Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/1504/2001

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Senný trh č. 1, 040 01 Košice, IČO : 35 937 874, proti povinnému: UNITED BUSINESS SERVICE, spoločnosť s.r.o., so sídlom Námestie osloboditeľov 20, 040 01 Košice, o vymoženie 600,47 EUR s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Lenkou Borovskou , Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, takto :

rozhodol:

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Konanie z a s t a v u j e.

III. Náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi bolo Okresným súdom Košice I dňa 31.5.2001 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 XXXXXX.

Dňa 15.7.2008 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 31 EP.

Okresný súd Košice I uznesením, č. k. -30 zo dňa 23.10.2008 exekúciu zastavil a uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 130,73 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka.

Oprávnený napadol včas podaným odvolaním oba výroky uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. -30, kde v odôvodnení uviedol, že predmetnou exekúciou je vymáhané poistné na zdravotné poistenie a toto konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov oslobodené platenia súdnych poplatkov. Vzhľadom k tomu, že oprávnený je v tomto exekučnom konaní vecne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu, súd exekúciu z dôvodu nezloženia preddavku na trovy exekúcie nemôže zastaviť.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Šetrením súd zistil, že povinná spoločnosť bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 4.12.2013. Právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm.c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. XXCbr XX/XXXX - 37 zo dňa 16.9.2013.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len EP) , exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú , pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa §104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej EP) exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.

Podľa ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Zánik právnickej osoby bez právneho nástupcu je takým neodstrániteľným nedostatkom konania, pre ktorý súd nemôže v konaní ďalej pokračovať, a preto musí byť konanie zastavené v súlade s § 107 ods. 4 O. s. p. Na základe uvedeného súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002. V nadväznosti na tento dôvod zastavenia exekúcie, súd rozhodol aj o trovách exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 197 Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, náklady exekúcie znáša povinný, pokiaľ nie sú splnené podmienky pre uloženie úhrady trov exekúcie podľa ust. § 203 Exekučného poriadku. Vzhľadom na zánik povinného, nie je možné, aby ho súd zaviazal na úhradu trov exekúcie. Súd vo väzbe na ust. § 203 Exekučného poriadku skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, a či nie sú splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným.

Návrh na vykonanie exekúcie doručil oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 17.4. 2001.K zrušeniu povinného bez likvidácie došlo ku dňu 14.12.2013 . Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je možné vyvodiť záver, že oprávnený musel pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude zrušený a následne bude vymazaný z obchodného registra, čím zanikne bez právneho nástupcu. Z dôvodu, že povinný ako subjekt práva prestal existovať, nemôže ho súd zaviazať k úhrade trov exekúcie.

Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že má možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: nález Ústavného súdu -16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. -11 a v uznesení sp. zn. -12.

V inom uznesení Ústavného súdu, sp. zn. -11 zo dňa 22. 4. 2010, konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. -17 zo dňa 7. 8. 2008).

V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. -14 zo dňa 2. 4. 2008, konštatoval, že „ani v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon nestanovuje podľa názoru sťažovateľa žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

V prejednávanom prípade nemožno konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko ten si len uplatňoval svoje právo vyplývajúce z exekučného titulu. Ani pri náležitej opatrnosti v čase začatia exekučného konania dňa 17. 4. 2001 (deň doručenia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), nemohol predvídať zánik povinného v roku 2013. K výmazu povinného došlo takmer trinásť rokov po začatí exekučného konania, čo je dostatočný čas na to, aby súdny exekútor zistil, či povinný disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a v prípade, že ním nedisponuje, podať správu o stave vymáhania pohľadávky oprávneného, ktorý by na základe toho mohol predvídať zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený o takomto dôvode, ktorý by mohol viesť k zastaveniu exekúcie, nemal v čase začatia exekučného konania vedomosť a s poukazom na uplynulý čas od začatia exekučného konania až po výmaz povinného, nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu zániku povinného. Okrem toho, z vyúčtovania trov exekúcie vyplýva, že exekútor, s výnimkou vydania upovedomenia o začatí exekúcie, nevykonal žiadny iný úkon smerujúcu k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ani žiadne lustrácie ohľadom majetku povinného, čo nie je možné považovať za efektívne a účelné vynaloženie trov exekúcie. Na základe uvedeného vyplýva, že neboli splnené predpoklady stanovené zákonom na to, aby súd mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, teda zavinenie oprávneného, následkom ktorého by došlo k zastaveniu exekúcie, preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Na záver pre porovnanie súd uvádza, že Ústavný súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn. obdobne uviedol, že exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, pričom má z úspešného vykonania exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude stačiť na uspokojenie oprávneného a trov exekúcie. V stanovisku pléna zo dňa 12.9.2006, sp. zn. Pl. ÚS-st 23/06, Ústavný súd Českej republiky skonštatoval, že je ústavne súladné také rozhodnutie súdu o trovách exekúcie, ktorým v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku na strane povinného za súčasného zistenia, že na strane oprávneného nie je procesné zavinenie za zastavenie exekúcie, prizná exekútorovi náhradu trov proti povinnému. V tomto stanovisku ústavný súd argumentoval rozhodnutím Van der Mussele proti Belgicku s odôvodnením, že zapísaním do zoznamu exekútorov osoba dáva súhlas s vykonávaním funkcie exekútora a s tým spojenými rizikami. V náleze zo dňa 9. 10. 2008, č. k. , Ústavný súd Českej republiky konštatoval, že riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude stačiť na uspokojenie oprávneného a trov exekúcie nemožno bezdôvodne prenášať na oprávnenú osobu, čo znamená, že to platí aj v prípade, ak povinný ako subjekt zanikol.

Na záver súd poukazuje aj na uznesenie Súdneho dvora vo veci C-456/07 Karol A. proti Daňovému úradu Košice V z 21. mája 2008, ktorý vo výroku uviedol, že činnosť vykonávaná jednotlivcom, akou je činnosť súdneho exekútora, nie je oslobodená od dane z pridanej hodnoty iba z dôvodu, že pozostáva z uskutočňovania úkonov, ktoré patria do právomoci orgánov verejnej moci. Aj za predpokladu, že súdny exekútor pri výkone svojej funkcie také úkony uskutočňuje, nevykonáva podľa právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, svoju činnosť v postavení orgánu spravujúceho sa verejným právom, keďže nie je integrovaný do organizácie verejnej správy, ale vo forme nezávislej hospodárskej činnosti uskutočňovanej v rámci slobodného povolania, a preto sa na neho nemôže vzťahovať oslobodenie ustanovené v článku 4 ods. 5 prvom pododseku šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.