Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-16-2015.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/16/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, o vymoženie 1.874,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 7Er/473/2014-14 zo dňa 17.10.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 7.7.2014, doručenej Okresnému súdu Poprad dňa 10.7.2014.
Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.7.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným pri Slovak arbitration court, s.r.o. Bratislava. Preskúmaním exekučného titulu a jeho príloh zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 25.10.2011 a táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva v tejto veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa dojednanej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ (povinný) by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal, keďže bola predtlačená v rámci formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej dohody ovplyvniť. Povaha dohody je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Tvrdí, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Poukazuje na to, že v tomto prípade bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, ktorá nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdí, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Je jasné, že rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. Tvrdí, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Na podporu uvedenej argumentácie poukázal na konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania.
Sudca predmetného súdu, ktorému bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Prvostupňový súd rozhodol v konečnom dôsledku správne, aj keď svoje rozhodnutie odôvodnil závermi, s ktorými možno súhlasiť len čiastočne, pričom sa nevyporiadal so špecifikami tejto veci.
Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom vznikol dňa 25.10.2011 a mal formu úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru (v ďalšom texte už len „úverovej zmluvy“). Dňa 13.10.2011 (teda ešte pred vznikom právneho vzťahu) bola povinným podpísaná samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany (v bode 5) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o, so sídlom v Bratislave; - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. V bode 2. rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3. rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia. V bode 7. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s možnosťou od tejto zmluvy odstúpiť v 14- dňovej lehote, nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak po nekonkretizovanom a nepreukázanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia.
Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere, ale aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše, povinný mal právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu do 14 dní odo dňa uzavretia rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu, a to bez vplyvu na účinnosť uzavretej úverovej zmluvy, čím jej bola poskytnutá ďalšia možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy.
V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.
Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním, resp. dôkaz o obsahu takéhoto poučenia.
Rozhodcovská zmluva v bode 3. obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých právach a povinnostiach a konkrétnych dôsledkoch bol dlžník poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Túto podmienku oprávnený nevyvrátil.
Preto aj odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.
Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe rozhodnutie účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, ako to dovtedy požadovali súdy.
Podobne je možné súhlasiť so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho súdneho konania s rozhodcovským konaním.
Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než
právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.
V odôvodnení svojho rozhodnutia musí súd záver o zjavnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán konkretizovať tak, ktoré práva a povinnosti dlžníka podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu sú pre neho zjavne nevýhodné v porovnaní s právami a povinnosťami zaručenými Občianskym súdnym poriadkom. Neprimeranosť (nekalosť) zmluvnej podmienky sa pritom posudzuje s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo inej zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.7.2011), ktorým došlo k zapracovaniu článku 4 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, ktorú sú povinné súdy Slovenskej republiky aplikovať pri výklade spotrebiteľských sporov od 1.5.2004. Znamená to, že aj v prípade, že by v preskúmavanej veci išlo o nároky zo spotrebiteľského právneho vzťahu, nemožno urobiť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky len z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení.
Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanej veci v neprospech povinnej tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňovalo toho z účastníkov, ktorý mal výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou.
Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.