Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-36-2015.pdf
PDF · 116.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3P/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Valáškom, v právnej veci navrhovateľky: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. č. XXX, t.č. bytom XXX XX X. B.., L. č. XXX/XX, štátnej občianky SR, proti odporcovi: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. č. XXX, t.č. bytom XXX XX X. B. J. č. XXX/XX, štátneho občana SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. U. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky O. G., rod. H., nar. XX.X.XXXX a odporcu O. G., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa X.X.XXXX v X..., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v X. B., vo zväzku 9, ročník 1993, na strane 184, pod poradovým číslom 65 r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e mal. U. G., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka mal. dieťaťa j e p o v i n n á platiť výživné na mal. U. G., nar. XX.X.XXXX vo výške 60 € mesačne k rukám otca dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Styk matky s mal. U. sa n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 13.04.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov k mal. U. G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo harmonické do roku 2005, kedy nastali v manželstve problémy, nakoľko odporca začal hrávať automaty, začali miznúť veci z domácnosti a preto nemá ďalej ich manželstvo udržať. Jej vzťah k odporcovi za posledné roky ochladol, ich manželstvo si neplní účel a nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu mal. dieťaťa. Čo sa týka mal. U., tak pre prípad rozvodu spočiatku navrhovala, aby bol mal. U. zverený do osobnej starostlivosti matky a aby súd odporcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-eur mesačne.
Navrhovateľka na výzvu súdu k návrhu pripojila sobášny list, rodný list mal. dieťaťa a potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh navrhovateľky zo dňa 13.04.2015, sobášny list účastníkov konania, rodný list dieťaťa, potvrdenie o trvalom pobyte, potvrdenie, správu Sociálnej poisťovne, správu zamestnávateľa, správu kolízneho opatrovníka, potvrdenie o prídavku a ostatný spisový materiál a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX v X.. Z manželstva pochádzajú tri deti, ktoré sú už plnoleté X. G. a K. G. a mal. dieťa U. G., nar. XX.XX.XXXX. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov je v X. B.., teda v obvode tunajšieho súdu.
Navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Podľa nej hlavným dôvodom rozpadu manželstva je gamblérstvo na strane manžela. Tieto problémy sa začali u manžela objavovať min. 9 rokov dozadu. Veritelia jej oznámili, že manžel im je dlžný vysoké sumy, v jednom prípade sa jednalo o sumu 300 000 Sk. Manžel si požičiaval finančné prostriedky od nebankových subjektov. Bral zálohy od ľudí, u ktorých žil načierno. Je presvedčená, že odporca sa venuje hraniu automatov aj v súčasnosti, keďže pracuje od rána do večera a napriek tomu tvrdí, že finančné prostriedky nemá. K rozpadu spoločnej domácnosti došlo niekedy ku koncu minulého roku. V kontakte sú len prostredníctvom detí. Čo sa týka starostlivostí o maloletého, túto ona po rozpade spoločnej domácnosti zabezpečovala, do momentu pred dvomi mesiacmi, kedy začala bývať na byte, nakoľko pre dlhy museli predať rodinný dom, syn išiel bývať s otcom do podnájmu. Syn je u nej každý tretí deň, on pri sťahovaní odišiel za otcom preto, že má voľnejší denný režim, môže byť vonku až do 22,00 hod. chodieva aj po baroch. Syn dôvod, prečo išiel k otcovi, jej neuviedol. Je momentálne zamestnaná v spoločnosti Q., mesačný príjem na úrovni cca 400 eur, popritom poberá invalidný dôchodok 170 eur mesačne a prídavky na jedno dieťa. Čo sa týka výdavkov. Býva v podnájme, za ktorý platí 140 eur mesačne, to sú náklady na energie, keďže byt je vo vlastníctve matky, nájomné viac-menej platiť nemusí. Synovi dobíja kredit vo výške cca 20 eur mesačne. Dáva synovi vreckové vo výške 30 eur mesačne. V prípade, ak ju syn požiada o zakúpenie, napr. oblečenie, tak mu to zakúpi. Dospelé deti žijú taktiež s otcom. S mal. U. má normálny vzťah, len ju menej rešpektuje. Súrodenci sú k sebe dobrí, aj keď dcéra sa vyjadrila, že ona by sa chcela z tejto domácnosti osamostatniť, lebo tam musí robiť gazdinku a synovi U. ako keby matku. Čo sa týka školských výsledkov, tak navrhovateľka uviedla, že sa informovala o maloletom. čo sa týka celkovej starostlivosti odporcu o domácnosť, tak navrhovateľka uviedla, že si uhradí nájomné, čo sa týka stravy tiež, dá iba finančné prostriedky, sám variť ani prať nevie, do roboty odchádza veľmi skoro ráno, vracia sa v neskorých večerných prípadne ranných hodinách. Odporca pracuje v súčasnosti na čierno, aby nemusel platiť odvody, aby mi nemusel nič dávať. Pracuje na stavbách. Boli časy keď v spoločnej domácnosti doniesol cca 2000 eur mesačne. V čase, keď je hospitalizovaná v nemocnici, by zabezpečovala starostlivosť o mal. syna, jej matka. V práci pracuje na rannú smenu aj jej dospelá dcéra pracuje na rannú smenu. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti s manželom, tak sa stávalo že syn nechodil do školy, v tomto období napriek jej nesúhlasu, otec synovi vypisoval ospravedlnenky, z rôznych dôvodov.
Odporca s návrhom na rozvod súhlasil. Nesúhlasil so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky. K návrhu na rozvod manželstva uviedol, že jej pravdou, že k rozpadu manželstva došlo z jeho viny. Určite jednou z príčin bolo aj hranie automatov. Nezhody trvali v manželstve cca 10 rokov a k rozpadu spoločnej domácnosti mohlo dôjsť v novembri minulého roku. Má prerušenú živnosť, je dobrovoľne nezamestnaný, pracuje brigádne na dohodu. V priemere si takto zarobí cca 1000 eur v čistom mesačne. Čo sa týka výdavkov, platí podnájom čo je 300 eur mesačne, vrátane energii, na to prispievajú aj dospelé deti. Oni prispievajú podľa možnosti, po 50 prípadne 70 eur. Ostatné výdavky v domácnosti sú bežné, či už sú to výdavky čo sa týka školy, stravy, oblečenia. Mal. U. s ním žije v spoločnej domácnosti od marca 2015. Ich vzťah je odmalička výborný. K školskému prospechu maloletého sa informoval u triednej učiteľky, jeho známky sú priemerné, k zlepšeniu alebo zlepšeniu odkedy je u neho nedošlo. Absencie syna sa stávali v čase, keď bývali v L., teraz sa to nestáva. Vzťah mal. U. s jeho súrodencami je rovnako dobrý. K jeho závislosti od hrania automatov, odporca uviedol, že automaty nehráva cca 2 roky. Prácu vykonáva približne od siedmej do šiestej hod. niekedy pracuje aj v sobotu podľa potreby, stalo sa však aj že musel pracovať aj v nedeľu. Staršie deti mu s výchovou až tak nepomáhajú, pomáhajú so starostlivosťou, keď ho majú zobudiť do školy. Má vedomosť o tom, že dcéra plánuje s priateľom si zariadiť spoločnú domácnosti v O., dostali by na to výhodný úver, v tomto im nebráni. K dennému režimu mal. U., odporca uviedol, že ráno vstane do školy, po škole majú tréning futbalu, niekedy ku koncu školy pred týmto ani nepríde domov, po tréningu vykoná hygienu, po tom sa pripravuje do školy, či už sám alebo s jeho pomocou. Je pravdou, že boli MS v hokeji, on s kamarátmi chodieval na zápasy večer. Za normálnych okolností býva o ôsmej - o deviatej večer doma. Syn chodí cez víkendy von, čo nebýva stále, prichádza domov medzi desiatou a jedenástou večer. Syn doma pomáha s umývaním riadu a utieraním, vynáša smeti a podobne. Deti s navrhovateľkou nechceli ísť bývať, z predaja rodinného domu bolo dosť finančný prostriedkov, aby sa kúpil väčší byt a deti by išli bývať spolu s matkou, oni však toto nechceli.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplýva, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje, aby súd mal. U. G. zveril do osobnej starostlivosti otca, pri zisťovaní názoru dieťaťa dňa 15.05.2015 maloletý prejavil záujem žiť s otcom kde žijú aj jeho dospelí súrodenci, s ktorými má dobrý vzťah. Tiež ako vyplynulo na dokazovaní matka nemá predstavu akoby dosiahla, aby syn žil s ňou v domácnosti. Dieťa má vek blízko dospelosti a tak má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa ho dotýkajú. Ďalej navrhuje, aby bola matke dieťaťa určená vyživovacia povinnosť so zohľadnením na finančné prostriedky oboch rodičov, ako i vek a potreby dieťaťa. Čo sa týka stretávania, toto nežiadajú upraviť vzhľadom na vek dieťaťa a skutočnosť, že obaja rodičia žijú v meste X. B.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že odporca bol v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 12.12.2012 do 02.11.2014, dávka mu nebola priznaná.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že navrhovateľka bola práceneschopná v dobe od 14.03.2014 do 13.04.2014, od 24.07.2014 do 9.9.2014, od 25.12.2014 do 6.1.2015. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 179,20 eur mesačne.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 18.05.2015 vyplýva, že navrhovateľka je zamestnaná v spol. Q., a.s. so sídlom v X. B.. s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 390,70 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.05.2015 vyplýva, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.12.2012 do 02.11.2014.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.05.2015 vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 19.05.2015 vyplýva, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti už asi 6 mesiacov, odporca na výživu maloletého U. neprispieva, nakoľko maloletý s ním žije v spoločnej domácnosti. spolu s ním žijú u otca aj plnoletí súrodenci. Mal. U. chcel žiť s otcom, s čím navrhovateľka nesúhlasí, nakoľko dieťa má voľný režim u otca, chodí neskoro domov. Mal. U. je žiakom 2. ročníka Strednej priemyselnej školy v X. B... V škole sa učí priemerne, zdravotný stav má dobrý. Mal. U. sa stravuje doma, poplatky so školou hradí navrhovateľka, dobíja mu aj mobilný telefón vo výške 15 eur mesačne a prispieva mu na vreckové po 30,-eur mesačne. Navrhovateľka pracuje v Q. kde dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 400,-eur, k tomu poberá invalidný dôchodok vo výške 171,-eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Navrhovateľka žije v jednoizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Za nájomné navrhovateľka hradí 140,-eur mesačne. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nesúhlasil so zverením mal. U. do opatery navrhovateľke, nakoľko maloletý s ním žije v domácnosti od marca 2015. K vyjadrenia navrhovateľky odporca uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, maloletý prichádza domov o 21.00 hod. až 22.00 hod.. Odporca je nezamestnaný, pracuje príležitostne na brigádach. Žije v trojizbovom prenajatom byte, za ktorý hradí nájom vo výške 350,-eur mesačne. Dňa 15.05.2015 sa dostavil na agendu mal. U. G. za účelom zistenia jeho názoru, ktorému z rodičov by chcel byť v prípade rozvodu manželstva zverený. Mal. U. uviedol, že problémy v spolužití rodičov trvajú už dlhšiu dobu, asi 3-4 roky. Rodičia museli rodinný dom predať, on spolu so svojimi súrodencami sa presťahoval k otcovi. Maloletý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti svojho otca. O zverené do osobnej starostlivosti matky ani neuvažoval, nakoľko s matkou nemá vytvorený citový vzťah. Uviedol, že jeho rozhodnutie je slobodné a nemenné, urobené bez akéhokoľvek nátlaku zo strany inej osoby. Účastníci konania odmietli zúčastniť sa psychologickej konzultácie za účelom obnovy manželského spolužitia, s čím obaja nesúhlasili, nakoľko podľa ich názoru, to nemá význam. V závere správy kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov, aby súd mal. U. zveril do osobnej starostlivosti odporcu, nakoľko maloletý prejavil vôľu žiť spolu s otcom a vzhľadom na jeho vek, treba prihliadať na jeho názor. Navrhovateľke odporučil určiť vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na vek, opodstatnené potreby mal. dieťaťa, ako i na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, styk navrhovateľky nežiada upraviť.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, jedná sa o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. V konaní mal súd preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už asi 6 mesiacov, počas manželstva nadobudli rodinný dom, ktorý z dôvodu dlžôb, predali, navrhovateľka sa presťahovala do jednoizbového bytu, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky a odporca sa presťahoval do prenajatého bytu v X.... Spolu s ním v byte žijú aj dve plnoleté deti a mal. U.. Podľa výpovede oboch účastníkov konania komunikujú už len ohľadom mal. U.. Príčina, pre ktorú sa tak stalo spočívala podľa názoru súdu predovšetkým v odporcovej závislosti na hracích automatoch, čo odporca nijako nespochybnil. Svoju mieru na rozvrat manželstva mala i tá skutočnosť, že odporca neuvážených spôsobom míňal peniaze v automatoch, za týmto účelom si požičiaval finančné prostriedky, čo rodinu finančne zaťažovalo a čo vystupňovalo situáciu v rodine a viedlo k citovému odcudzeniu účastníkov konania. O možnosť obnovenia vzájomného spolužitia, neprejavil záujem ani jeden z účastníkov, obaja účastníci odmietli návštevu manželskej poradne a nespravili nič pre nápravu tohto stavu. Obaja účastníci v konaní pred súdom prezentovali odmietavý postoj k možnosti obnovenia ich vzájomného spolužitia. Súd mal preto z postoja oboch účastníkov za preukázané, že manželstvo neplní už dlhodobo základné funkcie, manželia nie sú si vzájomnou oporou, ich vzťahy sú vážne narušené a ich zväzok vykazuje len formálne znaky, pričom bez ďalšieho záujmu zo strany účastníkov nemá žiadnu hlbšiu hodnotu. Súd starostlivo zvažoval dopad rozvodu manželstva aj na mal. dieťa pochádzajúce z manželstva a dospel k záveru, že rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami mal. U., je predsa aj v jeho záujme, aby ďalej vyrastal v pokojnom prostredí, v ktorom nebude svedkom vzájomných konfliktov svojich rodičov. Súd má teda za to, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
V prípade rozvodu manželstva účastníkov, ktorí majú maloleté deti, sa rozvod nepochybne dotkne aj ich života v budúcnosti. Preto s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 113 O.s.p).
Podľa § 24 ods. 1, 4 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Navrhovateľka v prípade rozvodu manželstva, navrhovala zveriť maloletého do svojej opatery a nesúhlasila, aby bol mal. U. zverený do osobnej starostlivosti odporcu, nakoľko bola toho názoru, že nie je to v záujme maloletého dieťaťa, aby naďalej býval u svojho otca. V konaní pred súdom navrhovateľka uviedla, že odporca chodieva z práce neskoro domov, maloletý má u otca voľný režim, má dovolené chodievať domov v neskorých nočných hodinách a navštevuje bary. Odporca žiadal zveriť mal. U. do jeho výchovy, syn má už 17 rokov, syn vyjadril svoju vôľu žiť s ním v spoločnej domácnosti, majú spolu vybudovaný kladný citový vzťah. Uviedol, že maloletý má stanovený denný režim, domov chodieva o 21.00 hod. alebo o 22.00 hod., pomáha mu s bežnými domácimi prácami. K svojej závislosti od hrania automatov, odporca uviedol, že tieto nehráva už asi 2 roky. Pracuje príležitostne formou brigád a domov chodieva večer. Mal. U. dňa 15.05.2015 pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pracovisko Bánovce nad Bebravou prezentoval svoj názor, aby v prípade rozvodu rodičov, býval naďalej s otcom v spoločnej domácnosti, o zverení do opatery matky, neuvažoval a k vyjadrenia matky o jeho spôsobe života u otca, uviedol, že nie sú pravdivé. So súrodencami má vybudovaný kladný vzťah, bližší citový vzťah má však vytvorený so svojim otcom. Preto súd pri rozhodovaní o zverení maloletého U. do výchovy otca, zohľadnil skutočnosť, že mal. syn sa rozhodol sám žiť a bývať u svojho otca, pričom súd skonštatoval, že má dieťa u otca vytvorené všetky podmienky pre jeho ďalšiu výchovu a zdravý vývoj. Vo výchove odporcu o mal. U. neboli zistené žiadne nedostatky, odporca je plne spôsobilý na výchovu mal. dieťaťa.
Pokiaľ ide o výživu, súd vzal do úvahy pri určení výživného zárobkové možnosti navrhovateľky, ktorá je zamestnaná v spoločnosti Q.. s priemerným čistým mesačným príjmom 400,-eur. Okrem príjmu, poberá zo Sociálnej poisťovne invalidný dôchodok vo výške 172,20 eur mesačne. Navrhovateľka žije v byte svojej matky, na nájomné prispieva sumou 140,-eur. Synovi zakupuje oblečenie podľa potreby, dobíja mu kredit do mobilného telefónu vo výške 15,-eur mesačne a dáva mu vreckové vo výške 30,-eur mesačne. Súd zároveň prihliadol i na potreby mal. U., ktorý má 17 rokov, vzdeláva sa na strednej škole ako i na jeho kultúrne a iné potreby, ktoré sú pre žiakov v jeho veku prirodzené. Potreby maloletého dieťaťa sú povinní uspokojovať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom sa zohľadní ako plnenie vyživovacej povinnosti výkon osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 2 a 4 Zákona o rodine). Súd preto navrhovateľke určil výživné na mal. U. vo výške 60,-eur mesačne s prihliadnutím k tým okolnostiam, že navrhovateľka má pravidelný mesačný príjem zo zamestnania a dôchodok, ktorý navrhovateľke dovoľuje popri výdavkoch prispievať na výživu maloletého i s prihliadnutím na jej vlastné výdavky na úhradu nájomného a poplatkov s tým súvisiacich. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o výživnom tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom súd považuje výšku takto stanoveného výživného, ktorú má hradiť navrhovateľka k rukám odporcu na výživu maloletého dieťaťa za primeranú i s prihliadnutím na oprávnené potreby mal. dieťaťa.
Ohľadom stretávania sa navrhovateľky s mal. U., súd styk matky so synom neupravil, nakoľko rodičia žijú v rovnakom meste, maloletý svoju matku navštevuje, pričom súd zohľadnil aj vek mal. U..
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, kedy účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe zisteného skutkového stavu a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.