Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/611/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Gr?sslingova 4, Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika v zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 175 eur z titulu majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40 eur, na administráciu listín, komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 eur a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde a 608, 52 eur z titulu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní nastania predpokladaných zmien v zákonom stanovenom čase, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci, vyvolenie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky. Táto škoda mu mala vzniknúť z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uviedol, že legitímne očakával, že mu súd na jeho činnosť poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom však súd vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Intenzita zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu nesprávnym úradným postupom je veľmi vysoká. Porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote sa snaží žalovaný zbaviť prenesením zodpovednosti na samotného žalobcu, ktorý sa vraj nedostatočne sťažoval na nečinnosť. Výšku majetkovej škody preukazuje znaleckým posudkom číslo 1/2014. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko, v ktorom tvrdí, že v žalobnom návrhu boli účastníci a aj konanie označení tak, aby ich bolo možné identifikovať, zrejmý je aj titul nároku.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 14.02.2014. Poukázal na vady žaloby a podanie žalobcu považuje za zmätočné, pretože sú v ňom uvádzané nepresné a neúplné údaje o exekučnej veci a navrhol postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p. Namietol tiež, že žaloba bola podaná predčasne, pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalovaného rozhodnutiu súdu o zmene exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na zmenu exekútora a preto nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Žalovaný tiež poukazuje na to, nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody a tiež, že žalobca ani riadne nepreukázal, že mu škoda vznikla a tak nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu súdu v exekučnej veci uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných nákladov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej škody s tým, že je potrebné preukázať skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil. K nemajetkovej ujme žalovaný mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, prípadne Európsky súd pre ľudské práva, a prieťahy môžu byť konštatované v disciplinárnom konaní . Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané, neúčasť ospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť. Krajský súd Nitra uznesením z 25.10.2012 č. k. - 10 prikázal vec Okresnému súdu Levice. Súd sa oboznámil so žalobou z 27.09.2012, uznesením čl. 10, písomným vyjadrením žalovaného z 14.02.2014 ( čl. 29 ), stanoviskom žalobcu ( čl. 94 ), znaleckým posudkom č. 1/2014 ( čl. 49 ). Tiež sa podrobne oboznámil so spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

Exekučná vec sa vedie na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. . Exekútor vedie vec pod sp. zn. EX 959/2007. Návrh na zmenu exekútora podal oprávnený 14.10.2009. Súd dňa 05.11.2009 vyzval exekútora na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie, vyjadrenie a vyúčtovanie trov exekúcie predložil exekútor na dňa 04.12.2009. Listom 02.02.2010 vyzval súd oprávneného na doplnenie podania a listinných dôkazov, oprávnený tak urobil 19.02.2010. Exekučný súd uznesením 28.09.2010 č. k. - 20 návrhu vyhovel. V tomto uznesení súd súčasne čiastočne exekúciu zastavil.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pre nesprávny úradný postup, ktorý podľa žalobcu spočíva vtom, že exekučný súd nerozhodol v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu exekútora.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( ďalej len „ Zákon „ ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( účinného v čase rozhodnom ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ Exekučný poriadok „ ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy „ Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" . Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska

zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a vznikom škody. Možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd o zmene exekútora nerozhodol do 30 dní od dôjdenia návrhu, keďže návrh bol podaný 14.10.2009 a exekučný súd rozhodol 28.09.2010, čo však bez ďalšieho nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Súd musel zadovážiť od exekútora jeho exekučný spis, ktorý bolo potrebné postúpiť novému exekútorovi na ďalšie konanie, resp. rozhodnúť o trovách exekúcie. Ďalej súd rozhodol aj o výške vymáhanej pohľadávky, keď posúdil dôvodnosť jej vymáhania v uplatnenej výške. Súd je toho názoru, že nie je preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s rozhodovaním súdu. Nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014, z ktorého je možné zistiť, že znalecký posudok sa zaoberá rozborom celkových nákladov žalobcu ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s administratívnou činnosťou spojenou so správou pohľadávok ( ako napr. náklady na mzdy zamestnancov, telekomunikačné a poštovné náklady, na tlač a iné ), nezaoberá sa ale konkrétne nákladmi na predmetnú exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady boli škodou vzniknutou v dôsledku nerozhodnutia o návrhu v lehote 30 dní. Žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda v žalovanej výške, preto je znalecký posudok vo svojej podstate bezpredmetný. Záverom súd poznamenáva, že úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. O zmene exekútora rozhodol súd po zadovážení potrebných náležitostí v primeranej lehote. Taktiež je treba poukázať na tú okolnosť, že aj napriek tomu, že oprávnený navrhol zmenu exekútora, pôvodný exekútor bol oprávnený do času rozhodnutia súdu o zmene vykonávať všetky úkony tak, aby sa nezmaril účel exekúcie.

Napokon súd skúmal, či žalobca podal žalobu včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19 a nasl. zák. č. 514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje, pretože návrh o zmenu exekútora bol podaný 14.10.2009, exekučný súd rozhodol 28.09.2010 a žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca na súdu dňa 27.09.2012. Predmetný nárok žalobcu na náhradu škody, súd nepovažoval za premlčaný. Podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Z tohto dôvodu námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd neakceptoval. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula. Vada nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol. Podľa súdu bol žalobný návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 a nasl. O. s. p. Žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis.

Žalobu súd považuje s poukazom na uvedené za nedôvodnú a preto ju zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech, nakoľko si však neuplatnil náhradu trov, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

7

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 10.06.2015