Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-4744-2013.pdf
PDF · 74.31 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/4744/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Milan Urík, nar. 20.11.1985, Ľ. Štúra 12, Michalovce, proti povinnému: K. Ü., R.. XX.XX.XXXX, Q. R.K. XX, J., zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vymoženie 6.556,78 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, pod sp. zn. EX 4721/2013, o námietkach proti exekúcii, takto
rozhodol:
Námietky povinnej proti exekúcií z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7.8.2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 7.8.2013, exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2010, č. k. 12C/47/2008-131 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 * 094941, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 7.11.2013, vydal poverený súdny exekútor dňa 14.11.2013, upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinná prevzala do vlastných rúk dňa 21.11.2013.
Dňa 2.12.2013 boli súdu predložené na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 25.11.2013, ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 27.11.2013. Lehota na podanie námietok proti exekúcii bola zachovaná. Vo svojich námietkach povinná uviedla, že „započatie“ exekúcie bolo predčasné a nebolo potrebné, nakoľko v exekučnom titule, ako aj v samotnom konaní, ktoré prechádzalo jeho vydaniu, vystupuje spoločnosť Generali Slovensko poisťovňa, a. s., s ktorou mala povinná uzavretú poistnú zmluvu, ako vedľajší účastník na strane povinnej. Povinná vyzvala poisťovňu na úhradu vymáhanej sumy, o čom upovedomila aj oprávneného. Vzhľadom na postavenie poisťovne v konaní pred súdom, nemohol súd zaviazať priamo poisťovňu na náhradu vymáhanej sumy, ale zaviazal povinnú ako odporkyňu, avšak povinná má za to, že exekúciu je potrebné viesť voči vedľajšiemu účastníkovi, preto navrhuje, aby súd jej námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.
Tunajší súd uznesením č.k. 20Er/4744/2013-31 zo dňa 4.3.2014 konajúci vyšším súdnym úradníkom námietky povinnej proti exekúcií zamietol. Dňa 27.3.2014 povinná doručila tunajšiemu súdu odvolanie voči predmetnému uzneseniu a to v celom rozsahu poprípade, aby súd prerušil toto konania až do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/118/2014. Vo svojom odvolaní uviedla, že pod touto sp. z n. sa vedie súdne konanie o určenie zmeny účastníka záväzkového vzťahu a z toho dôvodu ide o skutočnosť, ktorá bráni vykonaniu exekúcie a zároveň jej zastaveniu, nakoľko danou žalobou môže dôjsť k zmene povinného na strane exekúcie a o tejto skutočnosti môže rozhodnúť iba súd určovacou žalobou, ktorú podala pod vyššie uvedenou sp. zn. a preto žiada, aby exekúcia bola prerušená až do doby pokiaľ sa rozhodne vo veci v konaní 15C/118/2014 na Okresnom súde Košice I. Zastáva názoru, že pokiaľ by bolo konanie rozhodnuté skôr táto skutočnosť by bola v jej neprospech a mohlo byť dôjsť k vážnej ujme na jej majetku a to aj napriek tomu, že za uvedenú pohľadávku nezodpovedá. Zároveň v tomto podaní uviedla, že podáva aj návrh na odklad exekúcie a
to taktiež do doby kým sa nerozhodne v merite veci v konaní sp. zn. 15C/118/2014 na Okresnom súde Košice I.
Dňa 18.12.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného zo dňa 18.12.2013, v ktorom uviedol, že námietky povinnej považuje za neopodstatnené a zmätočné, keďže v nich povinná uvádza skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na predmetné exekučné konanie.
Podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vzhľadom na túto skutočnosť o veci rozhodoval opätovne sudca.
Podľa ust. § 37 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Po oboznámení sa s obsahom podania povinnej ako aj vyjadrenia k odvolaniu oprávneného a po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k nasledujúcim záverom.
Exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2010, č.k. 12C/47/2008-131, bola povinnej ako odporkyni uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 6.556,78 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 18.10.2006 do zaplatenia všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozsudku. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2010 a keďže povinná neuhradila pohľadávku ani čiastočne, oprávnený podal dôvodne návrh na vykonanie exekúcie.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
V námietkach proti exekúcii povinná neuvádza žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu. Súd má za dostatočne preukázané, že nárok oprávneného, ktorý sa vymáha v tejto exekúcii, vznikol ako dôsledok nesplnenia si povinnosti zo strany povinnej, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu, voči ktorému povinná neuplatnila žiadnu procesnú obranu, ktorú jej priznáva zákon v prípade, ak s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Má sa za to, že súd rozhodol vo vyhľadávacom konaní podľa stavu platného v deň vydania rozsudku a že právo v čase vydania rozsudku existovalo. Exekučný súd skúma iba to, či po vydaní exekučného titulu došlo k zániku
judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu, v tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, ani postup súdu pred vydaním exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom v súlade s § 159 ods. 2 O. s. p, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
Z exekučného titulu jednoznačne vyplýva, kto má plniť súdom uloženú povinnosť, ktorá je vyjadrená vo výrokovej časti rozsudku. Konanie pred súdom síce prebiehalo za účasti vedľajšieho účastníka, avšak v samotnom výroku je zaviazaná plniť iba povinná, teda odporkyňa v pôvodnom konaní. Oprávnený preto postupoval správne, ak návrh na vykonanie exekúcie podal voči povinnej a taktiež postupoval v súlade s § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, čo predloženými dôkazmi preukázala aj samotná povinná, nakoľko ak vyzývala vedľajšieho účastníka na splnenie povinnosti, ktorá však bola uložená povinnej, má súd za to, že uvedenú povinnosť povinná doposiaľ nesplnila. Taktiež súd poukazuje aj na vyjadrenie oprávneného a ním citovanú judikatúru, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vedľajšieho účastníka súd v pôvodnom konaní nemôže zaviazať na plnenie (Zbierka súdnych rozhodnutí Z IV, str. 621). Súdu taktiež neušlo pozornosti, že uvedené skutočnosti povinná uviedla už v pôvodnom konaní, súd jej však tvrdenia odmietol a na úhradu dlžnej sumy zaviazal iba povinnú, nakoľko poisťovňa za povinnú odmietla plniť a oprávnený nebol v žiadnom právnom vzťahu s vedľajším účastníkom, preto správne žaloval toho, kto si dal u neho opraviť auto.
Z vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj vyjadreniami účastníkov exekučného konania súd dospel k záveru, že neobsahujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu. V prípade ak by súd námietkam vyhovel na základe uvedených dôvodov, ktoré sú pre ich posúdenie irelevantné a teda neopodstatnené, sťažil by oprávnenému uplatňovať si svoje práva. V odvolaní povinná namietala aj tú skutočnosť, že na tunajšom súde podala žalobu o určenie zmeny záväzkového vzťahu, nakoľko je presvedčená, že povinný má byť poisťovňa Generali.
Súd nemohol námietkami vyhovieť aj z toho dôvodu, že poisťovňa Generali nie je v žiadnom vzťahu s oprávneným a preto ani nie je ani nemôže byť účastníkom exekučného konania, pričom súd poukazuje predovšetkým na ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku na základe, ktorého účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.