikoval predpokladané zmeny predmetnej NKP v rámci zmeny funkčného využitia - presný rozmer zmenených okenných otvorov, ich presné umiestnenie, nové výšky parapetov, presné umiestnenie a počet nových okenných otvorov a pod., a aby predložil porovnávaciu štúdiu využiteľnosti predmetnej NKP na iné účely. Vlastník bližšie špecifikoval zmeny okenných otvorov a zároveň požiadal aj o súhlas s výmenou a odstránením stávajúcej technológie v predmetnej NKP. Dňa 15.05.2017 KPÚ Trnava vydal nové rozhodnutie č. KPUTT-2017/9472-5/38148/Švh, v ktorom podľa § 32 ods. 2 a 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej aj ako len „zákon č. 49/2002 Z. z.“ alebo „pamiatkový zákon“) určil v časti a) že zámer zmeny okenných otvorov, vrátane úrovne parapetov, zámer doplnenia otvorov v časti objektu, kde nie sú žiadne okná a zámer zmeny funkčného využitia skladu so silom na bytový dom je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný; v časti b) je zámer zmeny funkčného využitia skladu so silom prípustný pri splnení vymenovaných podmienok - zachovanie pamiatkových hodnôt predmetnej NKP, zachovanie pôvodnej hmoty a výrazu exteriéru (členenie fasád, detaily, vrátane rozmeru a polohy okenných otvorov), zachovanie základného konštrukčného nosného systému predmetnej NKP, vrátane pôvodných schodísk a výťahu; a v časti c) k zámeru výmeny a odstránenia stávajúcej technológie v predmetnej NKP sa KPÚ Trnava vyjadrí až po splnení podmienky, že osobou s oprávnením na výkon architektonicko-historického výskumu (oprávnenou osobou) bude vykonaná inventarizácia slohových prvkov a pasportizácia technologických zariadení a oprávnená osoba spracuje dokumentáciu, ktorá musí byť predložená na vyjadrenie KPÚ Trnava. Po žalobcovom odvolaní voči tomuto rozhodnutiu opätovne rozhodoval Pamiatkový úrad SR (ďalej aj ako len „žalovaný“), ktorý znovu zistil pochybenia zo strany KPÚ Trnava a preto rozhodnutím č. PUSR-2017/3958-9/62052/41/ORS zo dňa 16.08.2017 druhé rozhodnutie o zámere zrušil a vec vrátil na nové konanie, pričom KPÚ Trnava uložil povinnosť v ďalšom konaní odstrániť zistené pochybenia.
3. V rámci ďalšieho správneho konania KPÚ Trnava vyzval vlastníka, aby doplnil žiadosť v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu a špecifikoval predpokladané zmeny predmetnej NKP v rámci zmeny funkčného využitia. (Musia byť zrejmé všetky predpokladané zmeny t. j. búracie práce, nové konštrukcie, úpravy povrchov: nátery, omietky, obklady, prierezy cez steny a stropy, nové rozvody inžinierskych sietí, klimatizácií, výmeny a úpravy výplní okenných dverných otvorov a pod.). Žalobca uviedol, že špecifikáciu zmien už predložil a ostatné ako napr. nátery, omietky, prierezy a pod. bude riešiť až po kladnom vyjadrení k okenným otvorom. Následne vydal KPÚ Trnava rozhodnutie č. KPUTT-2019/15076-11/75413 zo dňa 23. 09. 2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil zámer zmeny funkčného využitia predmetnej NKP v rozsahu prestavby na bytový dom z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom za neprípustný. Svoje rozhodnutie odôvodnil rozporom zámeru s predmetom pamiatkovej ochrany. KPÚ Trnava popísal pamiatkové a architektonické hodnoty objektu a potrebu zachovať vonkajší vzhľad objektu, pre ktoré bol vyhlásený za NKP. Aj voči tomuto rozhodnutiu KPÚ sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodoval Pamiatkový úrad SR, pričom v rozhodnutí č. PUSR-2019/25908-29/104084/70/ZAJ zo dňa 07.01.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) dospel k záveru, že v konaní KPÚ Trnava neboli zistené pochybenia, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“). Potvrdzujúce rozhodnutie bolo napadnuté správnou žalobou a je predmetom súdneho prieskumu správneho súdu.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 7.1.23020.
5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, trpia vadami zakladajúcimi dôvod na ich zrušenie súčasne podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( SSP) a tieto vady majú pôvod najmä v tom, že prvostupňový správny orgán - KPÚ Trnava a žalovaný nevykonali dokazovanie zákonom predpísaným spôsobom, pretože ani v jednom z uvedených rozhodnutí sa neuvádza, čo tvorilo ich podklad. Došlo tým k podstatnému porušeniu ustanovení správneho poriadku, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Táto situácia vyústila do toho, že KPÚ Trnava a žalovaný zdôvodnili svoje rozhodnutia svojvoľne, bez riadneho zdôvodnenia, použitia správnej úvahy, čím zaťažili svoje rozhodnutia aj vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a v časti aj vadou zmätočnosti. Okrem toho prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené, nezodpovedá ani zneniu zákona č. 49/2002 Z. z., v dôsledku čoho žalovaný vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca považuje za nezákonný výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý potvrdil žalovaný napadnutým rozhodnutím, pretože nezodpovedá zneniu § 32 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 49/2002 Z. z.. Podľa právnej úpravy teda KPÚ na žiadosť rozhoduje o obnove kultúrnej pamiatky (§ 32 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z.), pričom zákon v § 32 ods. 1 upravuje, že pod obnovou kultúrnej pamiatky sa rozumie aj adaptácia alebo rekonštrukcia s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Podľa žalobcu KPÚ Trnava v prvostupňovom rozhodnutí rozhodol o (ne)prípustnosti „zámeru funkčného využitia Skladu...“ avšak mal rozhodnúť o zámere obnovy tejto kultúrnej pamiatky (nie o zmene funkčného využitia) a to vo väzbe na výpočet odborných činností definovaných v § 32 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.
6. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie, rovnako ako prvostupňové rozhodnutie, nezákonné pre rozpor s ustanoveniami § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Obe rozhodnutia sú v súvislosti s porušením uvedených ustanovení nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. pre zmätočnosť. Prvostupňovému rozhodnutiu vyčíta vlastné úvahy, ktoré nie sú preskúmateľné a v rozhodnutí absentuje opora vo vykonanom dokazovaní, resp. podklady, na ktorých základe rozhodol, rovnako absentuje vysvetlenie, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Napadnutému rozhodnutiu vytkol, že v odôvodnení sa venuje primárne zdôvodňovaniu skutočností bez bezprostredného právneho významu pre rozhodnutie, a tým skutočnostiam, ktoré v odôvodnení obsiahnuté byť mali, sa nevenuje vôbec. Namiesto popisu spôsobu, akým žalovaný aplikoval právnu úpravu v konkrétnej veci obsahuje len akýsi „prehľad“ zákonnej úpravy. Rovnako ako v prípade prvostupňového rozhodnutia, namieta absenciu podkladov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie sa javia byť voči žalobcovi prejavom svojvôle, hraničiacej so šikanou. Žalovaný, ani KPÚ Trnava totiž nevylúčili zmenu funkcie NKP na bývanie, no podmieňujú túto zmenu hygienicky a svetlo-technicky neprípustne riešenými oknami a okenným parapetom v neštandardnej výške. Ak by teda zostala fasáda objektu zachovaná v súlade s požiadavkami žalovaného, takúto prestavbu by nebolo možné uskutočniť z dôvodu rozporu s požiadavkami na zhotovovanie stavieb, konkrétne so svetlo-technickými normami.
7. Žalobca poukázal i na to, že akceptuje, že po zmene funkcie by mal zostať pozorovateľný pôvodný industriálny výraz objektu NKP, avšak rozhodne nesúhlasil s predstavami KPÚ Trnava, podľa ktorých po zmene funkcie musí objekt vyzerať „rovnako“. Podľa jeho názoru požiadavka, aby zmena funkcie so sebou neniesla zmenu primárneho vnímania tejto funkcie a budova zvonku vyzerala po zmene funkcie identicky ako pred zmenou funkcie, je rozporná a nezmyselná a nemá oporu v požiadavkách pamiatkovej ochrany.
8. Žalobca považuje za významné aj to, že ani KPÚ Trnava ani žalovaný v nijakom rozsahu nevykonali dokazovanie k otázke, v čom pre ochranu pamiatkových hodnôt objektu predstavuje jeho obnova v podobe rekonštrukcie vyššie riziko, ako absencia takejto obnovy. Inými slovami, neposudzovali prínos navrhovaného zámeru obnovy pamiatky v porovnaní s aktuálnym stavom a jeho dopadom na ochranu
pamiatkových hodnôt objektu. Napokon žalobca poukázal na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, keď toto uvádza, že „KPÚ Trnava povolil zmenu funkčného využitia stavby, avšak bez nadväznosti na funkciu bytového domu“, čo podľa žalobcu vôbec nekorešponduje s výrokom prvostupňového rozhodnutia (o neprípustnosti zmeny funkčného využitia), ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Nie je teda zrejmé, čo má žalovaný na mysli tým, že KPÚ Trnava zmenu funkčného využitia povolil, keď ten naopak vyslovil jej neprípustnosť. Žalobca nežiadal nariadenie pojednávania.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného, ďalšie vyjadrenie žalobcu
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Podľa názoru žalovaného konštruuje žalobca v žalobe námietky a tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou aj obsahom spisu KPÚ Trnava a žalovaného. Nakoľko, podľa žalovaného, zámer smeroval k poškodzovaniu chránených pamiatkových hodnôt, rozhodol podľa § 32 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z., že jeho zámer obnovy NKP - Skladu so silom, je neprípustný.
11. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že KPÚ rozhoduje o obnove NKP, pričom obnovou sa v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty, pričom KPÚ rozhoduje o zámere obnovy NKP na základe žiadosti vlastníka o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy - žalobcu. Žalobca, ale predložil žiadosť v znení „zámer prestavby na bytový dom“, čo je podľa výkladu žalobcu mimo vecnej príslušnosti KPÚ Trnava. Takýto výklad žalobcu žalovaný nepripúšťa, a preto riadne rozhodol o žiadosti o zámere obnovy v zmysle obsahu predloženej žiadosti. Žalovaný pripomenul, že vlastník má v zmysle zákona povinnosť uviesť budúce plánované využitie NKP a orgán na ochranu pamiatkového fondu má plnú vecnú kompetenciu sa k tomu vyjadriť.
12. Podľa názoru žalovaného rozhodol prvostupňový orgán KPÚ Trnava zákonne a vec posúdil úplne a správne. KPÚ Trnava nevykonal dokazovanie, lebo žalobca nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz. K absencii zákonného podkladu sa žalovaný vyjadril tak, že zákonné ustanovenia sa v prvostupňovom rozhodnutí nachádzajú a sú podporené aj správnou úvahou odborného zamestnanca. K námietke žalobcu, že NKP nemusí vyzerať „rovnako“ žalovaný uviedol, že zámer prestavby priamo odporoval účelu obnovy a že žalobca požaduje vykonať také stavebné zásahy, ktoré zmenia pamiatkovo chránený vzhľad objektu výraznou mierou.
13. K povoleniu zmeny funkčného využitia žalovaný uviedol, že KPÚ Trnava ani žalovaný nevylúčili zmenu funkčného využitia objektu hoci aj na bytový dom, avšak pri zachovaní regulatív, ktoré vyplývajú zo zákona č. 49/2002 Z. z.. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobcove tvrdenia o nepreskúmateľnosti z nedostatku dôvodov nie sú relevantné, nakoľko bol vo veci dostatočne zistený skutkový stav, rozhodlo sa na základe podkladov, ktoré boli predložené v konaní alebo všeobecne známe a správna úvaha bola riadne zdôvodnená.
14. K námietke žalobcu, že KPÚ Trnava ani žalovaný nevykonali dokazovanie zákonom predpísaným spôsobom, pretože neuvádzajú, čo tvorilo podklad rozhodnutia, uviedol žalovaný, že na oboch stupňoch bolo dokazovanie vykonané v rozsahu predložených podkladov zo strany žalobcu, pričom podkladom boli podania žalobcu, závery miestnej obhliadky a prejednania so žalobcom, vyjadrenia žalobcu a skutočnosti všeobecne známe a známe z úradnej činnosti správneho orgánu - odborné vedecké názory orgánov pamiatkovej ochrany vo vzťahu ku konkrétnej NKP.
15. Podľa žalovaného bol negatívny vplyv navrhovanej prestavby dostatočne vysvetlený a žalobca vzhľadom na nepochopenie cieľa pamiatkovej ochrany NKP nie je ochotný akceptovať vecné tvrdenia ani
odborné názory KPÚ Trnava ani žalovaného. Žalovaný, rovnako ako žalobca, nepožadoval nariadenie pojednávania.
16. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že z celého vyjadrenia žalovaného vyplýva, že podľa žalovaného je výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu tak vysoko špecializovaná a odborná činnosť, až je laikovi nedostupná, nie je schopný jej porozumieť a žalovaný preto svoje závery nemusí riadne zdôvodňovať, keďže žalobca by ich aj tak nepochopil, pričom s týmto postojom nemôže súhlasiť. Ako v žalobe, tak aj v replike žalobca uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí chýba zoznam skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, chýba ďalej uvedenie toho, akými úvahami bol KPÚ Trnava vedený pri hodnotení dôkazov, chýba aj uvedenie toho, ako KPÚ Trnava použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (v celom texte odôvodnenia jeho rozhodnutia sa neuvádza žiaden právny predpis, podľa ktorého KPÚ Trnava rozhodol). Podľa žalobcu sa niektoré z týchto nedostatkov snažil žalovaný sanovať vo vyjadrení k žalobe, čo je však podľa jeho vyjadrenia nedostatočné. Pokiaľ ide o výhrady žalobcu k napadnutému rozhodnutiu, žalobca aj tomuto vyčíta absenciu podkladov pre rozhodovanie, prehľadu úvah hodnotenia dôkazov. Ďalej sa nestotožňuje s tým, že účel pamiatkovej ochrany je naplnený iba v prípade, ak chránený objekt aj po zásadnej zmene funkcie vyzerá rovnako (čo je podľa žalobcu postojom žalovaného). S ohľadom na všetky vyčítané nedostatky žalobca zotrval na žalobnom petite.
17. V duplike sa žalovaný vyjadril k predmetnému objektu ako k NKP, pričom zdôraznil, že cieľom je v prvom rade zachovanie hodnôt, pre ktoré bol objekt vyhlásený za NKP. Popieranie hodnôt NKP zo strany žalobcu iba potvrdzuje názor, že neakceptuje verejný záujem na zachovaní potvrdených a popísaných hodnôt konkrétnej NKP. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniam žalobcu o šikanóznom výkone právomoci, naopak svoj postup označil za zákonný. K nezákonnosti rozhodnutí žalovaný zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia k žalobe, podľa ktorých spĺňajú rozhodnutia zákonné náležitosti a zdôraznil časť napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje úvahu správneho orgánu. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
18. Žalobcovi bola duplika žalovaného zaslaná na vedomie, žalobca však ešte finálne reagoval vo vyjadrení, v ktorom zopakoval a zhrnul svoje predchádzajúce vyjadrenia, pričom zdôraznil, že zmena funkčného využitia sila na obývateľný priestor musí byť spojená s úpravami, ktoré žalovaný odmieta. Neumožnenie prestavby môže mať za následok jedine konzerváciu predmetnej budovy, pričom takýto stav rozvoju mesta Trnava a jej urbanistickej kultúre neprospieva, naopak jej môže ublížiť
IV. Relevantná právna úprava
Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 28 ods. 2 písm. b) zákona č. 49/2002 Z. z., vlastník kultúrnej pamiatky je povinný užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len "obnova") podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z., pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie
o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.
Podľa § 32 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z., v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy.
Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom
19. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/19/2020 zo dňa 27.5.2021 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
20. Podľa odôvodnenia rozsudku súd zistil, že vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzali dve konania, v rámci ktorých boli rozhodnutia KPÚ Trnava ako prvostupňového správneho orgánu zrušené a vec vrátená KPÚ Trnava na ďalšie konanie. Až rozhodnutie č. KPUTT-2019/15076-11/75413 zo dňa 23.09.2019 bolo Pamiatkovým úradom SR ako druhostupňovým správnym orgánom potvrdené. V rámci uvedeného konania, na ktoré sa v zmysle správnej žaloby, súd zameral, sa v spisovom materiáli nachádza ako podklad pre vydanie rozhodnutia „Návrh na vyhlásenie veci za nehnuteľnú NKP“, v zmysle ktorého ...“sa s výstavbou priemyselnej architektúry, teda aj obilných skladísk spájali dobové architektonické trendy. Pri trnavskom sklade nachádzame odkazy k funkcionalistickej architektúry najmä v koncepcii fasády prísne podriadenej rytmizácii vertikálnych a horizontálnych prvkov aj s farebnou diferenciáciou. Taktiež v type okien pásových aj kruhových odkazujúcich k architektonickému funkcionalizmu.“ Už z tejto odbornej dokumentácie možno teda vyvodiť význam predmetnej NKP a prisvedčiť tak žalovanému, ktorý trval na zachovaní niektorých prvkov významných pre túto NKP. Správny súd rovnako považuje posúdenie kvalifikovanými zamestnancami KPÚ Trnava za odborný postup, ktorý je v ich kompetencii a špecializácii, samozrejme za dodržania zákonnosti postupu správneho konania a rovnako zákonnosti rozhodnutí vydaných v tomto konaní. Výkon odbornej činnosti teda súd nepovažoval za akési šikanózne a svojvoľné postupy zo strany správnych orgánov, ako to uviedol žalobca, ale za odborné kvalifikované vykonávanie svojich kompetencií v rámci administratívneho konania. K uvedenému súd dodal, inšpirovaný fotodokumentáciou bytového domu na Bratislavskej ulici v Dunajskej Strede, že práve v spolupráci odborne kvalifikovaných zamestnancov KPÚ Trnava so žalobcom, samozrejme za rešpektovania osobitných vlastností danej NKP, by mohlo nakoniec dôjsť k jej funkčnému využitiu. Je však potrebné zachovať rovnováhu medzi verejným záujmom, ktorý predstavuje záujem spoločnosti na ochrane NKP a možnosťou jej využitia a tým realizácie vlastníckeho práva žalobcu, ktoré je však Ústavou SR obmedzené práve tou skutočnosťou, že predmetom jeho vlastníckeho práva je NKP (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR).
21. Súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, podľa ktorej rozhodnutia neboli vydané na základe riadneho dokazovania a relevantných podkladov. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa
zúčastnil na dvoch ústnych konaniach, ktoré sa uskutočnili na mieste predmetnej NKP, a to dňa 12.10.2016 a 03.11.2016. Z týchto zápisníc vyplýva, že bola vykonaná obhliadka a fotodokumentácia predmetnej NKP, žalobca bol oboznámený s potrebou zachovania pamiatkovej ochrany aj pre prípad zmeny funkčného využitia objektu a s potrebou zachovania charakteru daného predovšetkým výrazom fasád a základnou charakteristikou nosného systému a priestorového riešenia interiérov. Zo zápisnice zo dňa 12.10.2016 vyplýva, že žalobca žiadal o povolenie zmeny rozmeru okien a parapetov a o povolenie vybúrania ďalších okenných otvorov. Potreba zmeny okenných otvorov je uvedená aj v zápisnici zo dňa 03.11.2016, kde je zároveň uvedené, že zástupcovia KPÚ Trnava navrhli žalobcovi iné možnosti využitia objektu - napríklad stredisko startupov alebo vojenský archív. Nemožno teda prisvedčiť žalobnej námietke žalobcu, že rozhodnutia boli vydané bez akéhokoľvek podkladu. Tomu napokon neprisvedčuje obsah administratívneho spisu, kde sa nachádzajú okrem iného i fotografie pôvodného objektu, grafický návrh (žalobcom dodaný) predpokladaných zmien na objekte, ďalej výpis zo záznamu z rokovania Pamiatkovej komisie zo dňa 03.11.2016, podľa ktorého (okrem iného) „budúce funkčné využitie musí byť v súlade s platnou územno - plánovacou dokumentáciou, keďže v súčasnosti sa objekt nachádza v priemyselnej zóne. Pamiatková komisia odporúča zmeniť pôvodnú priemyselnú funkciu objektu za obytnú. Pamiatková komisia odporúča, aby majiteľ nechal vypracovať štúdiu využiteľnosti.“ Všetky tieto podklady sú súčasťou spisového materiálu, do ktorého mal žalobca ako účastník administratívneho konania právo kedykoľvek nahliadať v zmysle § 23 správneho poriadku.
22. Pokiaľ žalobca tvrdil, že KPÚ Trnava ani žalovaný neposudzovali prínos navrhovaného zámeru obnovy pamiatky v porovnaní s aktuálnym stavom a jeho dopadom na ochranu pamiatkových hodnôt objektu, súdu tieto a ďalšie tvrdenia žalobcu ohľadom zmeny funkčného využitia sila na obývateľný priestor a s tým spojené podmienky svetelno-technické a ďalšie (pre bývanie nevyhnutné) navodzujú dojem, že status objektu ako NKP žalobcovi skôr prekáža, keď žalobca vo svojich vyjadreniach spomína, že sklad so silom nemá z hľadiska genia loci ani z hľadiska celospoločenského ani lokálneho rozmeru, významnú hodnotu. V tomto smere musí súd konštatovať, že nakoľko bol objekt vyhlásený za NKP, ktorého konania bol žalobca účastníkom, nie je možné si v konaní nevšímať tento jeho status, ale je nutné ho rešpektovať a podľa toho k nemu i pristupovať, a to tak zo strany správnych orgánov, ale aj jeho majiteľa.
23. Vo vzťahu k námietke, že KPÚ Trnava v prvostupňovom rozhodnutí nekonkretizoval zákonné ustanovenia, ktoré boli relevantné pre jeho rozhodnutia, súd poukazoval na to, že KPÚ Trnava v prvostupňovom rozhodnutí uviedol ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z., na základe ktorých rozhodol, a to konkrétne tie, ktoré určujú jeho kompetenciu, pričom správne použil ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. - Krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak. Následne uviedol ustanovenie § 32 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z., na základe ktorého určil, že zámer zmeny funkčného využitia Skladu so silom na Bratislavskej ulici č. 8 v Trnave, parc. č. 8689/4 v k. ú. A., ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11992/1, prestavbou na bytový dom v zmysle žiadosti podanej dňa 21.04.2017 a doplnenej o špecifikáciu navrhovaných zmien 12.8.2019 vlastníkom nehnuteľnosti - TAMA SLOVAKIA, a.s., je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. S poukazom na uvedené KPÚ Trnava vo výroku svojho rozhodnutia uviedol konkrétne ustanovenie pamiatkového zákona, na základe ktorého rozhodol. Je pravdou, že samotné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje citáciu použitých ustanovení pamiatkového zákona, resp. správneho poriadku, na základe ktorých KPÚ Trnava rozhodoval, avšak správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 2 a 3 vyžaduje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodovalo obligatórne len vo výroku rozhodnutia. Preto neuvedenie konkrétnych ustanovení v odôvodnení rozhodnutia nie je vadou rozhodnutia.
24. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia, ktoré malo spočívať v tom, že výrok prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá zneniu ustanovenia § 32 ods. 1,2 a 4 zákona č. 49/2002 Z. z., keď podľa tejto právnej úpravy KPÚ Trnava rozhoduje o žiadosti o obnove kultúrnej pamiatky. V tejto súvislosti súd konštatoval, že pamiatkový zákon v ustanovení § 32 upravuje postup pri obnove kultúrnej pamiatky, ktorou sa rozumie súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia
kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Z uvedeného teda vyplýva, že obnovou je aj rekonštrukcia kultúrnej pamiatky, pričom je namieste ustáliť, že žalobcom žiadaná zmena funkčného využitia NKP je jej rekonštrukciou. Z uvedeného dôvodu správne KPÚ Trnava postupoval, keď podanú žiadosť žalobcu o zmenu funkčného využitia NKP na bytový dom vyhodnotil ako obnovu kultúrnej pamiatky a následne rozhodol podľa § 32 ods. 4 pamiatkového zákona. V tejto súvislosti správny súd dodal, že KPÚ Trnava mal síce vo výroku uviesť, že navrhovaný zámer - zmena funkčného využitia - je neprípustný, avšak táto skutočnosť, podľa názoru správneho súdu, nezakladá nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
25. Pokiaľ ide o namietané vady druhostupňového rozhodnutia, správny súd uviedol, že toto je síce podložené konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 49/2002 Z. z., správnym poriadkom, ako i Ústavou SR a správnou úvahou, avšak záver napadnutého rozhodnutia trpí závažnou vadou zmätočnosti. Žalovaný, tak ako dôvodne namieta žalobca, na str. 8 svojho rozhodnutia uviedol, že : „...KPÚ Trnava povolil zmenu funkčného využitia stavby, avšak bez nadväznosti na funkciu bytového domu“. Uvedený záver KPÚ Trnava však vo výroku, ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje. Ide teda o zmätočné vyjadrenie žalovaného, ktoré vyvoláva závažné pochybnosti o výsledku správneho konania pred KPÚ Trnava. Je pravdou, že v rozhodnutí č. KPUTT-2016/20528-6/88268/Švh zo dňa 14.11.2016 KPÚ Trnava v druhom výroku (výrok b/) súhlasil so zámerom zmeny funkčného využitia objektu skladu so silom, pričom zmenu funkčného využitia povolil ako prípustnú, avšak toto rozhodnutie bolo následne zrušené žalovaným a to rozhodnutím č. PUSR-2017/25772-4/6704/4/ORS zo dňa 30.01.2017. Následne bolo znova KPÚ Trnava rozhodnuté pod č. KPUTT-2017/9472-5/38148/Švh zo dňa 15.05.2017 o prípustnosti zámeru zmeny funkčného využitia skladu so silom za splnenia tam uvedených podmienok, avšak aj toto rozhodnutie bolo žalovaným následne zrušené a to rozhodnutím č. PUSR-2017/3958-9/62052/41/ORS zo dňa 16.08.2017. Až v poradí tretie rozhodnutie KPÚ Trnava číslo : KPUT-2019/15076-11/75413 zo dňa 23.09.2019 bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené, avšak toto potvrdené prvostupňové rozhodnutie zmenu funkčného využitia stavby nepripustilo. Takéto tvrdenie v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí je teda nesprávne, zavádzajúce a zmätočné.
26. Súd konštatoval, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre jeho zmätočnosť, je závažnou vadou rozhodnutia, pričom ju nie je možné subsumovať pod formálne pochybenie orgánu verejnej správy. Je nesporné, že výrok rozhodnutia musí nájsť svoj podklad v odôvodnení, pričom pokiaľ sa odôvodnenie, a to aj v menšom rozsahu, pochopiteľne za predpokladu, že obsahuje závažný záver konajúceho orgánu verejnej správy pre účastníka konania, v danom prípade záver o povolení zmeny funkčného využitia stavby, líši od samotného výroku, odôvodnenie je postihnuté závažnou vadou zmätočnosti. V danom prípade je, ako už bolo vyššie uvedené, zmätočnosť daná v nadväznosti na text rozhodnutia, (konkr.: „V nadväznosti na vyššie popísané skutočnosti KPÚ Trnava povolil zmenu funkčného využitia stavby avšak bez nadväznosti na funkciu bytového domu. ....“), teda odôvodnenie rozhodnutia zakladá premisu o povolení zmeny funkčného využitia stavby, ktorá však bola KPÚ Trnava vyhlásená za neprípustnú.
27. V prípade, ak zmätočný, nezrozumiteľný, resp. chybný postulát, ktorý je súčasťou rozhodnutia, zapríčiní v inak logickej úvahe orgánu verejnej správy zmätok pre účastníka konania a správny súd, je potrebné tento chybný element z odôvodnenia rozhodnutia odstrániť za účelom, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy zabezpečovalo pre účastníka konania stabilitu v jeho právach, právom chránených záujmov, resp. uložených povinnostiach alebo nepriznaných nárokoch, ako v danom prípade. S poukazom na uvedené preto správny súd v tomto žalobnom bode prisvedčil žalobcovi, že tvrdenie o „povolení zmeny funkčného využitia stavby bez nadväznosti na funkciu bytového domu“ spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko nekorešponduje s výrokom prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko, ako bolo už vyššie uvedené, zo spisového materiálu je zrejmá história správneho konania (predchádzajúce dve rozhodnutia KPÚ Trnava, ktoré boli zrušené žalovaným), nemožno vyvrátiť ani záver žalobcu, podľa ktorého žalovaný pristupoval k vydaniu predmetného napadnutého rozhodnutia mechanickým odkopírovaním z predchádzajúcich rozhodnutí. Správny súd má zato, že aj keď sa rozhodnutie týka opätovne rovnakého objektu a rovnakej skutkovej situácie, je potrebné k vypracovaniu rozhodnutia o odvolaní pristúpiť individuálne, aby neprichádzalo k podobným nezrozumiteľnostiam. V tomto prípade uvedená nedôslednosť spôsobila zmätočnosť napadnutého rozhodnutia a správny súd musel pristúpiť k jeho zrušeniu v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd nepovažoval za nutné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie KPÚ Trnava, nakoľko nepreskúmateľnosť sa týkala iba napadnutého rozhodnutia žalovaného.
28. Správny súd záverom poznamenal, že hoci prvostupňové rozhodnutie KPÚ Trnava nezrušil, uvedomujúc si súčasne dôležitosť zachovania hodnôt, pre ktoré bol objekt vyhlásený za NKP a nezasahujúc pritom do odborného špecializovaného posúdenia správnych orgánov, k samotnému zámeru zmeny budovy sila na obytný priestor, sa pozerá aj z pohľadu využiteľnosti daného objektu, ktorý hoci je NKP, predsa je aj vlastníctvom žalobcu, ktorý má pochopiteľne legitímny záujem na tom, aby so svojim vlastníctvom zaobchádzal efektívnym a hospodárnym spôsobom. Je zrejmé, že navrhovaná zmena sila na bytový dom nebola pre KPÚ Trnava a žalovaného prípustná, treba však mať na pamäti, že pri nekompromisnom trvaní na niektorých architektonických rysoch sa môže stať, že NKP nielenže nebude slúžiť žiadnemu účelu, ale ostane zakonzervovaná, verejnosťou nepoznaná a nevyužitá. Hoci je povinnosťou žalobcu ako majiteľa sa o svoje vlastníctvo ako NKP náležite starať, jeho frustrácia z nemožnosti spravovať svoj majetok hospodárnym spôsobom môže mať následky, ktoré by si správne orgány pre osud NKP asi neželali. Preto je podľa názoru správneho súdu vhodné, aby správne orgány a žalobca spolu kooperovali a spoločne sa pokúsili nájsť pre objekt využitie, ktoré bude spĺňať požiadavky pre užívanie NKP a zároveň bude pre majiteľa zhodnotením jeho vlastníctva. Je totiž úlohou správnych orgánov v tomto prípade nielen prísne dbať na pravidlá zachovania rázu NKP, ale s nadhľadom a empatiou, samozrejme za použitia odbornosti a špecializácie, ktorými zamestnanci správnych orgánov disponujú, zabezpečiť efektívne využitie tejto NKP.
29. Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 27.5.2021 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP rozsudkom sp. zn. 6 Svk/2/2021 zo dňa 30.3.2022.
30. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší správny súd uviedol, okrem iného, že podľa jeho názoru „sporná“ veta použitá odvolacím správnym orgánom na strane osem svojho rozhodnutia zo 07. januára 2020, číslo PUSR-2019/25908-29/104084/70/ZAJ v znení cit.: „V nadväznosti na vyššie popísané skutočnosti KPÚ Trnava povolil zmenu funkčného využitia stavby, avšak bez nadväznosti na funkciu bytového domu“ v žiadnom prípade nespôsobuje zmätočnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia. Uvedené konštatovanie žalovaného správneho orgánu je potrebné predovšetkým chápať v kontexte okolností danej veci a nie izolovane, tak ako k tomu pristúpil krajský súd. Touto spornou vetou mal žalovaný správny orgán na mysli to, že i keď v prejednávanej veci zámer zmeny funkčného využitia Skladu so silom na Bratislavskej ulici č. 8, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP) zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 11992/1, prestavbou na bytový dom, je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný, tak nie je vylúčená iná možnosť zmeny funkčného využitia tohto objektu. To znamená (a to nevylúčil ani žalovaný v predchádzajúcich svojich rozhodnutiach z 30. januára 2017, číslo PUSR-2017/25772-4/6704/4/ORS a zo 16. augusta 2017, č. PUSR-2017/3958-9/62052/41/ORS), že do úvahy prichádza iné funkčné využitie predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, avšak pri dodržaní stanovených podmienok, ktoré majú zabezpečiť súlad s pamiatkovou ochranou. Táto zmena funkčného využitia však nemôže spočívať v prestavbe na bytový dom, nakoľko zväčšením otvorov a vybudovaním nových okenných otvorov v časti sila (čo by funkčne zodpovedalo charakteru bytového domu), by sa industriálny výraz objektu stratil a nadobudol by výraz obytnej, prípadne administratívnej budovy. Túto skutočnosť zároveň potvrdzuje aj na to nadväzujúca veta, ktorá predmetné „sporné“ konštatovanie dopĺňa a odhaľuje jeho zmysel - cit.: „To znamená, že nie je vylúčené iné funkčné využitie avšak pri dodržaní stanovených podmienok, ktoré majú zabezpečiť súlad s pamiatkovou ochranou.“ Najvyšší správny súd sa preto stotožnil s námietkou žalovaného a dospel k záveru, že krajský súd, pokiaľ vyhodnotil v tejto relevantnej časti odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za zmätočné, nepostupoval správne.
31. Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd prejednal vec podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
32. V ďalšom konaní bol krajský súd podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 30.3.2022 konštatoval nesprávnosť záveru tunajšieho súdu o zmätočnosti rozhodnutia žalovaného spôsobujúcej jeho nepreskúmateľnosť ako prakticky jediného zo žalobných dôvodov, s ktorým sa súd pri predchádzajúcom posudzovaní veci stotožnil.
33. Nakoľko od doby predchádzajúceho rozhodnutia súdu nedošlo vo veci , s výnimkou existencie právneho názoru kasačného súdu na správnosť záveru tunajšieho súdu o zmätočnosti rozhodnutia správneho orgánu, ku žiadnym skutočnostiam odôvodňujúcim zmenu právneho názoru tunajšieho súdu na dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa iných dôvodov nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, dostatočnosti správnymi orgánmi vykonaného dokazovania či správnosti právneho posúdenia veci, zotrval súd v tomto smere na argumentácii uvedenej v jeho predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, ktorú uvádza aj v bodoch 21 až 24 tohto rozsudku a ktorú preto nepovažuje za potrebné opakovať na tomto mieste.
34. Pre doplnenie týchto dôvodov je možné konštatovať, že žalobca v súvislosti s jeho tvrdením o nedostatočnosti vo veci vykonaného dokazovania neoznačil žiaden konkrétny dôkaz s významom pre konanie, ktorý by správny orgán odmietol vykonať, ani neuviedol nevykonanie žiadneho konkrétneho dôkazu, ktorého vykonanie by v danom prípade prichádzalo do úvahy aj bez návrhu účastníka konania. Jeho námietka nevykonania dokazovania k otázke, v čom pre ochranu pamiatkových hodnôt objektu predstavuje jeho obnova v podobe rekonštrukcie vyššie riziko ako absencia takejto obnovy, je nie len nekonkrétnou z hľadiska identifikácie nevykonaného dôkazu, ale aj nerelevantnou z hľadiska predmetu konania, nakoľko podľa konštatovaní správneho orgánu, ktoré tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť a ktoré sú súčasne nosným dôvodom negatívneho rozhodnutia o zámere žalobcu, sú práve exteriér, pôvodný výraz a typické okenné otvory vo fasáde objektu ( ktoré žalobcom navrhovaná rekonštrukcia zásadným spôsobom mení !) najdôležitejším predmetom pamiatkovej ochrany tohto objektu.
35. Súd tak má za to, s prihliadnutím na právny názor kasačného súdu vyslovený v jeho rozhodnutí zo dňa 30.3.2022, že žalovaný v obsahu svojho žalobou napadnutého rozhodnutia ako po stránke skutkovej, tak aj právnej, zrozumiteľne a logicky vysvetlil dôvody svojho vecne správneho rozhodnutia, a nakoľko v konaní a v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil žalobcom namietané pochybenia, ktorých následkom by mohla byť nezákonnosť rozhodnutia, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v konaní úspešnému správnemu orgánu ani žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.