Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-88-2009.pdf
PDF · 119.06 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-8C/88/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci navrhovateľa G.-Q., spol. s r.o., Č. S., U. K., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kuric, s.r.o. so sídlom Dolný Val 11, Žilina, proti odporcovi T. S., s.r.o., F. G.. E.. S.. Š.F. XXX/X, T. H. T. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Pavlom Hercegom, advokátom AK Bratislava, Košická 56, P. O. BOX 87, 820 09 Bratislava 29, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností - stavieb, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXXX/X, hotel číslo XXXX, súpisné číslo XXXXX na parcele č. XXXXX, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. XXXXX/X, chatka evidenčného čísla XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. XXXXX, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele XXXXX, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. XXXXX, chatka evidenčné číslo XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., evidované na LV č. XXXXX Správy katastra Čadca z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i s u d z u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 27.5.2009 žiadal, aby súd rozhodol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - stavieb: súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXXX/X, hotel číslo XXXX, súpisné číslo XXXXX na parcele č. XXXXX, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. XXXXX/2, chatka evidenčné čísla XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. XXXXX, chatka evidenčné číslo 1XX, súpisné číslo XXXXXX na parcele XXXXX, chatka evidenčné číslo XXX, súpisné číslo XXXXXX na parcele č. XXXXX, chatka evidenčné číslo XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území P., evidované na LV č. XXXXX Katastrálneho úradu Žilina, Správy katastra Čadca.
V návrhu navrhovateľ tvrdil, že dňa 01.07.1999 so spoločnosťou J. B. B., s.r.o., F. X, Bratislava uzavrel zmluvu o úvere č. 017 a na zabezpečenie pohľadávky v znení dodatku z 28.08.2001 uzavreli tieto subjekty zmluvu o zabezpečovacom prevode práv k hore uvedeným nehnuteľnostiam.
Navrhovateľ nemal prostriedky na splácanie úveru, preto Fond fondov, s.r.o. ako veriteľ neuspokojenej pohľadávky navrhovateľovi oznámil, že pristupuje k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva k hore uvedeným nehnuteľnostiam, a to priamym predajom tretej osobe v zmysle § 553 a nasl. občianskeho zákonníka a v súlade s článkom 4. zabezpečovacej zmluvy.
V tej bolo dohodnuté, že spoločnosť Fond fondov, s.r.o. môže nehnuteľnosti previesť ľubovoľnému záujemcovi - kupujúcemu, pričom minimálna cena mala byť určená znaleckým posudkom a Fond fondov,
s.r.o. bol oprávnený v prípade nezáujmu o kúpu za takto určenú cenu klesnúť s cenou na 1 minimálnej kúpnej ceny.
Odporca uzavrel dňa 24.02.2009 so spoločnosť Fond fondov kúpnu zmluvu na hore uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 72.000,-Eur. Hodnota bola určená znalkyňou Ing. Martou Odokienkovou z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby, statika a oceňovanie nehnuteľností posudkom z 31.01.2004 č. 1/1/2004. Posudok bol vypracovaný pre účely zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a vklad kúpnej zmluvy medzi Fond fondov, s.r.o. a odporcom bol povolený Správou katastra Čadca dňa 05.03.2009 pod číslom V 423/09. Podstata platnosti právnych úkonov v občiansko-právnych vzťahoch je podmienená dodržiavaním zákonných ustanovení, prameňov práva a dobrých mravov.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva podľa navrhovateľa nie je v súlade s dobrými mravmi tak, ako to vyžaduje § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetom zabezpečenia boli nehnuteľnosti, ktorých reálna hodnota v čase podpisu zmluvy bola približne 497.908,783 Eur (15 miliónov Sk) a zabezpečovaná pohľadávka predstavovala sumu 46.471,49 Eur (1,4 miliónov Sk) a po podpise dodatku 60.490,84 Eur (1.822.347,- Sk).
Navrhovateľ z dôvodu nevyhnutnosti potreby ďalších úverových podmienok s podpisom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam súhlasil, i keď ich hodnota niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu zabezpečovanej pohľadávky. Zostávalo v dobrej viere, že práva veriteľa spoločnosti Fond fondov zakotvené v zmluve nebudú zneužité a to, že spoločnosť Fond fondov konala v rozpore s dobrými mravmi preukazujú dve skutočnosti.
Prvou je zjavný nepomer medzi pohľadávkou a hodnotou nehnuteľnosti, ktoré pohľadávku zabezpečovali a druhou je konanie spoločnosti Fond fondov, ktorá v rozpore so zákonom nehnuteľnosti predala, pričom ide o zjavný nepomer medzi kúpnou cenou podľa kúpnej zmluvy z 24.02.2009 a hodnotu nehnuteľností približne 500.000,-Eur. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy priamo, ale poukazuje, že Fond fondov nekonal v súlade s dobrými mravmi. Záložný veriteľ vychádzal z posudku z 31.01.2004, ktorý po piatich rokoch nemôže reflektovať trhovú hodnotu predaných nehnuteľností. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej neplatnosť. Na viac podľa článku zmluvy o zabezpečovacom prevode práva IV.01 veriteľ mohol pristúpiť k realizácii zabezpečovaného záväzku iba v prípade, ak by bol od zmluvy o úvere odstúpil, ale doteraz tak neurobil. Nie je teda platná ani zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ani kúpna zmluva.
Odporca k žalobnému návrhu uvádzal, že pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 17 bola pôvodne zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (obmedzenie prevodu nehnuteľností, uzatvorenou dňa 01.7.1999 medzi J. B. B., s.r.o. ako záložným veriteľom a medzi navrhovateľom, ako záložcom.
Vklad záložnej zmluvy bol povolený Okresným úradom v Čadci, odbor katastrálny dňa 29.7.1999 pod V 1670/99.
V nadväznosti na uzatvorenie dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. 017 bola dňa 28.8.2001 uzatvorená medzi veriteľom (J. B. B., s.r.o. ako veriteľom) a navrhovateľom ako dlžníkom Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v prípade odstúpenia veriteľa od úverovej zmluvy.
V článku I. sa zmluvné strany dohodli, že sa stotožňujú s hodnotou prijatého zabezpečenia podľa bodu I.01 a I.02 zmluvy o Zmluvy o zabezpečovacom prevode je primeraná k hodnote poskytnutého úveru a je v súlade s dobými mravmi. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že vlastnícke práva k nehnuteľnostiam (špecifikované v II.01 zmluvy) o zabezpečovacom prevode práva v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, ako dlžníka, zapísané na LV č. XXXXX, kat. územia P.. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že podmienky užívania nehnuteľností budú upravené samostatnou zmluvou o výpožičke, ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dňa 28.8.2001.
Z článku IV. Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je zjavné, že bol dohodnutý postup zmluvných strán pri porušení záväzkov dlžníka - realizácia zabezpečenia. V bode 4.01 zmluvy o zabezpečovacom
prevode bolo dohodnuté, že v prípade márneho uplynutia dodatočnej lehoty na splatenie úveru s príslušenstvom dlžníkom, má veriteľ pri realizácii zabezpečenia podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode právo voľby medzi nasledovnými možnosťami:
a) Veriteľ sa stáva definitívnym vlastníkom nehnuteľností, ktorých zabezpečovací prevod vlastníckeho práva je predmetom zmluvy a veriteľ túto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámi dlžníkovi a príslušnému katastrálnemu úradu. V prípade, že sa veriteľ rozhodne realizovať túto možnosť, považujú zmluvné strany všetky svoje záväzky, vyplývajúce z tejto zmluvy za vzájomne urovnané, a nebudú od seba požadovať žiadne ďalšie nároky. b) Nehnuteľnosti, ktorých zabezpečovací prevod vlastníckeho práva je predmetom tejto zmluvy, veriteľ kúpnou zmluvou prevedie na ľubovoľného záujemcu - kupujúceho, pričom minimálna kúpna cena, bude tvoriť cena určená znaleckým posudkom, aktuálne pre tento účel vypracovaným alebo sa pri určovaní kúpnej ceny bude vychádzať z pôvodného znaleckého posudku vypracovaného pre účel tejto zmluvy, právo voľby prislúcha veriteľovi. V prípade, že sa predmetné nehnuteľnosti nepodarí predať ani za minimálnu kúpnu cenu, veriteľ je oprávnený s ponukou kúpnej ceny klesnúť až na jednu 1 minimálnej kúpnej ceny. Po ukončení prevodu v prospech nadobúdateľa - záujemcu, je veriteľ povinný bez zbytočného odkladu, vydať dlžníkovi peňažnú sumu určenú ako rozdiel kúpnej ceny a nesplateného zvyšku úveru, podľa bodu I.01 zmluvy.
Odporca poukázal na obsah Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práv ak nehnuteľnostiam z 28.8.2001 a Zmluvy o výpožičke z 28.8.2001, ak dôkazu na vyššie uvedené tvrdenia. Ďalej odporca poukázal na právnu úpravu, ktorá bola prijatá novelou Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Zb. zák. účinnou od 01.01.2008, ktorou došlo k zmene právnej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva a prípadná realizácia tohto zabezpečovacieho inštitútu sa touto novelou priblížila k úprave záložných práv, avšak v zmysle § 553e Obč. zákonníka, ktorý priamo uvádza, že na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ust. § 151j ods. 2, § 151l ods. 4, § 151m ods. 2,3,4,7,9, § 151mb ods. 1 a § 151md ods. 1 až 3.
V zmysle nového ustanovenia § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou, podľa osobitného zákona. Poukázal tiež odporca na zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom v čl. IV.01 písm. b o zabezpečovacom prevode, kde sa dohodli na možnosti predaja predmetu zabezpečovacieho prevodu a bol dohodnutý spôsob určenia minimálnej ceny a jej prípadné zníženie. Následne veriteľ oznámil dlžníkovi, teda žalobcovi v tomto konaní a príslušnej správe katastra, začatie výkonu záložného práva listom zo dňa 26.8.2008. Teda odporca argumentuje tým, že pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva bol povinný po 01.01.2008 postupovať v zmysle novej právnej úpravy a realizovať výkon v súlade s týmito ustanoveniami. V súlade s uvedenými právnymi predpismi veriteľ oznámil dlžníkovi - žalobcovi a príslušnej správe katastra listom zo dňa 26.8.2008 začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Následne v súlade s právnymi predpismi a dohodou obsiahnutou v zmluve o zabezpečovacom p rev od, uzatvoril po uplynutí viac ako 30 dní od oznámenia kúpnu zmluvu, ktorá bola uzatvorená 24.02.2009, pričom v súlade s dohodou obsiahnutou v zmluve o zabezpečovacom prevode, čo nebolo v rozpore s platnými právnymi predpismi, bola kúpna cena stanovená na základe znaleckého posudku, vypracovaného pre účely zabezpečovacieho prevodu a to znaleckého posudku č. 01/01/2004 zo dňa 31.01.2004 vypracovaného Ing. Martou Odokienkovou, znalkyňou pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, statika a oceňovanie nehnuteľností, vypracovaného pre účely Zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorým bola hodnota nehnuteľností určená na 1.857.640,- Sk t. j. vo výške 61.662,35 €, pričom kúpna cena za prevod bola dohodnutá n a72.000,- €, teda bola zvýšená oproti cene v Zmluve o zabezpečovacom prevode dohodnutej minimálnej kúpnej cene o 10.337,65 €. Odporca poukázal na právnu úpravu, najmä ust. § 553c ods. 4 Obč. zák. podľa ktorého, ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, veriteľ je pri výkone svojho práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo, za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza. Inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu ktorú jej spôsobí. Poukázal tiež na to, že prevádzané nehnuteľnosti tvorili iba stavby bez pozemkov, so zložitým prístupom, nakoľko sú na štátnej hranici a prístup komunikáciou je cez územie Českej republiky. Tieto skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe zrejme zámerne neuvádza, majú značný vplyv na určenie kúpnej ceny a predajnosť nehnuteľností. Hodnota nehnuteľností uvedená v žalobnom návrhu vo výške 15.000.000,-
Sk nie je ničím podložená a preto odporca predpokladá, že ide iba o prianie žalobcu, aby sa táto cena rovnala hodnote nehnuteľností, pričom opomína okolnosti, ktoré cenu zreálňujú a podstatne znižujú. Na druhej strane žalobca nerešpektuje dohodu zmluvných strán, ako je znalecký posudok v súlade s dohodou obsiahnutou v zmluve o zabezpečovacom prevode využitých pri pre vode nehnuteľností, teda považuje tvrdenie žalobcu o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi za nepreukázané a ak mal žalobca výhrady voči určenej kúpnej cene, mal si uplatniť náhradu škody a nie podať určovaciu žalobu, odvolávajúc sa na konanie v rozpore s dobými mravmi. Najmä, ak teda navrhovateľ tvrdí v konaní, že išlo o postup v rozpore s dobrými mravmi, pri zriadení zabezpečenia, mal tak urobiť už dávno a nie až 8 rokov po uzatvorení takejto Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, až po výkon tohto zabezpečovacieho práva a 3 mesiace po uzatvorení kúpnej zmluvy a viac ako 2 mesiace po výzve na odovzdanie predmetu výpožičky. Žalovaný rovnako tvrdí, že žalobca nepreukázal porušenie povinností veriteľa, v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, pretože veriteľ jednoznačne postupoval v súlade s dohodou obsiahnutou v platne uzatvorenej zmluve o zabezpečovacom prevode a platnými právnymi predpismi.
Súd vykonaným dokazovaním, výsluchom konateľa navrhovateľa, z prednesov právnych zástupcov účastníkov konania, rozsudku Okresného súdu v Čadci č. 10C/46/2009, listinnými dôkazmi, najmä Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, Zmluvy o úvere č. 017 zo dňa 01.7.1999, listom vlastníctva č. XXXXX kat. územia P., zapísaného na Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Čadca, Kúpnou zmluvou medzi predávajúcim fond fondov s.r.o. a odporcom, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zabezpečené Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva medzi navrhovateľom a spoločnosťou Fond fondov s.r.o., znaleckým posudkom Ing. Marty Odokienkovej č. 001/2001, 011/2004, spisov Katastrálneho úradu Žilina č. V423/09 a V 1424/01 a pripojeného spisu Okresného súdu v Čadci č. 1T/132/2004 dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru.
Navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti - hotel číslo XXXX a chatky nachádzajúce sa pri hoteli čísla XXX až XXX, ktoré pôvodne boli zapísané na liste vlastníctva na Obec P., ktorá sa stala vlastníkom týchto nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Čadca v konaní pod sp. zn. 7c/269/1998 zo dňa 15.4.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.5.1998.
Dňa 28.02.2002 prijalo obecné zastupiteľstvo v P. uznesenie, ktorým bola dodatočne schválená hodnota drevených chatiek č. 106 až 110 na sumu 136.037 € Sk.
Konateľovi navrhovateľa H. Š. boli nehnuteľnosti odpredané za kúpnu cenu 732.970,- Sk, vy číselnú znaleckým posudkom č. 1/98 znalca Ing. Pavla Rašku z 18.6.1998 sumou 732.970,- Sk a znaleckým posudkom Ing. Jána Svrčka, CS., na sumu 739.880,- Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená do 180 dní od podpísania zmluvy medzi Obcou P. a spoločnosťou G. - Q.r, s.r.o., Č. - S., U. K., O.Z.: XXXXXXXX, zastúpenou konateľom H. Š..
Kúpna cena bola povolená splácať v splátkach po 20.000,- Sk mesačne, počnúc mesiacom marcom 2002. Navrhovateľ bol zapísaný, ako vlastník uvedených nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 16.9.1998. Hodnota nehnuteľností v roku 2002 bola 869.007,- Sk (28.845,75€).
Navrhovateľ uzavrel dňa 01.7.1999 so spoločnosťou J. B. B., s.r.o., Bratislava zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 1.400.000,- Sk na realizáciu podnikateľského zámeru navrhovateľa, čo bolo uvedené aj v článku III. bod 1 Zmluvy o úvere.
V článku V. Zmluvy o úvere v bode 1 sa navrhovateľ zaviazal istinu úveru splácať v 14 splátkach po 100.000,- Sk. Okrem tejto dohody bola v článku VII. dohodnutá aj výška úrokovej sadzby, ktorá bola špecifikovaná so splatnosťou do 30.6.2003.
V článku X. Zmluvy o úvere boli dohodnuté ďalšie podmienky výpočtu úroku, spôsobu splácania a iné. Okrem zmluvy o úvere, navrhovateľ so spoločnosťou J. B. B., s.r.o., Bratislava, uzavrel aj Zmluvu o výpožičke v ktorej bola úprava podmienok užívania nehnuteľností po tom, ako navrhovateľ preukázal, že je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností na LV zo dňa 27.6.2000. V nadväznosti na zmluvu o užívaní, uzavreli uvedení účastníci aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.
Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.8.2001, obsahovala v článku I. bod 1.01 a 1.02 účel zmluvy v bode 1.03 sa zmluvné strany dohodli, že hodnota
prijatého zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o úvere je primeraná k hodnote poskytnutého úveru a je v súlade s dobrými mravmi.
V bode 1.04 sa účastníci zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, špecifikované v bode 2.01 zmluvy, budú na veriteľa prevedené podľa ust. § 553 Občianskeho zákonníka.
V článku II. je špecifikovaný predmet zmluvy a v článku IV. postup pri porušení záväzkov dlžníka - realizácia zabezpečenia, keď v bode 4.02 sa účastníci dohodli, že za nadobúdaciu cenu nehnuteľností sa považuje cena 1.657.240,- Sk.
Dňa 26.8.2008 vzhľadom na nesplácanie úveru ani v dodatočnej lehote Fond fondov s.r.o., ako právny nástupca spoločnosti J. B. B., s.r.o., ako veriteľ, navrhovateľovi ako dlžníkovi, začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Túto skutočnosť oznámil aj príslušnej správe katastra. Následne v lehote po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu zabezpečovacieho prevodu práva uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 24.02.2009, ktorou previedol fond fondov s.r.o. Bratislava na kupujúceho predmetné nehnuteľnosti, ktorým kupujúcim je odporca T. S., s.r.o., so sídlom námestie gen. E..S.. Š. XXX/X, T. H. T..
Správa katastra Čadca povolila na základe uvedenej zmluvy vklad vlastníckeho práva na odporcu dňa 05.3.2009 pod č. V 423/2009.
Dňa 19.3.2009 podal nadobúdateľ nehnuteľností T. S., s.r.o., proti navrhovateľovu G. Q., s.r.o., žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 10C/46/2009.
Navrhovateľ G. Q., s.r.o. v tomto konaní tvrdí, že Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je z dôvodu rozporu s dobrými mravmi neplatná, ďalej tvrdí, že existuje zjavný nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a zabezpečovanou pohľadávkou, ktoré skutočnosti považuje navrhovateľ za rozhodujúce.
Podľa navrhovateľa spoločnosť fond Fondov, s.r.o. v rozpore so zákonom a v rozpore s ustanoveniami napadnutej zmluvy, odpredal nehnuteľnosti odporcovi. Poukazuje na ust. § 151m ods. 7 Obč. zák., podľa ktorého má predávajúci v tomto prípade veriteľ, povinnosť oznámiť dlžníkovi skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky ceny. Poukázal na rozpor so zákonom, keď v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o záložnom práve sa uvádza, že veriteľ, ktorý vykonáva svoje právo má povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou (hovorí o tom ust. § 553c ods. 4 Obč. zák.), ktoré nebolo naplnené. Navrhovateľ poukázal na rozpor s ustanoveniami zmluvy o zabezpečovacom prevode, konkrétne článku IV. bod 401 písmeno b/ v ktorom sa uvádza, že veriteľ bude vychádzať alebo z aktuálneho znaleckého posudku alebo zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely tejo zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa sa tak nestalo, Fond fondov s.r.o. vychádzal zo znaleckého posudku z roku 2004, ktorý v žiadnom prípade nemôže reflektovať hodnotu nehnuteľnosti.
Navrhovateľ spochybňuje znalecký posudok Ing. Marty Odokienkovej. Odporca vo svojom stanovisku k námietkam navrhovateľa oponoval, že žiaden právny predpis neustanovuje, že by si veriteľ nemohol zabezpečiť svoju pohľadávku takouto zmluvou, či už záložnou alebo zabezpečovacou, majetok vo vyššej hodnote, ako je výška poskytnutého úveru. Znalecký posudok z roku 2001 je vypracovaný pre účely záložného práva a z tejto hodnoty sa vychádzalo pri zriadení zabezpečovacieho prevodu práva s tým, že v zmluve je priamo dohodnuté, že v prípade, že márne uplynie lehota na splatenie úveru s príslušenstvom, dlžníkom, veriteľ môže nakladať s nehnuteľnosťou dvomi spôsobmi.
V prvom prípade sa stane definitívne vlastníkom nehnuteľnosti za predpokladu, že to oznámi dlžníkovi a takto Fond fondov s.r.o. nepostupoval.
Druhým spôsobom bolo možné zo strany fondu fondov postupovať tak, že vykonával zabezpečenie pohľadávky, čo bolo možné realizovať za hodnotu určenú znaleckým posudkom aktuálnym alebo znaleckým posudkom vypracovaným v roku 2004 a tá hodnota opäť korešponduje s hodnotou zabezpečenia. Či tá hodnota bola nižšia alebo vyššia nie je to v rozpore s dobrými mravmi ani na platnosť zabezpečovacej zmluvy, naviac navrhovateľ doposiaľ nepredložil na svoje tvrdenia, že hodnota predmetných nehnuteľností v súčasnej dobe je 15.000.000,- Sk.
Súd pri právnom hodnotení vykonaného dokazovania a predmetu tohto sporu poukazuje na komentár k § 553 Obč. zák. a to na zásadný rozdiel medzi záložným právom a zabezpečovacím prevodom práva. Tento rozdiel spočíva v tom, že k určitému právu môže vzniknúť iba jeden zabezpečovací prevod práva, kým v prípade záložného práva na tento predmet môže byť aj viac záložných práv.
Najčastejšie právo, ktoré sa môže previesť na zabezpečenie pohľadávky je vlastnícke právo. Treba uviesť, že tu ide o bezodplatný prevod, čo vyplýva jednak z dočasnosti takéhoto prevodu a jednak z funkcie, ktorú má plniť. Cena za prevod sa v podstate nerieši v súvislosti s nadobudnutím práva veriteľom samým, ale až v súvislosti s prevodom práva na inú osobu.
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré sa prevádza na základe zmluvy a nadobúda sa rozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. Z ustanovenia § 553b ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že ak je predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, správa katastra s účinnosťou od 01.10.2013 katastrálny odbor príslušného okresného úradu, túto skutočnosť vyznačí v katastri nehnuteľností. V odseku 3 citovaného ustanovenia je upravený jeden zo spôsobom zániku zabezpečovacieho prevodu práva a to uspokojením zabezpečenej pohľadávky. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky zo zákona prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. K takémuto postupu zo strany navrhovateľa nedošlo.
V § 553a ods. 2 Obč. zák. a uvádzajú podstatné náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Zmluva musí obsahovať: a) vymedzenie zabezpečovaného záväzku (aký je to záväzok, v akej výške a na základe akej právnej skutočnosti vznikol, kedy a medzi kým vznikol), b) označenie práva, ktoré sa prevádza na veriteľa musí byť označené určito, musia byť nehnuteľnosti opísané, uvedené na akom liste vlastníctva sú zapísané, katastrálne územie, parcelné čísla, výmera, druh pozemku, pri stavbách aj súpisné číslo, c) práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu, tu je dôležité, aby sa účastníci dohodli, či nadobúdateľ bude predmet prevodu práva ja fakticky užívať, prípadne za akých podmienok, d) ocenenie práva, ktoré je predmetom zabezpečovacieho prevodu v peniazoch, pri nehnuteľnostiach ocenenie možno urobiť na základe znaleckého posudku alebo na základe vyjadrenia realitných kancelárií, e) výkon zabezpečovacieho práva prevodu možno uskutočniť viacerými spôsobmi, zákon preferuje predaj na dražbe. V zmluve možno dohodnúť aj iný spôsob. f) ak sa prevádza právo na inú osobu ako na dlžníka Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka. Až do novely Občianskeho zákonníka vykonanej novelou č. 568/2007 Zb. zák. bola úprava zabezpečovacieho prevodu práva veľmi stručná. Uvedenou novelou z roku 2007 bolo nielen zmenené ustanovenie § 553, ale vo vzťahu k tomuto inštitútu, bola úprava doplnená o nové ustanovenia, § 553a až 553e s účinnosťou od 01.01.2008.
Súd dáva do pozornosti v tejto súvislosti, že zmluva je dvojstranným prípadne viacstranným právnym úkonom, ktorý vzniká konsenzom t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Pre právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne a to náležitosti osoby, náležitosti vôle prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosti predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Obc. zák) a jeho dovolenosť (§ 39 Obč. zák.).
Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dobré mravy sú v Občianskom zákonníku upravené na viacerých miestach z hľadiska právnej teórie a praxe sa javí spornou ich definícia. Judikatúra súdov odôvodňuje, že pod pojmom dobrých mravov treba rozumieť komplex spoločenských, kultúrnych a morálnych noriem a je potrebné dodať, že dobré mravy sú právna kategória a ich význam je treba hľadať v platnom práve. Všeobecné ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. ustanovuje, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré judikatúra definovala ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem a už v historickom vývoji sa osvedčujú istou
nemeniteľnosťou. Vystihujú podstatné historické tendencie a sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a teda majú povahu základných noriem.
Ústavný súd chápe dobré mravy ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľa krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Samotné ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák. patrí k právnym normám z relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia, v každom jednotlivom prípade, vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pre použitie korektívu „dobré mravy“ zákon nestanovuje z akých hľadísk má súd vychádzať, vymedzenie hypotézy právnej normy teda závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je pritom treba, vzhľadom k vyššie uvedenému charakteru tohto ustanovenia ako právnej normy, z relatívne neurčitou hypotézou realizovať alebo uplatniť vždy až po zrelej a starostlivej úvahe, v ktorej rámci musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti prípadu. Teda ak platné právo pripúšťa posudzovať takúto situáciu s prihliadnutím na dobré mravy, dáva súdu určitý návod, aby si sám vytvoril určitú predstavu, ako by zákonodarca postupoval, keby chcel konkrétnu situáciu upraviť právnou normou. Súd ktorý interpretuje a aplikuje právo, musí mať vždy na mysli prítomnosť a spravodlivosť na obidvoch stranách sporu a zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti.
Súd v súdenom prípade pri posudzovaní namietanej skutočnosti zo strany navrhovateľa, že došlo zo strany odporcu ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi dospel k záveru, že v súdenom prípade takáto situácia zjavne nenastala, pretože navrhovateľovi boli absolútne jasné podmienky pri uzatváraní Zmluvy o úvere, aká je hodnota nehnuteľností, ktoré následne boli po poskytnutí úveru zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva. Teda pokiaľ v jednotlivých bodoch zmluvy, tak úverovej ako aj Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva sú dohodnuté podmienky postupu, súd nezistil také ustanovenia Zmluvy o úvere ani Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktoré by mohol hodnotiť z hľadiska posudzovania zásad a postupu v rozpore s dobými mravmi. Samotný navrhovateľ neplnil podstatnú časť zmluvy a úver nesplácal a nemal ani snahu, aby prijateľným spôsobom aj pre zmluvného partnera túto situáciu vyriešil. K výkonu zabezpečovacieho prevodu práva došlo po splatnosti úveru niekoľko rokov a preto namietať konanie v rozpore s dobrými mravmi a vytýkať takýto postup právnemu predchodcovi odporcu je zjavne nenáležité, keď samotný navrhovateľ nedodržal základné zásady dohodnuté v zmluve o úvere. Podľa názoru súdu v súdenom prípade nenastala ani alternatíva, ktorá by mohla byť posúdená ako dojednanie tzv. prepadného zálohu, ktoré otázky z právneho hľadiska riešia rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 2M Cdo 2/2006, 3Cdo 144/2010 a 1M Cdo 9/2011. Z hľadiska posúdenia zostatku nesplateného úveru, v tomto prípade je treba konštatovať, že právny úkon zabezpečovacieho prevodu práva a následný výkon tohto práva bol uskutočnený v čase a situácii, keď dlžník, teda navrhovateľ z úveru splatil iba nepatrnú časť a podstatná časť úveru s príslušenstvom zostala nesplatená, v čase keď sa p rev od vlastníckeho práva na veriteľa uskutočnil. Zmluva zo dňa 24.02.2009 medzi Fondom fondov, s.r.o. a odporcom obsahovala dôvod takéhoto postupu a aj označenie dlžníka, t.j. navrhovateľa, čo je v súlade s novelou ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 553a až 553e. Lehota na splatenie úveru, aj dodatočná, márne uplynul, preto postup veriteľa bol v súlade aj so Všeobecnými ustanoveniami zákona v § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zák.
V rámci výkonu vlastníckeho práva sa v praxi súdy stretávajú s celým radom situácií pri ktorých účastník konania sa domáha ochrany svojho práva, ale súd v danom prípade túto ochranu neposkytne práve s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. a s prihliadnutím na článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Teda pri tejto kategórii je záver taký, že dobré mravy sú kategóriou právnou a ich obsah je potrebné hľadať v platnom práve.
V súdenom prípade súd dospel k záveru, že konanie právneho predchodcu odporcu bolo v súlade s platným právom a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Právna zástupkyňa odporcu si v priebehu celého konania neuplatňovala náhradu trov konania, nevyčíslila tieto trovy konania, preto súd odporcovi aj napriek tomu, že bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).