Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-18C/128/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, D. XX XXX XXX, zn. TL - XXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésová 14, 811 08 Bratislava, IČO 36 862 711, proti odporcovi Ľ. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. H. XX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 637,83 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 388,88 eur s 9% ročným úrokom z omeškania vo výške:

- zo sumy 98,59 eur od 12.01.2011 do zaplatenia,

- zo sumy 290,29 eur od 10.02.2011 do zaplatenia,

všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 14,83 eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 44,97 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2013 domáhal od odporcu zaplatenia istiny 637,83 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Q. K. a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Q. K., a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku čoho muselo byť jeho zariadenie vypojené z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal s plnením do omeškania. V dôsledku toho mu navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca fakturoval v zmysle uzavretej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Za poskytnuté telekomunikačné služby mu fakturoval faktúrou č.XXXXXXXXXX vo výške 290,29 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 98,59 eur.

Odporca si návrh prevzal dňa 14.03.2014, vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje stanovisko.

Dňa 12.11.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník I. - X. a ochrana spotrebiteľa - „X.“, D.: XX XXX XXX, so sídlom Z. E. 5, XXX XX X.. Konajúci súd postupoval v zmysle novelizovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., nakoľko predmetná novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 353/2014 Z.z. v svojich intertemporálnych ustanoveniach nestanovila žiadne prechodné ustanovenia týkajúce sa aplikácie tohto ustanovenia zákona na už existujúce právne vzťahy a prebiehajúce súdne konania, preto mal súd za to, že tým, že konal až po 01.01.2015, kedy nadobudla účinnosť predmetná novela zákona, vedľajší účastník na základe výzvy konajúceho súdu, bol povinný následne predložiť súhlas toho účastníka konania, na strane ktorého do konania vstúpil, a keďže táto podmienka jeho vstupu nebola ani dodatočne splnená, súd na tento vstup vedľajšieho účastníka ex offo (t.j. z úradnej moci) neprihliadol.

Uvedený právny názor súdu spočívajúci vo výklade absencie prechodných ustanovení predmetnej novely Občianskeho súdneho poriadku, bol vyjadrený aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, a to Uznesením zo dňa 21.04.2015, kde okrem iného uviedol „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “

V zmysle novelizovaného § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa Mazáka časová pôsobnosť v civilnom procese je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti, pričom problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Vzhľadom však na absenciu takýchto prechodných ustanovení, platí tak základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. (Mazák, J. a kol.,: Základy občianskeho procesného práva. Bratislava: IURA EDITION 2009, str. 22 a nasl.)

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Podľa ust. § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Právny predchodca navrhovateľa Slovak K. a.s. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a nasledujúcich Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvu o pripojení dňa 05.11.2010 a takisto aj dodatok k zmluve o pripojení. Na základe uzavretej zmluvy právny predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb 55Viac. Zmluva bola uzavretá na 24 mesiacov.

Navrhovateľ následne faktúrami vyúčtoval odporcovi za užívanie telekomunikačných služieb:

- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX. v sume 98,59 eur,

Súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:

- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,

- podmienky na používanie rádiových zariadení,

- štátnu reguláciu elektronických zariadení,

- štátnu reguláciu elektronických komunikácií,

- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,

- ochranu týchto sietí a služieb,

- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,

- oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam,

- ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona č. 610/2003 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - odporca je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutej telekomunikačnej služby spolu v sume 388,88 eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX fakturoval zmluvnú pokutu XXX,XX eur. Z obsahu faktúry nie je možné zistiť, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , a ďalších.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V zmluve o pripojení je síce stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, avšak odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho, aby odporca mal možnosť ovplyvniť jej výšku, pričom na faktúre nie je uvedené za aké porušenie zmluvných podmienok je odporcovi takáto zmluvná pokuta vyčíslená.

Podľa bodu 4 prvej vety záverečných ustanovení dodatku k zmluve o pripojení je uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), v bode 3 tohto dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Navrhovateľ fakturoval odporcovi uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, faktúrou na ktorej nie je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola odporcovi táto zmluvná pokuta fakturovaná a navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k takému porušeniu zmluvných podmienok, ktoré viedli k odpojeniu SIM karty z prevádzky resp. presne nešpecifikoval k akému porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany odporcu, ktoré by malo za následok fakturovanie zmluvnej pokuty.

Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená v dodatku k zmluve o pripojení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty, a tým výrazne oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý tak nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese.

Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Naviac neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. .

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Faktúru odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 637,83 eur mu bolo priznaných 388,88 eur a neúspešný bol v časti o 248,95 eur. Súd preto, že úspech je 60,97% a neúspech 39,03 %, priznal trovy vo výške (60,97 - 39,03) 21,94%.

Súdom priznaná výška trov konania v prospech navrhovateľa vychádza zo zásady úspechu, ktorá je zakotvená v § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa návrhom na začatie konania domáhal navrhovateľ a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom navrhovateľa. Podľa pomeru medzi úspechom a neúspechom navrhovateľa súd vysloví, či navrhovateľ má alebo nemá právo na náhradu trov konania. V uvedenej právnej veci navrhovateľ žiadal priznať istinu 637,83 eur, z ktorej mu súd priznal len sumu 388,88 eur, čo predstavuje 60,97% a konanie v časti o zaplatenie 248,95 eur zamietol, čo predstavuje 39,03%. Z percentuálneho podielu úspechu navrhovateľa sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 39,03% z navrhovateľom vyčíslenej sumy trov konania.

Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 38 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 118,34 eur. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 14,83 eur za zaplatený súdny poplatok, a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 44,97 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Túto čiastku súd zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.