Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého G. L., X.. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: L.. J. L., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXXX/XX, R., občan SR, zast. JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou, AK so sídlom J.Kráľa 738/12, Senica a H.. C. L., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXXX/ XX, R., občianka SR, zast.: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, o návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Mal. G. L., X.. X.X.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení počas svojho výkonu tejto starostlivosti zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:

„Matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého G. striedavo, každý z nich 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní opakovane, pričom prvú párnu nedeľu od právoplatnosti tohto rozsudku preberá maloletého G. do osobnej starostlivosti otec.

Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého so začiatkom v párnu nedeľu o 18.00 hod. s tým, že v tomto čase začne styk dieťaťa s otcom a končí s matkou. Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého so začiatkom v nepárnu nedeľu o 18.00 hod. s tým, že v tomto čase začne styk dieťaťa s matkou a končí s otcom.

Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase letných prázdnin od 30.06. od 18.00 hod. do 15.07 do 18,00 hod. , od 31.07. od 18,00 hod. do 15.08. do 18,00 hod.

Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase letných prázdnin od 15.07. od 18,00 hod do 31.07. do 18,00 hod., od 15.08 od 18,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod.

Každý nepárny rok v čase Vianočných sviatkov je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 24.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 9,00 hod. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 31.12. od 9,00 hod do 01.01. nasledujúceho roka do 9,00 hod.

Každý párny rok v čase Vianočných sviatkov je matka povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 24.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 9,00 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 31.12. od 9,00 hod do 01.01. nasledujúceho roka do 9,00 hod.

Otec je povinný maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletého prevziať v stanovenom čase v bydlisku otca. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.

Otec je povinný platiť výživné na maloletého vo výške 300 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že bežné výživné v sume 200 eur zaplatí vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky a sumu 100 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15. dňa príslušného mesiaca na osobitný účet maloletého zriadený matkou.

Súd ukladá matke povinnosť zriadiť do 6 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto rozsudku osobitný účet v prospech maloletého G. v peňažnom ústave a otcovi oznámiť názov tohto peňažného ústavu a číslo účtu, kam má posielať peniaze na tvorbu úspor.

Rodičia maloletého G. berú na vedomie, že na nakladanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na osobitnom účte maloletého G. zriadeného matkou za účelom tvorby úspor je p o t r e b n ý až do dosiahnutia jeho plnoletosti súhlas súdu v zmysle ustanovení § 176 a nasledujúcich Občianskeho súdneho poriadku.

Súd ukladá povinnosť obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o maloletého, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletého a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa maloletého počas osobnej starostlivosti, a to tomu rodičovi, ktorý má určený styk s dieťaťom.“

Súd určuje, že matka maloletého G. je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloletého i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.“

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -47 zo dňa 22.12.2010 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

odôvodnenie:

Otec mal. G. sa návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2015 domáhal zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že každý z rodičov bude mať dieťa v osobnej starostlivosti 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, pričom dieťa si budú odovzdávať vždy v nedeľu o 18, 00 hod., s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Prvú nedeľu počnúc právoplatnosťou rozsudku preberie dieťa do starostlivosti otec. Otec žiadal upraviť osobitne styk rodičov s dieťaťom počas letných prázdnin a Vianočných sviatkov tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súhlasil, aby matka poberala naďalej rodinné prídavky a daňový bonus. Žiadal uložiť mu povinnosť platiť na dieťa výživné ( v prípade zverenia do striedavej osobnej starostlivosti) v sume 300 eur a to tak, že 150 eur z toho bude platené k rukám matky a zvyšných 150 eur na tvorbu úspor dieťaťa na účet, ktorý zriadi matka na meno dieťaťa a oznámi mu peňažný ústav, číslo účtu. Otec odôvodnil návrh na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti odvolávajúc sa na § 26,§ 24 ods. 2, §24 ods. 4, §62 ods. 6, §63 ods. 3 Zákona o rodine. Ďalej návrh odôvodnil tým, že o mal. G. sa už teraz starajú obaja rodičia približne po rovnaký čas a maloletý má vytvorené pevné citové väzby k obom rodičom. V návrhu k veci uviedol, že on s matkou žijú v rodinných domoch vzdialených od seba pár metrov, dieťa má v oboch domoch svoju izbu. Otec sa s G. stretáva nad rámec súdneho rozhodnutia, trávi s ním každý víkend ( uvedené v návrhu otca), po škole ide dieťa do domu otca a k matke ide o 20,00 hod. Na dieťa platí výživné riadne 300 eur mesačne a chce ho platiť i naďalej v takejto sume, len rozdeliac ho na 150 eur k rukám matke a 150 na tvorbu úspor dieťaťa. Otec na podanom návrhu trval.

Matka nesúhlasila so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní požiadala o zvýšenie výživného na dieťa z 300 eur na 500 eur mesačne s účinnosťou od 28.4.2015, kedy na pojednávaní návrh na zvýšenie výživného predniesla. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletého dieťaťa, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. , písomnými vyjadreniami právnych zástupcov rodičov,

potvrdeniami o príjme rodičov, správou kolízneho opatrovníka, rozpísaným zoznamom príjmov a výdavkov rodičov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. -47 zo dňa 22.12.2010 ( právoplatný 25.2.2011 ) pri rozvode zveril maloletého do starostlivosti matky, otcovi určil výživné po 300 eur mesačne. Otcovi bol upravený styk s dieťaťom na každý párny týždeň v roku od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. V tom čase nemal ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť. Matka mala netto mesačný príjem 529,73 eur a otec mal netto mesačný príjem 3.464,03 eur ( počítané za obdobie 7/2009-10/2010).

V súčasnosti má otec netto mesačný príjem 4.158,60 eur ( počítané obdobie 04/2014-4/2015) . Býva v dome v jeho výlučnom vlastníctve. K jeho pravidelným mesačným výdavkom spojeným s bývaním patria: plyn 164 eur ( je spoločný s matkou, ktorá nemá svoju prípojku), elektrina 64,06 eur, koncesia RTVS 4,65 eur, internet 14,73 eur, Telecom 2 5eur, TV Magio 19,99 eur, vodu štvrťročne 28,98 eur ( t.j. 9,66 eur mesačne), ročne komunálny odpad 24,09 eur ( t.j. mesačne 2 eurá), ročne daň z nehnuteľnosti 126 eur ( t.j. mesačne 10,50 eur), t.j. spolu ide o sumu 314,59 eur. Ďalej platí mesačne životnú poistku sebe po 72,15 eur, synovi po 17,58 eur a synovi stavebné sporenie po 60 eur. Okrem toho mesačne platí, hypotéky vo VUB, a.s. po 1488,19 eur, spotrebný úver VUB, a.s. po 155,56 eur, úver stavebná sporiteľňa po 216 eur, spolu ide mesačne o sumu 1.859,75 eur. K pôžičkám otec uviedol, že čerpal viacero flexi pôžičiek za účelom dokončenia domu matky dieťaťa, za účelom rekonštrukcie vlastného domu, matke dal finančný dar 17500 eur. Okrem mal. G. nemá iné vyživovaciu povinnosti. V súčasnosti má priateľku, ktorá s ním v spoločnej domácnosti nebýva.

Svoj návrh na striedavú osobnú starostlivosť odôvodnil tým, že dieťa je i tak u neho každý víkend, styk sa realizuje aj cez týždeň, keď sa naučí - tieto skutočnosti uvádzal otec v písomnom návrhu. Pokiaľ je syn u neho cez týždeň, porozprávajú, niekedy urobí synovi večeru a potom ide k matke. K matke sa vracia najneskôr do 21,00 hod, lebo tak to má maloletý s matkou dohodnuté. V druhej polovici roka 2014 býval syn u neho cez týždeň len do 19,00 hod a po podaní jeho návrhu na súd na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti sa začal styk s dieťaťom realizovať už len v zmysle rozsudku súdu. K vzdelávaniu syna otec uviedol, že sa s ním nikdy neučil a ani nemal vedomosť o jeho zhoršenej známke z nemeckého jazyka, s matkou o jeho známkach nekomunikuje. Sám si striedavú osobnú starostlivosť predstavuje tak, že bude komunikovať so školou. Dodal, že pokiaľ bolo dieťa choré, vedel s matkou komunikovať. Dom otca sa nachádza hneď v susedstve domu matky, v oboch domácnostiach má dieťa svoju vlastnú izbu. Otec pracuje vo firme Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o. v Z.. K pracovnej dobe uviedol, že z práce sa vracia medzi 18,00 hod. a 19,00 hod., cez víkend nepracuje. Podľa jeho slov ak bude mať syna na týždeň, tak ten týždeň má možnosť chodiť domov z práce skôr a teda bude doma už o 17,00 hod až 18,00 hod. Raz za rok chodí na pracovnú cestu, minulý rok bol týždeň v H.. Doposiaľ sa s dieťaťom neučil, lebo v rozhodnutí súdu bolo určené, komu bolo dieťa zverené a on sám bol rád, keď bol so synom. Otec priznal, že sa bál že príde o syna, ak bude niečo od neho vyžadovať a preto od neho doposiaľ nežiadal priniesť si učebnice. Na druhej strane mu dával počas obdobia matkou povoleného širšieho styku iné povinnosti, ako napríklad povysávať si izbu, urobiť si poriadok, vyniesť smeti, vybrať myčku. Ale v súvislosti s jeho terajším návrhom sa so synom už rozprával a vysvetlil mu, že ak bude u neho celý týždeň, tak bude mať aj školské povinnosti. Podľa jeho predstavy bude G. tráviť svoj čas po návrate zo školy až do jeho príchodu z práce učení, prípravou do školy a po návrate z práce mu úlohy skontroluje a tiež či je naučený - o takomto režime sa rozprával aj so synom.

S návrhom matky na zvýšenie výživného na 500 eur nesúhlasí majúc za to, že ani ním platená suma 300 eur nie je využívaná v prospech G., lebo dieťa nemá žiadne úspory, napr.: zimnú bundu nosil po bratancovi, on mu kupoval tenisky, on chodí s dieťaťom na dovolenky. Dodal, že okrem posielaného výživného 300 eur mesačne synovi dáva na účet vreckové 50 eur. K svojej životnej úrovni uviedol, že raz za rok chodí so synom k moru, v zime na jednodňové lyžovanie a raz boli lyžovať na viacej dní, od 4.4.2015 do 12.4.2015 bol so synom na R. Z. so súhlasom matky. Z obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu súd zistil, že otec platil za zájazd na R. Z. pre dve osoby spolu 3.096,50 eur. Nevlastní žiadne auto, používa služobné vozidlo.

V súčasnosti má matka netto mesačný príjem 531,28 eur a poberá rodinné prídavky na dve mal. deti 47 eur ( 2 x 23,50 eur). Otec jej platí na G. výživné po 300 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. G. C. D., X.. XX.X.XXXX, pochádzajúci z jej druhovského pomeru s cudzincom, ktorý s ňou na

Slovensku nebýva. Dodala, že sú snúbenci a že jej mesačne na dieťa a domácnosť posiela 400-500 eur, resp. viac ak potrebuje finančne vypomôcť. Súd si z týchto príjmov ustálil, že matka má netto mesačný príjem cca 1278,28 eur - 1.378,28 eur. Matka pracuje ako učiteľka na základnej škole v obci L. a z práce sa vracia cca o 15,00 hod. Býva s mal. G. a jej druhým dieťaťom v rodinnom dome, ktorý je len jej výlučného vlastníctvo. Teraz cez leto 2015 sa chystá aj s mal. O. za jeho otcom. Matka má mesačné výdavky spojené čisto s bývaním a daň za psa: elektrina 32,02 eur, voda 15,60 eur, internet 12,38 eur, daň z nehnuteľnosti ročne 52,23 eur ( t.j. 4,3525 eur mesačne), daň za psa 3,98 eur ročne ( t.j. 0,331 eur mesačne), poplatok za odvoz odpadu na 3 osoby 72,27 eur ročne ( t.j. 24,09 eur mesačne). Spolu ide mesačne o sumu 88,68 eur. Matka má vo výlučnom vlastníctve vozidlo nadobudnuté v rámci BSM, ktorým vozí i deti a s tým uviedla výdavky: servisná prehliadka vozidla za r. 2014 v sume 327,28 eur ročne - kvôli bezpečnosti detí, havarijné poistenie 388,56 eur ročne, zákonné poistenie vozidla 117 eur ročne. Súd numerickým výpočtom zistil, že mesačne má výdavky s vozidlom v priemere 69,40 eur ( 832,83 :12). Ako ďalšie svoje mesačné výdavky uviedla, strava cca 150 eur mesačne, strava u zamestnávateľa 15,26 eur mesačne, pohonné hmoty pri cestovaní (do práce, na VČ, výlety s deťmi) cca 120 eur; ošatenie cca 120 eur ročne, obuv cca 70 eur ročne, hygienické potreby cca 40 eur mesačne, mobil cca 20 eur mesačne, starostlivosť o psa cca 20 eur mesačne, poplatky so štúdiom na Vysokej škole cca 67 eur mesačne ( zápisné do ročníka je 800 eur ročne). Matka uviedla aj mesačné výdavky na mal. O.: strava cca 100 eur, poplatok za škôlku 300 eur, oblečenie a obuv cca 20 eur, zdravotná starostlivosť a hygienické potreby cca 20 eur, sporenie 20 eur, poplatok za plávanie 50 eur, darčeky cca 170 eur ročne ( t.j. 14,16 eur), výlety ( kino, zoo, ..) cca 10 eur. Súčtom predmetných súm súd zistil, že mesačné výdavky na syna O. má matka vo výške cca 534,16 eur.

Svoj nesúhlas s striedavou osobnou starostlivosťou odôvodnila tým, že ona to necíti tak, že by to bolo dobré pre G.. S dieťaťom sa o tom rozprávala a malý jej povedal, že by chcel byť týždeň u otca, týždeň u nej a u nej by sa stále učil. Potvrdila, že po rozvode povolia styk otca s dieťaťom aj nad rámec, než bol uvedený v rozsudku dodajúc, že urobila chybu, keď povolila stretávanie nad rámec. Taktiež potvrdila, že otec platí synovi dovolenky. Ako ďalší dôvod nesúhlasu uviedla to, že sa G. zhoršili známky. Dodala, že G. sa vracal od otca rozhádzaný a nemohol sa potom ešte sústrediť na štúdium - doučiť sa. Matka nevedela súdu povedať, prečo púšťala syna k otcovi keď vedela, že v tom čase otec ešte doma nie je. K tráveniu času so synom uviedla, že asi hodinu sa s ním učí denne, G. má rád svojho brata O., hrajú sa spolu. Matka ďalej uviedla, že po zhoršení známok synovi nezabezpečila doučovanie, lebo sama je učiteľka. Otca neinformovala o zhoršených známkach z dôvodu, že s ním nekomunikuje dodajúc, že si mohol pozrieť vysvedčenie. Podľa vyjadrenia matky ona považuje otca za neschopného učiť sa so synom, nemá voči otcovi dôveru. Navrhnutú výšku výživného na 500 eur odôvodnila tým, že jej to bolo poradené od právnej zástupkyne. Žiadala, aby jej bolo výživné 500 eur platené k rukám.

V písomnom vyjadrení právna zástupkyňa matky žiadala zamietnuť návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej „SOS“) z dôvodu, že medzi rodičmi dieťaťa nefunguje vzájomná komunikácia, čo je podľa nej kľúčovým predpokladom na SOS. Medzi rodičmi nepanuje konsenzus ohľadom výchovy dieťaťa, najmä trávenia času počas školského týždňa. Rodičia spolu nekomunikujú ani ohľadom známok G.. Poukázala na to, že otec kolíznemu opatrovníkovu uviedol, že s matkou o SOS nekomunikoval. Ako prekážku SOS vidí aj v nedostatku vzájomnej dôvery medzi rodičmi. Pre G. je nevyhnutné zachovať stabilitu doterajšieho výchovného prostredia, na ktoré si navykol. Pre G. je podľa nej dôležité zachovanie kontinuity osobnej starostlivosti zo strany matky ako preferenčného rodiča. Matka totiž zabezpečuje o G. od narodenia intenzívnu starostlivosť, umožňuje jej to aj jej práca a otec chodí z práce najskôr o 18-19:00 hod. Je toho názoru, že by bolo v rozpore so záujmom dieťaťa zveriť ho do SOS, ak by bol v týždni vyhradenom otcovi po príchode zo školy medzi 13:45 hod -14:30 hod doma sám a to až do 18-19:00 hod, kedy príde otec. Dodala, že matka otcovi nikdy v styku s otcom nebránila. Realizáciou SOS podľa návrhu otca by došlo k tomu, že dieťa by skončilo vo faktickej starostlivosti matky, pritom nie je účelom SOS, aby bolo dieťa pod dohľadom matky. Zmenou „zabehnutého študijného režimu“ u matky hrozí podľa jej názoru narušenie pozornosti dieťaťa a tým aj jeho školského prospechu. Matka praxou zistila, že dieťa sa najlepšie učí v poobedných hodinách s dostatočnými pauzami na oddych a večer 18:00 hod až 19:00 hod. je čas už len na oddychové aktivity. Matka kladie dôraz na zdravú výživu dieťaťa a celkovo na jeho zdravý vývin v mravne uvedomelom prostredí s rešpektom, úctou k druhým. Právna zástupkyňa matky uviedla, že je v záujme G., aby vyrastal v spoločnej domácnosti s jeho mladším bratom a dennodenne s ním upevňoval súrodenecké väzby, pričom v prípade SOS by bola táto vzájomná väzba značne narušená. Záverom dodala, že s snúbencom matky má dobrý vzťah a všetci štyria tvoria spolu kompletnú rodinu.

K návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že vychádzala z nadštandardného príjmu otca, ktoré je vyšší ako bol v čase prvého určovania výživného pri rozvode. Uviedla, že otec nemá ďalšie deti a vlastní luxusne zariadený rodinný dom. Naopak u matky došlo k zmene, lebo jej vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť a znížil sa jej príjem: od 4/2014 do 1/2015 v sume 716,85 brutto mesačne, od 9/2014 do 1/2015 v sume 340,50 eur mesačne, od 1/2015 cca 531 eur mesačne. Právna zástupkyňa matky alternatívne pri úvahe o zverí dieťaťa do SOS zotrvala na názore, aby otec naďalej k rukám matky platil výživné a to zvýšené po 500 eur mesačne. Nesúhlasí s tvorbou úspor v prospech G., lebo odôvodnené potreby a mesačné výdavky na G. vyžadujú spotrebovanie celého výživného v sume 500 eur každý mesiac. Tvorba úspor podľa jej názoru nie je vhodným inštitútom, lebo mena euro prežíva turbulentné obdobie, nevedno akú hodnotu by mali úspory o niekoľko rokov.

Právny zástupkyňa otca v písomnom vyjadrení uviedla, že sú pre striedavú osobnú starostlivosť vytvorené ideálne faktické podmienky. Rodičia totiž bývajú v tesnej blízkosti v susediacich nehnuteľnostiach. Dochádzanie do školy a záujmové činnosti dieťaťa sa nezmenia. Prostredie u otca je pre dieťa dôverne známe, lebo v tom dome vyrastal od detstva. Pre dieťa má SOS výhody v tom, že si nebude musieť vyberať medzi rodičmi - bude môcť tráviť rovnocenný čas s obomi rodičmi bez pocitu viny. Pre G. je prínosom, ak bude mať vzor v oboch rodičoch. Z hľadiska prípravy do školy majú obaja rodičia čo dieťaťu ponúknuť, lebo matka preferuje humanitné vzdelanie a otec technické vzdelanie. G. si uvedomuje, na koho sa má so školskými povinnosťami obrátiť. Otec má flexibilnú pracovnú dobu a v týždni počas jeho SOS bude pracovať kratšie. Poukázala na to, že G. má takmer 13 rokov a svojou výpoveďou sa sám vyslovil za striedavú osobnú starostlivosť. Ako jedinú prekážku striedavej osobnej starostlivosti vodí v neochote matky pristúpiť na tento model fungovania, tiež jej dlhotrvajúca neochota komunikovať s otcom. K návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že na strane dieťaťa i otca nenastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného k G.C.. G. chodí od školského roka 2013/2014 na gymnázium v R., s čím má len bežné výdavky, nemá mimoriadne výdavky na zdravotnú starostlivosť. Podľa jej názoru bolo preukázané, že otec umožňuje synovi podieľať sa na jeho životnej úrovni, plní si výživné i nad rámec súdneho rozhodnutia. Zdôraznila, že otec mesačne dáva synovi vreckové 50 eur, pričom dieťa s peniazmi hospodári rozumne. Poukázala na fakt, že matka neuviedla rozumný dôvod jej tvrdenia, že otcovi nedôveruje. Taktiež na fakt, že matka až po podaní otca návrhu na SOS bezdôvodne obmedzila styk otca s G.. Záverom dodala, že otec po rozvode matke G. poskytol viac krát osobnú i finančnú pomoc, zaplatil matke mimo vyporiadania BSM sumu 17.500 eur. Taktiež ju uviezol do pôrodnice pri pôrode jej syna O., ktorému nie je otcom či montoval pre neho postieľku. Matka potvrdila tvrdenia o finančnom dare 17500 eur i odvoze do pôrodnice potvrdila.

Právna zástupkyňa otca k tvrdeniam matky o zhoršení prospechu dieťaťa počas rozšíreného ( ňou dovoleného) styku uviedla, že G. mal zhoršený prospech aj počas druhého polroka 2014/2015, kedy bol výlučne u matky. V prvom polroku mal trojku z slovenčiny, matematiky a nemčiny, pritom v druhom polroku by mal mať štvorku.

Matka k prospechu syna uviedla, že v internetovej žiackej knižke nie sú všetky známky vypísané, preto súdu preukázala i ostatné G. známky dodajúc, že teraz je obdobie, kedy prebieha skúšanie a študenti si známky opravujú. Ďalej uviedla, že návrh na striedavú osobnú starostlivosť vstúpil do jej psychiky a nemohla sa G. tak venovať a nie je si vedomá, či je schopná ho pripravovať.

Matka uviedla, že jej svokor navrhol stretnutie jej a otca G. ohľadom navrhnutej SOS, ona mala záujem sa s otcom aj stretnúť a rozprávať, ale následne jej svokor zatelefonoval, že otec dieťaťa sa nechce stretnúť. K úverom otca uviedla, že ich bral aj na financovanie firmy, ktorá potom skrachovala.

Maloletý G. je žiakom 8 ročného gymnázia v R., bude mať trinásť rokov. V škole sa stravuje, stravu mu platí matka. Nemá zdravotné problémy. Maloletý sa vracia zo školy o cca 14:30 hod. Súd osobitne vypočul maloletého za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Jeho prvotnými vyjadreniami súd zistil, že ide o 12 ročného inteligentného chlapca, ktorý ľúbi svojich rodičov a je na nich rovnako citovo naviazaný, váži si ich a plne ich rešpektuje. G. prejavil záujem bývať vždy týždeň u každého z rodičov a podľa jeho vyjadrenia si je vedomí, že by mal potom i viacej povinností u otca a prvoradou povinnosťou by bola príprava do školy. Uviedol, že sa o tom rozprával aj s otcom - dohadovali sa, že by sa vždy naučil do príchodu otca z práce a ten by ho potom preskúšal, resp. doučil. Uviedol, že doposiaľ

sa učí len s matkou cca 2 hodiny denne. Bavia ho predmety ako je fyzika, chémia. Podľa jeho tvrdenia doposiaľ si k otcovi učebnice nenosil, lebo doposiaľ nepotreboval od neho nič vysvetliť. Matka presne vyšpecifikovala mesačné výdavky na mal. G. nasledovne: strava cca 150 eur, strava v škole cca 18,87 eur, oblečenie cca 30 eur, obuv cca 30 eur, zdravotná starostlivosť a hygienické potreby cca 20 eur, kaderníčka 4 eurá, školské potreby20 eur, vreckové 16 eur ( na kúpy desiatej, ak mu ju matka z domu nedala), ZRPŠ ročne 20 eur ( t.j. 1,66 eur mesačne), školské výlety, exkurzie ročne cca 100 eur ( t.j. 8,33 eur mesačne), atletika na 3 mesiace 20 eur ( t.j. 6,66 eur mesačne), sporenie mesačne vo VUB, a.s. po 20 eur, darčeky cca 200 eur ročne ä t.j. 16,60 eur mesačne), výlety ( kino, zoo, koncerty, kúpaliská,..) cca 20 eur mesačne. Po spočítaní týchto výdavkov ide mesačne o sumu 362,12 eur. Ako ďalšie výdavky na syna G. uviedla 5 dňový letný tábor v L. v r. 2015 v sume 5500 CZK ( cca 206 eur) a uviedla, v budúcom školskom roku bude G. absolvovať lyžiarsky kurz v cene 250 eur a pobyt v Z. zo školy 300 eur.

Z obsahu záverov odborného poradenstva psychológa H.. J. Š. mal súd preukázané, že rodičia i mal. G. sa zúčastnili individuálnych konzultácií 13.4.2015 a 24.4.2015. G. má silnú citovú väzbu k obidvom rodičom. Každý z rodičov pre neho hrá významnú rolu so svojimi osobnostnými špecifikami, na obidvoch vie nájsť pozitíva a negatíva v zmysle zdravého zhodnotenia situácie. G. by si želal tráviť rovnaké množstvo času s obidvomi rodičmi, chcel by vyskúšať bývať striedavo u otca i matky. Záverom psychologička uviedla, že aktuálne dianie je pre G. emocionálne záťažové, nevyhovuje mu napätie z celej situácie produkovaný najmä zo strany matky, chýba mu otec.

Kolízna opatrovníčka prešetrila pomery v domácnostiach rodičov. V čase písania správy (22.4.2015) zabezpečovala starostlivosť S. G. matka, ktorá má vyživovaciu povinnosť i k ďalšiemu dieťaťu. Matka býva s deťmi v rodinnom dome v jej vlastníctve. Dom je zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku. Matka je zamestnaná ako učiteľka, dochádza domov v čase asi o 16:00 hod.( tak to bolo povedané kolíznej opatrovníčke). G. chodí na gymnázium, výsledky má priemerné a keďže sa zhoršil, pristúpila matka k striktnému dodržiavaniu času stretávania sa otca s dieťaťom. Otec býva na rovnakej adrese ako matka, jeho dom je situovaný vo dvornej časti. Tu bývala v minulosti i matka s G.. Dom je udržiavaný v čistote a poriadku. Otec je zamestnaný v Z., prichádza domov asi o 19:00 hod, ale v prípade potreby má možnosť si pracovnú dobu upraviť. Na školské výsledky sa otec pýtal G., s matkou o tom nekomunikoval. Mal. G. kolíznej opatrovníčke pri rozhovore uviedol, že chodil k otcovi denne, po príchode si urobil úlohy a potom až do večera bol v jeho domácnosti. Taktiež sa u neho zdržiaval každý víkend, od piatku do nedele do večera. U otca sa do školy nepripravoval, pobyt u otca považoval za relax, na školské povinnosti nebol čas. V závere prejavil súhlas s striedavou osobnou starostlivosťou. Samotnú výšku výživného ponechala na úvahe súdu, ale navrhla, aby bolo viac z výživného použité na tvorbu úspor dieťaťa.

V záverečnom vyjadrení zotrvala právna zástupkyňa otca na návrhu v celom rozsahu. Výsluchom dieťaťa a pohovorom u kolíznej opatrovníčky má za preukázané, že G. má záujem na SOS. Dieťa má silnú citovú väzbu k obom rodičom a už teraz mu otec chýba. Každý rodič ako osobnosť má pre dieťa svoj význam a je dôležité, aby dieťa mohlo čerpať z osobností oboch rodičov.

V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa matky naďalej nesúhlasila s zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Zdôrazňovala naďalej trvajúcu zlú vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi. G. deklarovanú striedavú osobnú starostlivosť považuje len za návrh na širší styk. Z vyjadrenia otca, že napriek striedavej osobnej starostlivosti by G. mohol byť v neustálom kontakte s maloletým bratom jej vyplýva, že by bol G. vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Matka je zástankyňou voľno časových aktivít, sama športovala atletiku, ale citlivo vníma aj školské povinnosti G.. Dala súdu do pozornosti, že otec nepreukázal svoje tvrdenie, že si vybaví skoršie príchody domov, ak bude mať G. zvereného do SOS. Je toho názoru, že otec nerešpektuje osobnosť matky keďže tvrdí, že matka nekoná vždy racionálne. Poukázala na to, že matka regulovala styk otca s G. v záujme zlepšenia jeho školských povinností. K navrhnutému zvýšenému výživnému uviedla, že je dôvodné, lebo zmena pomerov u dieťaťa spočíva v prechode na 2 stupeň ZŠ, návštevy atletiky, u matky došlo k zníženiu príjmu a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. U otca prišlo k zvýšeniu príjmu a odvolávala sa i na valorizačnú klauzulu podľa zákona o rodine. Poukázala na to, že matka nemá záruku, či bude otec i naďalej vynakladať na syna ním uvádzané výdavky i naďalej. Zastáva názor, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vyššie výživné..

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do § 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. ).

Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedenie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za splnenia predpokladov: 1. ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, 2. ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prihliadal na to, že so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí len otec, preto bolo povinnosťou súdu skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Z tohto dôvodu vykonal dokazovanie výsluchom dieťaťa za prítomnosti kolíznej opatrovníčky, správou psychologičky, názorom kolíznej opatrovníčky a samozrejme prihliadal i na názory rodičov. Na základe vykonaného dokazovania, v prvom rade berúc do úvahy vyjadrenia rodičov, psychologičky a v neposlednom rade samotného dieťaťa súd dospel k záveru, že samotná striedavá osobná starostlivosť je v prospech dieťaťa. Súd prihliadal na to, že rodičia dieťaťa majú svoje domy hneď v susedstve, bývajú na tej istej adrese, dieťa

má u oboch rodičov svoju izbu a prispôsobené vhodné podmienky na bývanie, v domácnosti otca žil G. s matkou od malička. Dieťa má vytvorenú silnú citovú väzbu k obom rodičom a sám sa vyjadril, že chce v podstate tráviť rovnaký čas s každým rodičom. Matka svoj nesúhlas s striedavou osobnou starostlivosťou odôvodňovala okrem iného tým, že jednak nedôveruje otcovi a jednak tým, že spolu s otcom nekomunikujú. Matka ničím konkrétnym nepreukázala dôvod, prečo otcovi nedôveruje. Práve naopak z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že mu dôveruje až natoľko, že sa nechala ním pred pôrodom odviesť do nemocnice čakajúc druhé dieťa či pustila mal. G. s otcom na R. Z., resp. púšťala syna do domácnosti otca, aj keď bol otec ešte v práci. Súd chápe obavy matky v súvislosti s plnením školských povinností dieťaťa pri určenej striedavej osobnej starostlivosti, ale matka si musí uvedomiť, že dieťa má dvoch rodičov. V tejto súvislosti vychádzal súd aj z rozporných tvrdení matky, ktorá v rámci vyjadrení jednak tvrdila, že mal. G. sa najlepšie učí v poobedných hodinách s dostatočnými pauzami na oddych a večer 18:00 hod až 19:00 hod. je čas už len na oddychové aktivity ( to bolo v súvislosti s reakciou, kedy mieni otec dieťa skúšať po návrate z práce), ale na druhej strane tvrdila, že G. sa rozučí ( ide o prípady, keď cez týždeň k otcovi chodieval), potom ide k otcovi a po príchode domov sa doúča. Práve týmto svojim tvrdením matka sama uviedla, že sa s dieťaťom učievala vo večerných hodinách.

Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičom je skôr ich právo, ak sú splnené podmienky podľa §24 ods. 2 Zákona o rodine. Nesúhlas matky s SOS z dôvodu nekomunikácie s otcom súd neakceptuje, lebo vo všeobecnosti, to - že rodič s druhým rodičom nekomunikuje nemôže byť dôvodom upierať dieťaťa práva na každého z rodičov v rovnakom rozsahu. Z vykonaného dokazovania súdu skôr ale vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je.

Súd rešpektujúc právo mal. G. na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jeho záujmy, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo G. na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd mal preukázané, že po podaní návrhu na súd na zverenie dieťaťa do SOS matka upustila od širšieho rozsahu styku otca s dieťaťom, začala dodržiavať opäť režim styku určený pri rozvode, ale na dieťa to malo jedine ten efekt, že chce byť u oboch rodičov rovnako, maloletému otec chýba a aj tak si G. výsledky v škole nezlepšil.

Keďže práve záujem maloletého je prvoradým faktorom, predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení do striedavej osobnej starostlivosti je hlavne vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého. Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov preukázané, že obom záleží na vzdelávaní G.. Dokonca otec s G. už aj plánovali, že G. sa bude vždy učiť po návrate zo školy do príchodu otca a potom ho otec skontroluje. Otec má u zamestnávateľa dohodnuté, že v týždni, kedy bude mať dieťa, bude chodiť domov v skorších hodinách. Schopnosť komunikovať mal súd preukázané napríklad v tom, že matka púšťa syna s otcom na dovolenky, dieťa chodí na atletiku ( chceli to obaja rodičia). Súd prihliadal na to, že rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). V tomto konkrétnom prípade otec akceptuje osemročné gymnázium, do ktorého dieťa v súčasnosti chodí. Pri rozhodovaní súd vychádzal i z toho, že bydliská rodičov sú vedľa seba a preto i striedavá výchova, odovzdávanie si dieťaťa nebude žiadnym zásahom do jeho psychiky. Súd mal preukázané i vyjadrením kolízneho opatrovníka dieťaťa, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky pre dieťa.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru , že návrh bol podaný dôvodne a preto i zveril mal. G. do striedavej osobnej starostlivosti s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom rodičia si budú odovzdávať dieťa vždy po 7 kalendárnych dňoch, vždy v nedeľu o 18:00 hod. a rodič si bude dieťa priberať vždy u toho rodiča, u ktorého sa starostlivosť o dieťa končí. Matka nesúhlasila s celou striedavou osobnou starostlivosťou, osobitne sa k navrhnutému rozsahu SOS ani nevyjadrila (aj keď súd počas druhého pojednávania uviedol, ako sa mu javí vec), preto súd vyhovel návrhu na SOS v zmysle návrhu otca v celom rozsahu a to aj ohľadom letných prázdnin, Vianočných sviatkov a aj v tej časti, že ako prvý preberie dieťa do striedavej osobnej starostlivosti otec v prvú párnu nedeľu od právoplatnosti tohto rozsudku. Upravený styk rodičov s dieťaťom počas letných prázdnin a Vianočných

sviatkov súd považuje za spravodlivý, lebo každý z rodičov bude mať dieťa v priebehu dvoch rokov v rovnakom rozsahu, len jeden v párny rok a druhý v nepárny rok. Súd má za to, že je v záujme G., aby vyrastal v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Tieto všetky záujmy je možné zabezpečiť práve zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Na jednej strane bude jeho životnú cestu, výchovu a prípravu na život zabezpečovať otec a na druhej strane matka, ktorá jeho život v súčasnosti obohatila i o súrodenca. Súd sa vyporiadal s argumentom matky pre nesúhlas s SOS, že pri SOS nebude môcť byť maloletý dennodenne so svojím bratom: súd zastáva názor, že tento argument hlavne v tomto konkrétnom prípade nie je na mieste, lebo rodičia bývajú v domoch hneď vedľa seba, čiže deti sa môžu vidieť denne (ak to matka dovolí). Matka ďalej uvádza, že ona s G., jej snúbencom a jej druhým dieťaťom tvoria ucelenú rodinu, ale tu si súd dovolí v záujme dieťaťa uviesť, že do rodiny G. patrí aj jeho biologický otec a je potrebné, aby si to matka uvedomila v záujme zdravého vývinu G..

Bez povšimnutia neostal ani matkin nesúhlas zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti ako i dôvody, o ktoré svoj nesúhlas opierala. Ako hlavný dôvod uvádzala, že s otcom spolu nekomunikujú. Súd vychádzal z toho, že aj keď striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať, nesmie na spôsob tejto výchovy rezignovať, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Nesúhlas matky súd vyhodnotil len za obštrukčný, ničím objektívne neodôvodnený, vo vzťahu k výchove dieťaťa bez relevancie. Ďalej ho vyhodnotil ako nepreskúmateľný dôvod, dôvod nemajúci negatívny vplyv na záujem dieťaťa, a preto súd ani nemohol na tomto matkinom nesúhlase založiť rozhodnutie - nevyhovenie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ( nález Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. ).

Rodičia musia nájsť konsenzus aj pokiaľ ide o veci sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, hlásenia pobytu dieťaťa, poberania rodinných prídavkov na dieťa, preto súd uložil povinnosti obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o maloletého, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch dieťaťa a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa maloletej počas osobnej starostlivosti ( ako napr.: kartičku poistenca, pas, .. ), a to tomu rodičovi, ktorý má určený styk s dieťaťom.

Po dohode rodičov súd zároveň určil, že matka dieťaťa je oprávnená poberať rodinné prídavky na dieťa a rodičovský príspevok i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.

Súd sa osobitne vyporiadal s návrhom matky na zvýšenie výživného z 300 eur na 500 eur od 28.4.2015 k rukám matky, pričom matka nesúhlasila s tvorbou úspor pre dieťa.

Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78

ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

Preto aj súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 4 roky a 2 mesiace ( t.j. od právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 25.2.2011 do podania návrhu na súd 28.4.2015), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u mal. G. došlo k zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, zvýšili sa výdavky na jej ošatenie , hygienu, začal študovať na osemročnom gymnáziu v R., v škole sa stravuje, aktuálne sa začal venovať atletike. Nemá zdravotné problémy. Otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas po 300 eur mesačne k rukám matky, ba naviac synovi mesačne dáva vreckové po 50 eur, platí mu stavebné sporenie po 60 eur mesačne, absolvuje s ním dovolenky pri mory, naposledy s ním bol na dovolenke na R. Z. ( ). Z zmluvy o obstaraní zájazdu súd zistil, že sa syna platil otec za dovolenku na R. Z. 1.548,25 eur. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov oproti roku 2011 (právoplatnosť rozvodového rozsudku), kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na mal. G.. Príjem otca sa zvýšil z 3.464,03 eur na 4.158,60 eur. Otec nemá okrem G. iné vyživovacie povinnosti. Súd neprihliadal na otcom deklarované úvery z dôvodu, že výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Na druhej strane v prospech otca svedčilo to, že časť úverov použil na dorobenie domu vo vlastníctve matky dieťaťa či darovaní jej finančnej hotovosti mimo vyporiadania BSM.

K podstatnej zmene pomerov došlo aj u matky ( súd posudzoval obdobie v čase podania návrhu na zvýšenie výživného), lebo jej príjem sa zvýšil z 553,23 eur ( 529,73 eur + rodinné prídavky cca 23,50 eur) na sumu 1278,28 eur - 1.378,28 eur (príjem od zamestnávateľa 531,28 eur + rodinné prídavky na dve mal. deti 47 eur +výživné na G. 300 eur + na výživu mal. O. a domácnosť od snúbenca spolu po 400-500 eur - v čase rozhodovania súdu). U matky došlo k zmene pomerov aj v tom, že dňa 19.4.2012 sa jej narodilo ďalšie dieťa, s ktorým má objektívne mesačné výdavky podľa jej vyjadrenia v sume cca 534,16 eur. Matka odôvodnila návrh na zvýšenie na 500 eur aj tým, že presne špecifikovala mesačné výdavky na syna G. v sume cca 362,12 eur ( vyššie v odôvodnení sú presne vymedzené). Súd akceptoval matkou uvádzaný výdavok na 5 dňový letný tábor pre G. v r. 2015 v sume cca 206 eur, ale neprihliadal naň ako na pravidelný mesačný výdavok, lebo ide len o jednorázovú položku. Súd pri skúmaní pomerov rodičov vychádzal z skutkového stavu v čase rozhodovania a preto nemohol ani prihliadať na matkou prezentované výdavky do budúcnosti a to lyžiarsky kurz v budúcom šk. roku za 250 eur a pobyt v Z. za 300 eur. Súd akceptoval i matkou uvádzané výdavky s bývaním v dome celkovo v sume 88,68 eur ( vyššie sú presne rozpísané) a vychádzal z myšlienkového pochodu, že túto sumu rozpočítal na 3 osoby a zistil, že na mal. G. z toho pripadá suma 29,56 eur. Nakoľko má matka vo vlastníctve vozidlo, ktoré využíva nie len na prepravu do práce a do školy do L., ale aj na výlety pre G., súd akceptoval i ňou prezentované mesačné výdavky s vozidlom súvisiace s zabezpečením bezpečnosti dieťaťa a platení poistiek celkovo v sume v priemere mesačne v sume 69,40 eur ( Výpočet: 327,28 +388,56+ 117 =832,83 :12=69,40 ). Túto sumu 69,40 eur súd vydelil tromi osobami (matka, G., O.) dostal sumu pripadajúcu na G.: 23,13 eur. Z týchto skutočností si súd ustálil pravidelné objektívne mesačné výdavky na G. sú mesačne v sume 414,81 eur (362,12 eur + 29,56 eur +23,13 eur).

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi a to i napriek skutočnosti, že súd zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca deleno počet detí. Súd zároveň prihliadal na návrh matky na zvýšenie výživného na 500 eur mesačne a návrh otca, aby v prípade zverenia dieťaťa do SOS mu bolo určené výživné po 300 eur mesačne. Súd prihliadal na to, že v zmysle SOS každý z rodičov bude mať dieťa v starostlivosti po dobu 2 týždňov v mesiaci a teda keďže otec žiadal určiť mu výživné 300 eur mesačne ( za 2 týždne, čo nebude mať dieťa u seba, pritom za celý mesiac, t.j. 4 týždne , by išlo 600 eur), táto suma je vyššia ako matkou žiadaná suma 500 eur, ak by mala dieťa ona v starostlivosti celý mesiac. Súd vychádzajúc z príjmov a výdavkov rodičov, ich majetkových a zárobkových pomerov, skutočnosti že otec mesačne synovi dáva vreckové 50 eur a platí mu stavebné sporenie mesačne po 60 eur, spláca hypotkéku čerpanú aj na dorobenie domu matky a samozrejme na potreby dieťaťa a dospel k záveru, že výživné 300 eur na dieťa je nateraz primerané jednak veku a odôvodneným potrebám, reálnym možnostiam a schopnostiam

rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.

Súd sa ďalej zaoberal návrhom otca , aby časť výživného bola použitá na tvorbu úspor dieťaťa. Súd vychádzal z toho, že obaja rodičia sa majú podieľať na výžive svojho dieťaťa a na to, že mesačné objektívne výdavky na dieťa mala matka cca v sume 414,81 eur ( ako sú vyššie už odôvodnené), pričom do toho boli pomerne zarátané i výdavky na bývanie, stravu či na vozidlo na celý mesiac ( 4 týždne). Pri určovaní výdavkov matky na 2 týždne pre mal. G. súd o polovicu znížil tieto výdavky : strava 150 eur, , vreckové 16 eur , školské výlety, exkurzie ročne cca 100 eur ( t.j. 8,33 eur mesačne), výlety ( kino, zoo, koncerty, kúpaliská,..) cca 20 eur mesačne, výdavky s bývaním počítané len na G. mesačne v sume 29,56 eur, výdavky s vozidlom počítané na G. v sume 23,13 eur ( 150/2+16/2+8,33/2+20/2+29,56/2+23,13/2= 123,51).T.j. sumu 414,81 eur súd znížil o sumu 123,51 eur a zistil, že matka bude mať počas dvoch týždňov v mesiaci počas striedavej osobnej starostlivosti objektívne mesačné výdavky na G. v sume 291,30 eur. Nakoľko sa ale obaja rodičia majú podieľať na výžive dieťaťa, nebolo by spravodlivé , aby súd určil celé výživné 300 eur k rukám matky, keďže bude mať dieťa len 2 týždne v mesiaci a tiež sa istou mierou vzhľadom na svoje pomery má obligatórne podieľať na výžive a výchove dieťaťa. Z tohto dôvodu považoval súd za nutné určiť, že časť výživného v sume 100 eur bude mesačne otcom ukladané na tvorbu úspor dieťaťa. Súd je toho názoru, že suma 200 eur výživného k rukám matky je dostatočné na dva týždne pre dieťa a to súd počítal už aj s kvalitnou výživou pre fyzicky sa vyvíjajúceho sa, dospievajúceho chlapca. V tejto súvislosti súd uložil povinnosť matke zriadiť synovi účte na jeho meno a oznámiť ho otcovi, aby vedel kam má zasielať časť výživného na tvorbu úspor.

Súd určil výživné otcovi 300 eur zmeniac spôsob jeho platenia od právoplatnosti tohto rozsudku, od kedy zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd nezvýšil výživné otcovi na 500 eur mesačne od 28.4.2015 v zmysle návrhu matky z dôvodu, že otec v mesiaci apríl synovi preukázateľne dal naviac sumu 1.548,25 eur ako zaplatenú dovolenku na R. čo súd kvalifikoval tak, že syn sa takto podieľa na životnej úrovni svojho otca. Súd vo veci rozhodol 9.6.2015 ( t.j. pred 15 dňom v mesiaci), výživné naviac rozpočítal na mesiace apríl/2015 a máj/2015 a preto dospel k záveru, že by bolo nespravodlivé zvyšovať výživné už od 28.4.2015.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).