Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-96-2014.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/96/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko , s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: E. C. A..P..U.., O. X, K., T.: XX XXX XXX, proti žalovaným: X. P. M., G..: XX.XX.XXXX, K. Ú. G. Ž., M.. P.. Š. XXX/XXX, E.. Č.. Š., A. XX, Š.E. U. A., X. Q. M., G..: XX.XX.XXXX, K. U. Z., E.. Č.. G. G. M., J. U. B.. T. I., Z. A. Ú. U. A. C., X. N. L., G.. XX.XX.XXXX, K. E., K. XXX/XX, Š. U. A., J. Ú. Z. Ú. G. A.N. Ž.R.: J. A. A., U..J.., A. A. B. C. X, K. K., T.: XXXXXXXX, J. M.. I. A., Q. A. A. Z. K. K., B. C. X, o zaplatenie 4310,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd n e p r i z n á v a žalovaným v 1., 2., 3. rade náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2012 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 4310,94 eur s 13 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 3246,44 eur, od 23.10.2008 do zaplatenia žalovanými v 1. až v 3.rade spoločne a nerozdielne a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 11RO/59/2012-31 zo dňa 23.04.2012, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo doručiť žalovaným v 1.a v 2.rade a uznesením zo dňa 12.03.2014,ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.04.2014 bol platobný rozkaz zrušený.
Súd pre toto konanie ustanovil žalovanej v 2. rade opatrovníka podľa § 29 ods. 2, 5, 6 OSP, na ochranu jej záujmov, pretože žalovaná v 2.rade má hlásený trvalý pobyt v U. Z., bez udania konkrétnej adresy, v obci sa nezdržiava a obec nemá vedomosť o jej mieste pobytu. Žalovaná v 2.rade nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, žiadne dávky nepoberá.
Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, žalovaného v 1.rade, žalovanej v 2.rade a ustanoveného opatrovníka, vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 26.05.2015. Mailovou správou zo dňa 04.06.2015, ako aj písomne zo dňa 05.06.2015 doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný v 1.rade mal vykázané náhradné doručenie. Opatrovník žalovanej v 2.rade mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 25.05.2015. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Právny zástupca vedľajšieho
účastníka mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 25.05.2015. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 08.06.2015 s tým, že súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, výsluchom žalovaného v 3.rade a predložených listinných dôkazov: zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 09.07.2001, pokus o zmier zo dňa 11.01.2012 adresovaný žalovaným v 1. až v 3.rade, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 doručované ručiteľovi a žalovaným v 1.a v 2.rade A. zo dňa 28.10.2008 a fotokópie doručeniek, listinné dôkazy ohľadne zisťovania pobytu žalovaných v 1. a v 2.rade a zistil tento skutkový a právny stav:
Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaných Združenie spotrebiteľov Slovenska, oznámením zo dňa 30.10.2014.
Dňa 09.07.2001 bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, medzi A. Q..A.. ako veriteľom a žalovanými v 1.a v 2.rade, v zmysle ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 4979,08 eur, s pohyblivou úrokovou sadzbou vo výške 11,65 % ročne s lehotou splatnosti úveru do 01.05.2006. Ako ručiteľ zmluvu podpísal žalovaný v 3.rade.
Dňa 22.10.2008 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX/X R. medzi postupcom A. Q..A.. a žalobcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok s tým, že z prílohy zmluvy č. 1 vyplýva, že postupníkovi bola postúpená i žalovaná pohľadávka.
Žalovaný v 3.rade vo svojej výpovedi upresnil, že podpísal zmluvu o úvere, ako ručiteľ. Žalovaný v 1.rade riadne splácal úver s tým, že niekedy v r. 2003, 2004 mu bolo oznámené, že je v omeškaní s jednou splátkou, ktorú dorovnal. V tom čase ešte pracoval Q. O. G. Ž. Z. L.. Po prevzatí platobného rozkazu sa snažil so žalovaným v 1.rade skontaktovať a povedal mu, že si dohodne splátkový kalendár a odvtedy s ním už nie je možný žiadny kontakt, neberie telefón. Podniká na základe živnostenského listu od r. XXXX, Z. U. A., podával daňové priznanie s nulovým výsledkom, jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia je v čistom okolo 400 eur. Má vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, jedno maloleté, nar. v r. XXXX, na ktoré bolo určené výživné vo výške 70 eur a na dieťa nar. v r. XXXX bolo určené výživné vo výške 120 eur. Býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou okolo 100 eur podľa svojich možností. Je evidovaný v diabetologickej ambulancii. Žalovaný v 1.rade by sa mal snažiť uhradiť svoj dlh z dôchodku, alebo z príjmu.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis.
Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio mitius“ (v pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranné“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“.
O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.
Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia.
Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - márne uplynutie premlčacej lehoty a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorili žalovaní s postupcom dňa 09.07.2001, v zmysle ktorej bol poskytnutý úver žalovaným v 1. a v 2.rade vo výške 4979,08 eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 115,51 eur, vždy do prvého dňa každého mesiaca, s tým, že prvá splátka mala byť realizovaná 01.09.2001 a posledná najneskôr do 01.05.2006. Žalovaný v 3. rade bol ručiteľom úveru. Žalovaní porušili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy, pretože nerealizovali riadne a včas mesačné splátky, keďže poslednú splátku zaplatili 03.05.2004. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 a zaplatenia žalovanej pohľadávky na súde sa domáhal až žalobou zo dňa 22.02.2012, z čoho súd usudzuje, že bol nárok žalobcu uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá v prípade splatnosti úveru uplynula dňa 01.05.2009. Ak by súd zobral do úvahy nadobudnutie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 22.10.2008, bolo by to dňa 22.10.2011 a žaloba bola podaná na súd až dňa 22.02.2012. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešným účastníkom, t. j. žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania nepriznal, pretože im s týmto konaním žiadne nevznikli a žalovaný v 3 rade si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.