Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-10-2014.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: E. R., bytom V. ul. F. XX, zastúpená JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. M.R.Štefánika 120, proti odporcovi: K. R., bytom V. V., ul. K. XX, zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Palackého 85/5, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 16.01.2014 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré pozostáva z nehnuteľností, hnuteľností a usporených spoločných peňažných prostriedkov.
V priebehu konania, na základe návrhu účastníkov konania, súd konanie prerušil za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Dňa 05.12.2014 právny zástupca navrhovateľky súdu oznámil, že účastníci sa vyporiadali ohľadne všetkých nehnuteľností a všetkých hnuteľností. Hnuteľné veci si rozdelili medzi seba a nehnuteľnosti predali. Medzi účastníkmi nedošlo k vyporiadaniu ohľadne finančných prostriedkov vedených na účte v Prima banka, a.s.. Preto navrhovateľka navrhuje pokračovať v konaní a vyporiadať aj tútu časť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ohľadne týchto peňažných prostriedkov navrhovateľka v návrhu uviedla, že ide o usporené peniaze v sume 10.000 eur uložené na účte v DEXIA banke, terajšia Prima Banka, na ktoré jej odporca v mesiaci december 2011 zrušil prístup a v januári 2012 peniaze vybral a uschoval ich alebo uložil v uvedenej banke.
Navrhovateľka na pojednávaní vo vzťahu k peňažným prostriedkom v sume 10.000 eur uviedla, že o účte, ktorý bol pôvodne vedený v Dexia banke mala vedomosť. Ukladali sa tam spoločné peňažné prostriedky. Tento účet bol vedený na odporcu s tým, že ona mala právo disponovať s týmto účtom, avšak neskôr jej toto právo odporca ako majiteľ účtu zrušil. Čo sa stalo s peniazmi na tomto účte nevie, pravdepodobne si ich odporca vybral a použil. Nevie či ich minul a na aký účel.
Odporca na pojednávaní vo vzťahu k peňažným prostriedkom v sume 10.000 eur uviedol, že je pravdou, že na účte v Dexia banke, boli uložené peniaze v tejto sume, avšak boli to peniaze, ktoré získal darovaním od jeho rodičov. Tieto peniaze získali za predaj pozemkov približne v roku 2010. Doklad o tomto darovaní nemá žiaden. Tieto peniaze mu dali do ruky. Tieto peniaze po odchode navrhovateľky minul tak, že z nich hradil potreby domácnosti a takisto z týchto peňazí platil aj odvody za živnosť. Takisto
z týchto peňazí zaplatil benzín do motorového vozidla a aj dovolenku s dcérou v sume 1.400 eur, na ktorej boli iba oni dvaja.
V liste zo dňa 27.06.2014 Prima banka Slovensko, a.s. súdu oznámila, že odporca nie je ich klientom. Ku dňu 12.06.2013 nemal zriadený a vedený žiadny účet v sieti pobočiek ich banky na celom území Slovenskej republiky. V minulosti bol vedený termínovaný vklad, ktorý bol zatvorený dňa 10.02.2012 a vkladový účet, ktorý bol zatvorený dňa 20.01.2012.
Svedkyňa U. R., matka odporcu, vypovedala, že so synom má dobrý vzťah, s navrhovateľkou má negatívny vzťah, v súčasnosti sa nestýkajú. Asi v roku 1998 alebo v roku 1999 vykupoval cukrovar v ich obci Trenčianska Teplá pozemky. Oni boli vlastníkmi pozemkov, ktoré sa rozhodli takto predať za kúpnu cenu 600.000 Sk. Pozemky zdedil jej manžel po svojich rodičoch. Predtým približne v roku 1996 predali aj iné pozemky a vzhľadom k tomu disponovali väčšou sumou peňazí. Niečo mali aj našetrené. Manžel pracoval v base, dostal pri odchode zo zamestnania odstupné. Rozhodli sa takto našetrené a získané peniaze dať ich štyrom deťom. Synovi, teda odporcovi darovali sumu 300.000 Sk približne 1 rok pred zavedením meny euro na Slovensku. Presnejšie si nepamätá. Ich úmyslom bolo dať peniaze synovi. Pri odovzdávaní peňazí v hotovosti bola prítomná ona, jej manžel a syn. Ostatné deti boli o tejto skutočnosti informované. Pri odovzdávaní peňazí nebola prítomná navrhovateľka a odovzdávanie peňazí nemohlo byť v roku 2005. Peniaze boli darované v slovenských korunách.
Svedok J. R., otec odporcu, vypovedal, že s odporcom má dobrý vzťah. Navrhovateľka je jeho bývalou nevestou, ktorú od určitého času neuznáva. Niekedy v minulosti daroval synovi sumu 300.000 Sk. Tieto peniaze získal pri predaji pozemkov o výmere 6.000 m2 cukrovaru, ktorý pozemky vykupoval. Tieto pozemky boli dedičstvo po jeho otcovi. Dostal vyše 500.000 Sk v hotovosti. Práve z týchto peňazí dal synovi spomínaných 300.000 Sk. Peniaze s manželkou dali aj ostatným deťom, ktorí okrem toho od nich dostali aj pozemky. Takisto aj odporca dostal pozemok, ktorý neskôr predal. Peniaze v hotovosti daroval len jemu, takisto ako ostatným deťom. Každému išli peniaze do ruky bez písomných zmlúv. Odporca dostal zo súrodencov najviac, pretože ostatní už boli zabezpečení a takisto preto, že pomáhal robiť chalupu.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní po vykonaní dokazovania uviedol, že navrhovateľka popiera svedeckú výpoveď svedkov, ktorí boli vypočutí. Keby boli peniaze darované, nevidia dôvod na to, aby bol bankový účet, na ktorý boli uložené peniaze zrušený jeden mesiac po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou. Išlo o spoločné peniaze, ktoré podľa vyjadrenia odporcu minul na svoje vlastné potreby a na živobytie. Z týchto peňazí navrhovateľka nevidela nič.
Právna zástupkyňa odporcu po vykonaní dokazovania uviedla, že odporca navrhuje návrh zamietnuť, nakoľko suma 10.000 eur na základe vykonaného dokazovania nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale ide o výlučné vlastníctvo odporcu. Táto skutočnosť bola preukázaná svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí zhodne uviedli všetky rozhodné skutočnosti. V čase darovania disponovali finančnými prostriedkami, a preto nie je dôvod spochybňovať ich svedeckú výpoveď. Ak navrhovateľka uviedla, že odporca minul tieto peniaze, alebo minul peniaze zo zrušených bankových účtov, je tomu tak preto, že odporca sa po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou musel starať o ich maloletú dcéru, takisto musel uhrádzať nevyhnutné platby a podobne. Navrhovateľka naopak nijakým spôsobom neprispievala na tieto platby a na výživu maloletej dcéry.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v ďalšom priebehu konania vyporiadaval iba spoločné peňažné prostriedky, ktoré navrhovala vyporiadať navrhovateľka. Za účelom rozhodnutia o návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka J. R., svedkyne U. R. a oboznámením listinného dôkazu, a to prípisom od Prima banka, a.s. zo dňa 27.06.2014. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka a odporca sú bývalými manželmi, pričom ich manželstvo trvalo v období od 27.06.1992 do 12.06.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu, ktorým manželstvo medzi nimi rozviedol. V rovnakom období medzi účastníkmi konania existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rozsah tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol dohodou zúžený ani rozšírený. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov súd zistil, že účastníci konania po čiastočnom faktickom vzájomnom vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v čase rozhodnutia súdu nemajú žiadny majetok, ktorý by preukázateľne patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takisto nezistil existenciu povinnosti odporcu nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, resp. na jeho potrebu. Odporca v konaní po ich faktickom vzájomnom vyporiadaní tvrdil, že peňažné prostriedky, ktoré navrhovala vyporiadavať navrhovateľka, nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ich nadobudol darovaním od svojich rodičov. Toto tvrdenie odporcu bolo vykonaným dokazovaním preukázané, a to svedeckými výpoveďami svedkov. Naopak navrhovateľka žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázala svoje tvrdenie, že išlo o ich spoločné peňažné prostriedky. Nemenej významnou skutočnosťou je aj to, že v konaní nebola preukázaná ani existencia tejto sumy peňažných prostriedkov ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľky súd vykonal dopyt na banku, ktorá viedla účet, na ktorom mala byť suma 300.000,-Sk uložená, pričom táto banka súdu uviedla, že termínovaný vklad, ktorého majiteľom bol odporca, bol zatvorený dňa 10.02.2012 a vkladový účet, ktorého majiteľom bol odporca, bol zatvorený dňa 20.01.2012. Pritom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňa 12.06.2013, teda po viac ako 14 mesiacov. Je teda zrejmé, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa na bankovom účte nenachádzali žiadne spoločné peňažné prostriedky.
Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým navrhovateľa, ktorý sa návrhom domáha svojho práva. Takisto platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Neunesenie dôkazného bremena má za následok nepreukázanie tvrdenej skutočnosti, čo môže viesť aj k celkovému neúspechu v konaní. Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca si ponechal peňažné prostriedky v sume 300.000,-Sk, resp. zaokrúhlene 10.000 eur, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a minul ich pre svoje potreby, nebolo preukázané. Naopak bolo preukázané, že sumu 300.000,-Sk získal odporca počas manželstva s navrhovateľkou darom, teda do svojho výlučného vlastníctva.
Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, s výnimkou návrhu navrhovateľky (po tom, čo jej právny zástupca nemal žiadny návrh na doplnenie dokazovania), aby súd vypočul jej matku za účelom preukázania toho, že stará mama navrhovateľky jej darovala sumu 15.000,-Sk (teda 497,91 eur). Nielenže tento dôkaz nepreukazuje žiadne právne významné tvrdenie navrhovateľky, teda súdu nie je známa skutočnosť, ktorá by mala nejaký význam pre navrhované rozhodnutie súdu, ale navrhovateľka v priebehu celého konania netvrdila o skutočnosti darovania sumy 15.000,-Sk nič. Preto súd tento dôkaz nevykonal.
Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že svedecké výpovede svedkov považuje za vierohodné. Právny zástupca navrhovateľky poprel svedecké výpovede svedkov, avšak bez ich bližšieho relevantného spochybnenia inými skutočnosťami. Samotný fakt, že svedkovia sú rodičia odporcu neznamená, že nemôžu vypovedať pravdu. Svedkovia boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdu, o následkoch krivej výpovede a o význame svedeckej výpovede. Za situácie, že iba títo svedkovia vnímali skutočnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie súdu (okrem odporcu iba oni mali byť prítomní pri darovaní), neostávalo súdu nič iné, iba vypočuť týchto svedkov a ich svedecké výpovede zobrať do úvahy. Pritom obaja svedkovia vypovedali v zásadných okolnostiach rovnako. Obaja zhodne uviedli, že odporcovi darovali sumu 300.000 Sk, pričom peniaze získali za predaj pozemkov, ktoré zdedil svedok J. R.. Takisto obdarovali aj svoje ostatné deti.
Relevantným spochybnením darovania peňažných prostriedkov odporcovi jeho rodičmi nemôže byť ani tá skutočnosť, na ktorú poukazoval právny zástupca navrhovateľky, a to že k zrušeniu účtu došlo jeden mesiac po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou. Súdu nie je zrejmá súvislosť zrušenia bankového účtu s existenciou, resp. neexistenciou darovania peňazí spred niekoľkých rokov, prípadne s preukázaním tvrdenia, že išlo o spoločné peňažné prostriedky. Rovnako tak v tejto súvislosti nemá význam, či peniaze boli darované pred postavením chalupy, alebo po jej postavení. Odporca preukázal, že sumu 300.000,-Sk mu darovali rodičia, a naopak navrhovateľka ničím nepreukázala, že išlo o peniaze patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní bolo preukázané, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov tieto peňažné prostriedky neboli uložené na bankovom účte, pričom podľa tvrdenia oboch účastníkov boli aj spotrebované.
Podľa § 142 ods. 1, ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože podľa názoru súdu mal v tomto konaní každý z účastníkov konania čiastočný úspech. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že podstatným, hlavným predmetom konania bolo podľa návrhu vyporiadanie hnuteľných a nehnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ich súhrnná hodnota prevyšovala sumu 100.000 eur. Predmet konania po tom, čo sa účastníci mimosúdne faktickým spôsobom vyporiadali, tak predstavoval sumu 10.000 eur, čo je približne 10 % z celkovej hodnoty majetku, ktorý si účastníci medzi sebou fakticky mimosúdne vyporiadali. V konečnom rozhodnutí (teda v časti o zaplatenie sumy 10.000 eur) bola neúspešná navrhovateľka. Súd však vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že nehnuteľnosti v čase začatia konania, resp. na prvom pojednávaní odporca ohodnotil na sumu 70.000 eur a navrhovateľka na sumu 86.200 eur. V konečnom dôsledku účastníci tieto nehnuteľnosti predali za sumu 102.500 eur. Teda navrhovateľka dôvodne trvala na vyššej sume nehnuteľností a v tejto časti je možné uzavrieť, že bola úspešnejšia. Ak by súhlasila s tvrdením (ohodnotením) odporcu, jej peňažné vyrovnanie by bolo nižšie o 15.000 eur (za predaj nehnuteľností zinkasovala 50.000 eur a v prípade návrhu odporcu by zinkasovala sumu 35.000 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.