Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa J.. J. T., N.. XX. XX. XXXX, A. A., M. X, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hrežďovič a Mulder, so sídlom Banská Bystrica, Rudlovská č. 2, IČO: 37 893 858, proti odporcovi Stredná priemyselná škola Jozefa Murgaša, so sídlom Banská Bystrica, Hurbanova č. 6, v konaní zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Námestie Štefana Moyzesa č. 4, o zaplatenie náhrady mzdy, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady mzdy za obdobie od 25. 09. 2012 do 12. 02. 2015 sumu 23 718,51 Eur brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne:

- zo sumy 117,98 Eur od 14. 10. 2012 do zaplatenia,

- zo sumy 786,50 Eur od 14. 11. 2012 do zaplatenia,

- zo sumy 786,50 Eur od 14. 12. 2012 do zaplatenia,

- zo sumy 786,50 Eur od 14. 01. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 02. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 03. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 04. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 05. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 06. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 07. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 08. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 09. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 10. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 11. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 12. 2013 do zaplatenia,

- zo sumy 810,50 Eur od 14. 01. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 02. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 03. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 04. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 05. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 06. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 07. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 08. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 09. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 10. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 11. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 12. 2014 do zaplatenia,

- zo sumy 851,50 Eur od 14. 01. 2015 do zaplatenia,

- zo sumy 894,50 Eur od 14. 02. 2015 do zaplatenia,

- zo sumy 402,53 Eur od 14. 03. 2015 do zaplatenia,

v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 6 371,94 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB a.s. Banská Bystrica, číslo účtu: IBAN: B. XXX XXX XXX XXX XXXX, M.: XXXXXX.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 23. 11. 2012, doručeného súdu dňa 26. 11. 2012, žiadal súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň navrhovateľ žiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu tak, že tento rozšíril o povinnosť, ktorá má byť určená odporcovi vyplatiť mu z titulu náhrady mzdy sumu 12 157,50 Eur spolu s príslušenstvom a počnúc januárom roku 2014 až do právoplatného skončenia konania zaplatiť mesačne sumu 851,50 Eur spolu s príslušenstvom. Takéto rozšírenie žalobného návrhu súd pripustil svojím rozhodnutím zo dňa 24. 02. 2014 pod č. k. -192, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 03. 2014.

V priebehu konania navrhovateľ žiadal rozšíriť zmenu žalobného návrhu tak, že tento bude ukladať odporcovi povinnosť zaplatiť mu titulom náhrady mzdy za obdobie do 25. 09. 2012 do 12. 02. 2015 sumu 23 718,50 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne a to z jednotlivých mesačných miezd splatných vždy k 13. toho ktorého mesiaca až do zaplatenia.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 09. 06. 2015 žiadal súd, aby pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že táto mzda za obdobie od 25. 09. 2012 do 12. 02. 2015 má byť zaplatená vo výške 23 718,51 Eur brutto.

Zároveň uviedol, že v časti zaplatenia mzdy, ktorá bola pripustená rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica dňa 21. apríla 2015 pod č.k. -259 je v poslednej mzde, ktorá má byť splatná dňa 13. 03. 2015 uvedená správna suma 402,53 Eur, nie tak ako je uvedené v písomnom návrhu, teda suma 894,50 Eur s tým, že v danom prípade sa jedná len o pisársku chybu, pričom súčet týchto miezd dáva práve žalovanú sumu, t. j. 23 718,51 Eur.

Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 20. 05. 2014 pod č. k. -207 tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi zo strany odporcu dňa 25. 09. 2012 je neplatné.

Na odvolanie odporcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom tento svojím rozsudkom zo dňa 15. 01. 2015 pod č.k. -232 rozhodol tak, že medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil. Tým sa stalo konanie ohľadne určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru právoplatné dňom 12. 02. 2015.

Navrhovateľ vo svojom návrhu ohľadne náhrady mzdy uviedol, že si uplatňuje túto v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce, a to tak, že za mesiac september roku 2012 za tri pracovné dni z 20 pracovných dní, t. j. za dni 26. 09 až 28. 09. 2012 vo výške 117,98 Eur, čo je pomerná časť funkčného platu, ktorý v tom čase navrhovateľ mal určený vo výške 786,50 Eur. Ďalej za mesiac október až december roku 2012 vo výške funkčného platu 786,50 Eur za každý mesiac zvlášť, za mesiace január až december roku 2013 vo výške funkčného platu 810,50 Eur za každý mesiac zvlášť, za mesiace január až december roku 2014 vo výške funkčného platu 851,50 Eur za každý mesiac zvlášť, za mesiac január 2015 vo výške funkčného platu 894,50 Eur a za 9 pracovných dní mesiaca február roku 2015 t. j. od 02. 02. 2015 do 12. 02. 2015 vo výške 402,53 Eur, čo je pomerná časť funkčného platu vo výške 894,50 Eur.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že funkčný plat za obdobie od septembra do decembra roku 2012 je určený na základe oznámenia odporcu zo dňa 20. 01. 2012 číslo 01/2012 o výške a zložení funkčného platu. Funkčný plat za mesiace január až december 2013 je určený podľa stupnice platových taríf č. XXXX-XXX/XXX-X:XXX vydanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s účinnosťou od 01. 01. 2013. Funkčný plat za obdobie január až december 2014 je určený na základe stupnice platových taríf č. XXXX-XXXXX/XXXXX-X:XXX vydanej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s účinnosťou od 01. 01. 2014. Funkčný plat za január až február 2015

je určený na základe stupnice platových taríf vydanej uvedeným ministerstvom pod č. XXXX-XXXXX/ XXXXX:X-XXBO s účinnosťou od 01. 01. 2015.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka práce je odporca povinný poskytnúť mu náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za obdobie od 26. 09. 2012 do 12. 02. 2015, pričom v tomto prípade platí výnimka zo Zákonníka práce uvedená v § 29 ods.4 zákona č. 553/2003 Z.z. a tou je aj ustanovenie § 134 Zákonníka práce o priemernom zárobku. V posudzovanom prípade priemerný zárobok definuje ustanovenie § 29 ods.2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je priemerným zárobkom funkčný plat zamestnanca.

Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s nevyplácaním mzdy pre navrhovateľa, uplatnil si právo na úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to po dni nasledujúcom po uplynutí splatnosti výplatného termínu za jednotlivé mesiace až do zaplatenia, keďže sa odporca zaviazal vyplácať mu mzdu vždy k 13. dňu v kalendárnom mesiaci.

Odporca predložil výpočet mzdy navrhovateľa za uplatňované obdobie s rozdelením na hrubú mzdu, odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne a čistú mzdu navrhovateľa, pričom túto doplnil resp. opravil svojím podaním zo dňa 05. 06. 2015.

Súd preskúmaním takéhoto výpočtu zistil, že výška mzdy a splatnosť za jednotlivé mesiace sa zhoduje s návrhom navrhovateľa.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľ bol tri roky bez práce a dĺžku súdneho konania nezapríčinil, pričom odporca, ktorý keby nebol podal odvolanie už pred vyše rokom proti medzitýmnemu rozsudku prvostupňového súdu, konanie sa mohlo skrátiť takmer o jeden rok. Uviedol, že nesúhlasí so znížením resp. nepriznaním náhrady mzdy, ktoré by prichádzalo do úvahy len v takom prípade, pokiaľ by sám navrhovateľ robil prekážky v konaní, konanie by predlžoval a toto konanie by nemohlo pokračovať plynulo z dôvodov prekážok, ktoré by konal v priebehu konania navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou o tom, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny resp. nedošlo, pričom sám navrhovateľ od počiatku konania deklaroval tú skutočnosť, že ide o pomerne zložitý právny problém, ktorý mal riešiť odpoveď na otázku ohľadne kvalifikačných predpokladov pre vyučovanie predmetu, ktorý mal vyučovať navrhovateľ. Takúto okolnosť si mal odporca vyriešiť sám vopred, teda v čase predtým ako s ním skončil neplatne pracovný pomer. Navrhovateľ si splnil všetky svoje povinnosti v súvislosti s takýmto skončením pracovného pomeru, ktoré považoval za neplatné, oznámil, že trvá na ďalšom zamestnaní a napriek tomu mu zamestnávateľ prestal prideľovať prácu. Uviedol, že bez pričinenia navrhovateľa a práve naopak za pričinenia odporcu sa celé konanie natiahlo takmer na tri roky a z tohto dôvodu žiadal súd rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu.

Odporca vo svojej výpovedi prostredníctvom právneho zástupca uviedol, že predložil vyčíslenie mzdy, ktorú spracovala mzdová učtáreň odporcu pre akúsi kontrolu uplatneného nároku zo strany navrhovateľa. Pričom sa jedná o zhodu v takomto výpočte okrem mzdy za mesiac september roku 2012, kde sa táto mzda vyčíslená navrhovateľom a odporcom líši o 0,01 Eur. Odporca ďalej uviedol, že v zmysle § 79 ods.2 Zákonníka práce žiada, aby súd aplikoval práve toto ustanovenie a nepriznal resp. znížil náhradu mzdy, pokiaľ by táto presahovala 12 mesiacov. Uviedol ďalej, že zákon neustanovuje, na aké skutočnosti pri tomto rozhodnutí má súd prihliadať, pričom by malo byť zohľadnené konanie v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. . Odporca uviedol, že príčiny, ktoré viedli odporcu k tomu, že pracovný pomer skončil okamžitým spôsobom bolo porušenie pracovnej disciplíny na strane navrhovateľa, ktoré v podstate v konaní namietané ani nebolo, pričom bola namietaná len intenzita takéhoto porušenia pokiaľ on sám odmietal vyučovať predmet Prax, pričom toto odôvodňoval, že na takéto vyučovanie nemá kvalifikáciu, čo sa v priebehu konania preukázalo ako nepravdivé. Odporca ďalej uviedol, že je rozpočtovou organizáciou, pričom nevytvára zisk a finančné prostriedky sú mu prideľované od Banskobystrického samosprávneho kraja. Odporca teda žiadal, aby sú pri rozhodovaní zohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľ si nesplnil svoje pracovné povinnosti a žiadal súd rozhodnúť o znížení resp. nepriznaní náhrady mzdy nad hranicu 12 mesiacov.

Podľa § 79 ods.1 a 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 29 ods.2 zákona č. 553/2003 Z. z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že odporca ako zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom t. j. navrhovateľom neplatne, a to spôsobom okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom navrhovateľ ako zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný. Napriek tejto skutočnosti odporca navrhovateľovi prácu ďalej neprideľoval a navrhovateľ na základe uvedeného sa domáhal žalobou na súde rozhodnutia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd takémuto návrhu vyhovel a svojím rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2014 pod č. k. -207, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 02. 2015 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi zo strany odporcu dňa 25. 09. 2012 je neplatné.

Z uvedeného teda navrhovateľ mal právo na náhradu mzdy. Túto náhradu mzdy si vyčíslil za obdobie od 26. 09. 2012 do 12. 02. 2015 za jednotlivé mesiace tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odporca takto vyčíslený nárok navrhovateľa nespochybnil, pričom sám predložil vo forme tabuľky prehľadu mzdy, na ktorú navrhovateľ mal nárok.

Súd ďalej zistil, že v zmysle dohody medzi účastníkmi konania bola mzda splatná vždy v 13. deň kalendárneho mesiaca.

Na základe uvedeného preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd ďalej konštatuje, že v zmysle § 79 ods.2 Zákonníka práce je minimálna náhrada mzdy poskytovaná za 12 mesiacov a maximálne za 36 mesiacov. Súd konštatuje, že v danom prípade je splnená podmienka tohto zákonného ustanovenia, pričom súd napriek žiadosti odporcu ako zamestnávateľa navrhovateľa priznal takúto náhradu mzdy za uplatnené obdobie a nevyhovel návrhu odporcu na jeho zníženie resp. nepriznanie náhrady mzdy, ktorá by presahovala 12 mesiacov. Súd takéto rozhodnutie odôvodňuje najmä tým, že odporca neplatným spôsobom skončil pracovný pomer s navrhovateľom, kedy dôvodom bola právna otázka ohľadne kvalifikácie navrhovateľa na vyučovanie odborného predmetu Prax, o ktorej odporca tvrdil, že navrhovateľ disponuje kvalifikáciou na vyučovanie tohto predmetu, pričom navrhovateľ toto popieral. Ešte pred vyriešením takéhoto právneho problému odporca s navrhovateľom ukončil pracovný pomer a to neplatným spôsobom tak, ako to súd konštatoval vo svojom medzitýmnom rozsudku. Súd však konštatoval, že intenzita takéhoto porušenia pracovnoprávnych predpisov nedosahuje takú úroveň, že by bolo nutné s navrhovateľom skončiť pracovný pomer týmto spôsobom. Navrhovateľ oznámil nesúhlas s takýmto skončením pracovného pomeru a žiadal naďalej prideľovať mu dohodnutú prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Navrhovateľ nijakým spôsobom nespôsobil dĺžku trvania sporu a súd nezistil ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, či v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by mu takáto náhrada mzdy nemala byť zo strany odporcu nahradená. Z tohto dôvodu preto námietku odporcu vyhodnotil ako nedôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý úspešný v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, kedy odmena za jeden úkon právnej služby je určená podľa § 10 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. s tým, že základom pre výpočet tarifnej odmeny je suma 23 718,51 Eur, a preto odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 386,74 Eur + 77,34 Eur DPH + režijný paušál. Vo veci boli vykonané nasledovné úkony právnej služby: 09. 01. 2012 príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 23. 11. 2012 vyhotovenie a podanie žaloby vo veci samej, 09. 01. 2013 rokovanie s protistranou za účasti štatutárneho zástupcu V.. Ď., J.. A. P. J.. K. v advokátskej kancelárii právneho zástupcu navrhovateľa v čase od 9.00 h do 9.30 h, 21. 02. 2013 zastupovanie na pojednávaní, 23. 04. 2013 písomné vyjadrenie k listinným dôkazom, 17. 06. 2013 predloženie písomného dôkazu týkajúceho sa veci samej, 04. 09. 2013 porada s klientom v advokátskej kancelárii právneho zástupcu navrhovateľa v čase od 13.00 h do 14.00 h, 09. 09. 2013 rozšírenie návrhu žaloby, 28. 01. 2014 rozšírenie žaloby, 20. 05. 2014 zastupovanie na pojednávaní, 06. 08. 2014 porada s klientom v advokátskej kancelárii právneho zástupcu navrhovateľa v čase od 11.45 h do 12.15 h, 18. 08. 2014 písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu proti medzitýmnemu rozsudku, 15. 01. 2015 zastupovanie na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a odmena patrí vo výške 1/2-ice zo základnej tarifnej odmeny, 09. 06. 2015 zastupovanie na pojednávaní na Okresnom súde Banská Bystrica. Vo veci bolo celkom vykonaných 13 úkonov právnej služby, za ktoré patrí tarifná odmena v plnej výške a jeden úkon, za ktorý patrí polovica tarifnej odmeny za zastupovanie. Za rok 2012 boli vykonané dva hlavné úkony právnej služby, preto odmena predstavuje 386,74 Eur + 77,34 Eur DPH + 7,63 režijný paušál, spolu 471,71 Eur x 2, spolu 943,42 Eur. Za rok 2013 bolo vykonaných 6 hlavných úkonov právnej služby, preto odmena predstavuje 386,74 Eur + 77,34 Eur DPH + 7,81 Eur režijný paušál, spolu 471,89 Eur x 6 úkonov, spolu 2831,34 Eur. Za rok 2014 boli vykonané 4 hlavné úkony právnej služby, preto odmena predstavuje spolu 386,74 Eur + 77,34 Eur DPH + 8,04 Eur režijný paušál, spolu 472,12 Eur + 4 úkony 1888,48 Eur. Za rok 2015 bolo vykonaných 1,5 úkonov právnej služby, preto odmena predstavuje 386,74 Eur + 77,34 DPH + 8,39 Eur režijný paušál, spolu 472,47 Eur x 1,5 úkonu, spolu 708,70 Eur. Spolu náhrada trov právneho zastupovania potom predstavuje sumu 6 371,94 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č. 233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.