Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-128-2014.pdf
PDF · 96.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2P/128/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H.: 1/ N., nar. XX.XX.XXXX a 2/ E.D., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov: matka - Q. J. H., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, t.č. bytom Q., V. B. XX a otec - R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Y. Č.. XX, v konaní o návrhu matky na zníženie výživného a úpravu styku takto
rozhodol:
I/ Súd návrh matky na zníženie výživného a úpravu styku s maloletými deťmi z a m i e t a.
II/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2014 matka žiadala zníženie výživného na mal. deti H. s odôvodnením, že od decembra 2011 je nezamestnaná a jej príjem je 117,- eur. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi J.. Žiadala, aby súd zmenil posledný rozsudok o výške výživného tak, že matka bude povinná prispievať na výživu mal. detí po 27,- eur mesačne. Dňa 21.05.2015 rozšírila podaný návrh aj o úpravu styku s mal. deťmi v tom smere, že žiadala, aby sa rozsah už upraveného styku nezmenil, ale aby mal. deti chodili za ňou do Q., pretože ona nemá finančné prostriedky na cestovanie za deťmi. 2P/128/2014 2.
Na pojednávaní matka na návrhu na zníženie výživného zotrvala, pretože má príjem 117,- eur mesačne a bola aj odsúdená pre neplnenie vyživovacej povinnosti a dlh musí zaplatiť do 3 rokov. V minulosti podnikala a podnikanie ukončila, pretože nemala na odvody, z čoho vznikol dlh voči zdravotnej poisťovni a sociálnej poisťovni. V zdravotnej poisťovni Dôvera je vedená ako neplatič a dostala písomné oznámenie, že dlh je 783,74 eur. Naposledy pracovala jeden mesiac, a to celý február 2014 na základe dohody o vykonaní práce ako upratovačka a predavačka. Od 01.03.2014 už vôbec nepracuje, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie už dva roky a poberá len dávku v hmotnej núdzi 117,- eur mesačne a prídavok na jedno dieťa. V spoločnej domácnosti žije s ďalším synom Jurajom a priateľom, presťahovali sa z rodinného domu vo L. do Q., V. V. B. Č.. XX. V rodinnom dome, v ktorom bývali, žije ešte priateľova matka s dcérou, takže ich tam bolo veľmi veľa. Priateľ je tiež evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi 117,- eur a prídavok na jedno dieťa, ktoré má v osobnej starostlivosti. Bývajú v 2-izbovom byte, za ktorý platia nájom vrátane všetkých energií 250,- eur mesačne. Priateľ je murár a vie privyrobiť 100 až 200 eur mesačne, záleží ale od toho, či je sezóna a či je práca v stavebníctve. Ona pracuje 35 hodín mesačne, aby mohla dostávať dávku v hmotnej núdzi. Syn J. má 18 rokov, stále navštevuje strednú školu odbor kuchár - čašník, študuje posledným rokom a cestovné mu platiť nemusí. V prvom a druhom ročníku mu kupovala oblečenie v sume okolo 30,-
eur. Je alergik, ale momentálne stabilizovaný, takže pravidelne lieky neužíva. Matka trpí astmou a za lieky dopláca okolo 20,- eur mesačne. Vlastní mobilný telefón, ktorý si dobíja kreditom 5,- až 10,- eur mesačne. Zdravotnej poisťovni doposiaľ splácala dlh po 10,- eur mesačne, v sociálnej poisťovni má tiež dlžobu, ale nevie v akej výške, v Tatra banke má úver, výšku zostatku nevie, ale má ho splácať po 5,- až 10,- eur mesačne. Od októbra 2014 pravidelne platí výživné 140,- eur mesačne a dlžoba na výživnom je cez 4.000,- eur. S chlapcami je v pravidelnom telefonickom kontakte, nenavštevujú sa, lebo otec ich do Košíc nepustí. Nad rámec výživného ničím neprispieva, ani keď majú chlapci sviatok. Ku žiadanej zmene úpravy styku uviedla, že nemá finančné prostriedky na cestovanie za deťmi, preto si myslí a to aj s ohľadom na vek synov, že by ich otec mohol doviezť do I. a odtiaľ by za ňou cestovali do Q..
Otec uviedol, že s návrhom na zníženie výživného a zmenu úpravy styku nesúhlasí. Je invalidný dôchodca s príjmom 270,30 eur invalidného dôchodku, rodinných prídavkov v sume 47,- eur a výživného 140,- eur, avšak výživné je pravidelne platené len od 14.10.2014, kedy bola matka maloletých detí právoplatne odsúdená pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Dovtedy platila výživné 40, 60 alebo 100,- eur. Z príjmu uhrádza sumu 85,- eur za elektrinu, 25,- eur za mobilný telefón, chlapcom dobíja kredit 1x za tri mesiace po 10,- eur a kupuje im oblečenie a potrebné veci. Stravujú sa doma. Otec sa lieči na cukrovku, vysoký krvný tlak a srdce. Užíva 11 liekov denne a mesačne za ne zaplatí 20,- eur. Po 55,- eur mesačne spláca pôžičku, ktorá tento rok končí. V lete si chodil privyrábať ako vodič a bagrista ku kamarátovi a zarobil okolo 100,- až 200,- eur, avšak to bol nepravidelný príjem. Obaja chlapci sú zdraví, chodia do športovej triedy a hrajú futbal, takže im kupuje oblečenie a obuv za asi 200,- eur ročne. Dvakrát do roka chodia na sústredenia, poplatok je 40,- eur na jedného. Chodia do základnej školy, obom zaplatil na začiatku školského roka ZRPŠ 50,- eur a cestovné do školy a zo školy ho mesačne na oboch stojí 50,- eur. Nie je pravdou, že by matka maloletých detí nemala príjem. Jej syn povedal ich staršiemu synovi, že si kúpili pred Vianocami nové auto Škodu Octaviu a tiež je možné zistiť, že muž matky detí od roku 2006 do 30.12.2014 podnikal ako živnostník, mal rôzne druhy činností a 30.12.2014 zrušil živnosť. 2P/128/2014 3.
Vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť oboch maloletých detí súd zisťoval v konaní ich názor na zmenu úpravy styku s matkou, pričom mal. N. uviedol, že čo sa týka stretávania s mamou, tak je to asi raz za 2 mesiace, kedy ona príde do JD., kde žije jej matka. Oni s bratom prídu na víkend, ale matka s nimi netrávi veľa času. Je to tak, že ona je pri starej mame, ale trávi s ním čas napr. tak, že si ku nemu sadne a pozerá televíziu. Ani sa nestáva, že by im nosila nejaké darčeky. Naposledy vie, že priniesla E. tortu. Nesúhlasí s tým, aby chodieval na stretnutia za matkou do Q., nikdy u nej v novom bydlisku nebol, ani si nevie predstaviť, že by cestoval na pár hodín a otec na toto nemá peniaze. Mama sa ho nepýta, či potrebuje nejaké peniaze na mimoriadne výdavky, napr. teraz potreboval 30,- eur na konfirmačný tábor. Mama o tom vedela a neprispela naň. Brat E. je prijatý na hotelovú akadémiu, v septembri bude potrebovať nákup oblečenia okolo 200,- eur. S mamou je v kontakte cez sociálnu sieť, píšu si cez FB možno štyrikrát do mesiaca. Naposledy, keď boli v J. u starej mamy, si matka od neho pýtala aj telefónne číslo a potom mu raz zavolala. Od matky nepýtal konkrétne peniaze na určitý výdavok, ale keď to pred matkou spomenul, myslí si, že by na to mohla reagovať sama od seba. Mamin terajší druh bol v J. asi jedenkrát, tam ho videl. Odvtedy už nie, mama tam chodieva zväčša sama.
Mal. E. uviedol, že s mamou sa stretáva občas v J., nie je to pravidelné, skôr je to vtedy, keď sú nejaké predĺžené víkendy alebo prázdniny a keď sa spolu stretnú, tak im darčeky nenosí. Nevie, ako by chodil do Q. na stretnutia s mamou, ani mu to nevyhovuje, lebo otec mu našiel brigádu. Chce si zarobiť peniaze, keď ho prijali na hotelovú akadémiu a potrebuje 200,- eur na pracovný odev a obutie. Mama o tomto výdavku zatiaľ nevie, pretože nevedel, či na školu bude prijatý alebo nie. Občas je s mamou v kontakte cez FB, ale t.č. nemá internet a nemá mobilný telefón, takže to nie je veľmi často. Rodinu matky pozná, aj jej druha, v minulosti ho videl, ale kontakty spolu neudržiavajú. U mamy v Q. nikdy na návšteve nebol. Mama keď príde na návštevu do J., tak na deň, potom odchádza a oni ešte u starkej ostávajú dlhšie. Niekedy sa stane, že mama tam aj prespí a odíde na druhý deň ráno alebo popoludní.
Kolízny opatrovník uviedol, že čo sa týka návrhu na zníženie výživného, navrhuje návrhu matky čiastočne vyhovieť, ale len o sumu 10,- alebo 20,- eur, a to s poukazom na odôvodnené potreby mal. detí. Návrh na zmenu úpravy styku matky s maloletými deťmi žiadal zamietnuť.
Súd sa ďalej vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a tiež s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 2P/14/2014, 8P/104/2011, 8P/222/2008, 8P/155/2009, 10P/53/2010, 8P/174/2008 a 8P/310/2002. Osobitne sa súd oboznámil so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Q. o výške pomoci v hmotnej núdzi, ktorú poberá matka, správou zo šetrenia rodinných pomerov u mal. detí, potvrdením o poberaní prídavku na deti otcom a po zhodnotení vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/222/2008 zo dňa 06.08.2009 boli maloleté deti H. zverené do osobnej starostlivosti otca, ich matka bola zaviazaná platiť na výživu mal. N. sumou 70,- eur mesačne a mal. E. sumou 70,- eur mesačne. O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/14/2014 zo 2P/128/2014 4.
dňa 01.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2014 a ktorým bol návrh otca na zvýšenie výživného zamietnutý. Preto súd skúmal pre potreby rozhodnutia obdobie 08.07.2014 do dňa rozhodovania súdu. Príjem otca pozostáva z invalidného dôchodku v sume 270,30 eur, rodinných prídavkov v sume 47,- eur a výživného 140,- eur, avšak výživné je pravidelne platené len od 14.10.2014, kedy bola matka maloletých detí právoplatne odsúdená pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Z príjmu otec uhrádza 85,- eur za elektrinu, 25,- eur za mobilný telefón, chlapcom dobíja kredit 1x za tri mesiace po 10,- eur, mesačne platí za lieky 20,- eur, po 55,- eur mesačne spláca pôžičku, deťom kupuje oblečenie a obuv na futbal asi 200,- eur ročne. Dvakrát do roka chodia na sústredenia, poplatok je 40,- eur na jedného. Chodia do základnej školy, obom zaplatil na začiatku školského roka ZRPŠ 50,- eur a cestovné do školy a zo školy mesačne na oboch stojí 50,- eur. Matka poberá dávku v hmotnej núdzi 117,- eur, prídavok na jedno dieťa, vlastní mobilný telefón, ktorý si dobíja kreditom 5,- až 10,- eur mesačne. Od októbra 2014 pravidelne platí výživné 140,- eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia má výdavky spojené s nákupom liekov, splácaním pôžičky, dlhov v sociálnej a zdravotnej poisťovni, výdavky na synove štúdium, spolu okolo 50,- eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 až 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že od posledného rozhodnutia o zamietnutí návrhu otca na zvýšenie výživného uplynula doba 11 mesiacov. Príjem matky v porovnaní 2P/128/2014 5.
s jej príjmom v čase posledného rozhodnutia sa nezmenil. Matka spolu so synom, druhom, jeho dvoma deťmi žije v prenajatom byte v Q., zo svojho príjmu uhrádza výživné 140,- eur, kredit na mobilný telefón 5,- až 10,- eur. Jej pomery sa teda od posledného rozhodovania nezmenili, pričom pravidelne platí určené výživné od októbra 2014. Zmenili sa pomery na strane otca, t.č. poberá invalidný dôchodok v sume 270,30 eur, rodinné prídavky 47,04 EUR, výživné od matky 140,- eur. Z tohto príjmu uhrádza mesačne platby 85,- eur za elektrinu, 25,- eur za mobilný telefón, kredit na mobilné telefóny deťom 1x za tri mesiace po 10,- eur, za lieky 20,- eur, po 55,- eur mesačne spláca pôžičku, deťom kupuje oblečenie a obuv na futbal za cca 200,- eur ročne. Dvakrát do roka chodia na sústredenia, poplatok je 40,- eur na jedného. Chodia do základnej školy, obom zaplatil na začiatku školského roka ZRPŠ 50,- eur a cestovné do školy a zo školy mesačne na oboch stojí 50,- eur. Dochádza aj ku zmenám na strane mal. detí, nakoľko od septembra 2015 nastupujú na stredné školy, mal. N. na obchodnú akadémiu a mal. E. na hotelovú školu, s čím bude mať otec opäť zvýšené výdavky, len u mal. E. napr. na nákup pracovného oblečenia v sume 200,- eur. Je preto nepochybné, že na strane matky oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom nedošlo ku podstatnej zmene pomerov a hoci súd uznáva, že matka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, nepreukázala v konaní prekážku, pre ktorú by nemohla pracovať, resp. aspoň brigádnicky si privyrábať, ani nepreukázala, že by jej zdravotný stav jej pracovať nedovoľoval, mal. deti sú vekovo staršie, výdavky na starostlivosť o ne sa zvyšujú, budú študentmi strednej školy a nemožno všetky finančné náklady prenášať len na och otca, ktorý sám je invalidným dôchodcom a napriek tomu brigádnicky pracuje, hoci má zdravotné obmedzenia. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
K návrhu na zmenu úpravy styku matky s mal. deťmi súd uzatvára, že maloleté dieťa, ktoré vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Z ustanovenia § 100 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523100'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p. vyplýva, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy styku vychádzal aj z Článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine, jednak v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samotného, korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 100 ods. 3 O.s.p. 2P/128/2014 6.
V predmetnej veci bolo nepochybne zistené že na zmene úpravy styku sa rodičia nedohodli. Zmena úpravy styku je podstatnou vecou, ktorá vyžaduje dohodu rodičov a ak k nej nedôjde, môže súd dohodu nahradiť autoritatívnym rozhodnutím. Maloleté deti jednoznačne vyjadrili názor pred súdom, že nechcú zmeniť doterajší styk matky s nimi, nechcú chodievať do Košíc, pretože rodinné prostredie matky nepoznajú. Z pohľadu súdu nemožno od detí vo veku 15 a 16 rokov vyžadovať, aby „dochádzali“ na stretnutia s matkou vlakom do Q., navyše ak rozsah jej stretávania sa s deťmi je každú nepárnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod. a otec synom stretnutia s matkou u starej mamy v J. umožňuje aj nad rámec uvedeného času. Preto súd aj v tejto časti návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).