Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-315-2013.pdf
PDF · 90.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-3C/315/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu: Mesto Holíč, Bratislavská 5, 908 51 Holíč, IČO: 00 309 541, právne zastúpeného: JUDr. Júlia Horváthová, advokát so sídlom Potočná 65, 909 01 Skalica, proti žalovanému: J. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. S. XXXX/ XX, L. XX Z., štátny občan SR, zastúpenom: X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. S. XXXX/XX, XXX XX Z., štátny občan, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcely č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parcela nachádzajúca sa v katastrálnom území Z., byt vedený na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Z. a nachádzajúci sa na ulici V. S. orientačné číslo XX v Z. a vyprataný odovzdať žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi iné trovy konania vo výške 99,50 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.10.2013 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému spolu so všetkými osobami žijúcimi s ním v byte č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX postavený na pozemku parcely č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parcela nachádzajúca sa v katastrálnom území Z., byt vedený na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Z. a nachádzajúci sa na ulici V. S., orientačné číslo XX v Z.. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatváral správca domu viacero zmlúv o nájme bytu vždy na dobu určitú, posledná platbne uzatvorená zmluva o nájme bytu bola uzatvorená dňa 31.12.2008 na obdobie jedného meisaca, t.j. od 1.1.2009 do 31.1.2009. Žalobca uviedol, že si všetky povinnosti zo zmluvy plnil, pričom žalovaný neplnil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o nájme bytu a to neplatil riadne a včas nájomné a za služby spojené s bývaním. Na výzvu nájomcu sa žalovaný nedostavil k podpísaniu ďalšej nájomnej zmluvy, pričom v súčasnosti užíva byt bez právneho dôvodu i s ďalšími osobami, voči ktorým dlh vymáha samostaným nárokom. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému zasielal viaceré výzvy na ktorá žalovaný nereagoval a užíva byt bez platnej nájomnej zmluvy, pričom nemá záujem si usporiadať vzťah k bytu.
Žalobca sa na riadne predvolané pojednávanie dostavil bez účasti jeho riadne a včas predvolanej advokátky, ktorej neúčasť žalobca ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal bez jeho advokátky.
Žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
Splnomocnenkyňa žalovaného sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila. K veci dala vyjadrenie na pojednávaní také, že rozporuje tvrdenie žalobcu o zaniknutí nájomného pomeru účastníkov uplynutím
doby na ktorú bol nájom dohodnutý, nakoľko ona disponuje zmluvou o nájme bytu uzavretou medzi účastníkmi, podľa ktorej bol nájom dohodnutý na dobu neurčitú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, zmluvami o nájme bytu, evidenčným listom žalovaného, listom vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Z., Zmluvou o výkone správy bytových domov medzi Q. Z. a V. I. a.s. Z., výzvami na uhradenie nedoplatku a zistil tento skututkový stva veci:
Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že bytový dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parcela nachádzajúca sa v katastrálnom území Z., byt vedený na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Z. a nachádzajúci sa na ulici V. S. orientačné číslo XX v Z. je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Zmluvou o výkone správy bytových domov medzi Mestom Z. a V. I. U.o dňa XX.X.XXXX má súd preukázané, že V.. vykonáva vo vlastnom mene a na vlastný účet komplexné zabezpečenie správy bytových domov a v nich sa nachádzajúcich bytov, ktoré sú vo vlastníctve Q. Z. a nachádzajú sa v k.ú. a obci Z. a právo výkonu správy je vyplýva podľa Zoznamu užívateľov obecných bytov (ide o Prílohu č.l 1 k Zmluve o výkone správy bytových domov z 30.6.2006, neskôr doplnenú Dodatkom č. 1 k Prílohe) aj k domu a k bytu, v ktorom doteraz býva a bol nájomcom odporca.
Z čl. III. Zmluvy o nájme bytu zo dňa 27.8.2004 súd zistil, že prvý nájomný pomer medzi účastníkmi vznikol 1.1.2002. Zmluva o nájme bytu ustanovuje, že predmetom nájmu je byt č. XX, nachádzajúceho sa na 9. poschodí v obytnom dome súpisného č. XXXX na ul. V. S. v Z.. Podľa tejto zmluvy bol nájom bytu dohodnutý na dobu neurčitú. V článku IV. bola špecifikovaná výška nájomného a výška úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.
Zmluvou o nájme bytu zo dňa 31.12.2008, uzatvorenej medzi účastníkmi, žalobca ako vlastník nehnuteľností prenajal nehnuteľnosť žalovanému ako nájomcovi. Podľa tejto zmluvy sa zmenila doba nájmu bytu z doby neurčitej na dobu určitú, podľa článku III. bod 1 nájm bytu bol dohodnutý od 1.1.2009 do 31.1.2009. V článku IV. bola špecifikovaná výška nájomného a výška úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.11.2010, predloženej splnomocnenkyňou žalovaného súd zistil, že za jej účastníkpv boli označení za prenajímateľa vlastník nehnuteľností - žalobca a za nájomcu označený žalovaný. Malo ísť o nájom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 9. poschodí v obytnom dome súpisného č. XXXX na ul. V. S. v Z.. Podľa článku III. bod 1 sa mala zmluva uzatvoriť na dobu určitú od 1.12.2010 do 31.12.2010. V článku IV. bola špecifikovaná výška nájomného a výška úhrady za plenia poskytované s užívaním bytu. Zo Zmluvy súd zistil, že je na nej iba podpis za stranu prenajímateľ, podpis nájomcu na zmluve chýba.
Splnomocnenkyňa žalovaného k nepodpísaniu poslednej zmluvy o nájme bytu vypovedala, že má vedomosť o tom, že zamestnankyňa správcu bytového domu žalovaného, ktorý je jej otcom vyzvývala žalovaného na pospis zmluvy. Žalovaný je imobilný a zamestnankyňa odmietla vydať zmluvu na predloženie k podpisu žalovanému súčasnej splnomocnenkyni žalovaného. Žalovaný nikoho nesplnomocnil na prevzatie posledného návrhu zmluvy o nájme ani k jej prevztatiu a nesplnomocnil ani žiadnu osobu na jej podpis za osobu žalovaného. Uviedla, že ona a jej rodina v byte spolu so žalovaným bývajú.
Z evidenčného listu žalovaného zo dňa 18.9.2013 súd zistil, že jeho celková mesačná úhrada za užívanie bytu je vo výške 200 eur a jeho nedoplatok bol vo výške 1 179,63 eur. Za rok 2014 k aprílu 2015 je výška nedoplatku 2000,60 eur. Splnomocnenkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný si je vedomý nedoplatku na nájme a na úhradách.
Žalobca výzvou zo dňa 20.3.2013 vyzval žalovaného na uhradenie nedoplatku na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu, ktorého výška k 28.2.2013 bola 650,66 eur. Nedoplatok žiadal uhradiť do 8.4.2013. Súdu bola predložená doručenka. Výzvou zo dňa 22.8.2013 bol žalovaný vyzvaný na uhradenie nedoplatku v sume 979,63 eur.
Žalobca pri výsluchu uviedol, že naposledy bola so žalovaným uzatvorená zmluva o nájme dňa 31.12.2008, kde bol nájom dohodnutý od 1.1.2009 do 31.1.2009. Od tejto doby správca predkladal zmluvy žalovanému na podpis, ďalšie zmluvy žalovaným podpísané neboli, ako poslednú pripravil správca za prenajímateľa zmluvu v júni 2013 na obdobie od 1.7.2013 do 30.9.2013, avšak k podpisu a uzatvoreniu zmluvy zo strany žalovaného neprišlo, preto bola podaná žaloba na súd. Po októbri 2013 už nedal prenajímateľ žiaden súhlas správcovi bytu na predloženie zmluvy o nájme žalovanému.
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Podľa § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
Podľa § 4 z.č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti a s odkazom na citované ustanovenia zákona, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, a to z postupných zmlúv o nájme bytu súd vyvodil, že medzi účastníkmi bolo platne uzatvorených viacero nájomných zmlúv. Ako poslednú platne uzatvorenú písomnú zmluvu o nájme predmetného bytu na znak súhlasu s jej obsahom podpísanú obomi zmluvnými stranami súd hodnotí zmluvu datovanú dňom 31.12.2008, z ktorej jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú, na dobu práv a povinností účastníkov vyplývajúcich z nej trvajúcich od 1.1.2009 do 31.1.2009.
Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, predneseného jeho splnomocnenkyňou, že je medzi účastníkmi sporné, či nájom žalovanému zanikol alebo či stále trvá, súd v súdenej veci účastníkov z listinného dôkazu zmluvy o nájme bytu s dátumom vyhotovenia zo dňa 30.11.2010 vyvodil, že táto zmluva nebola uzavretá platne. Strany uzatvárali zmluvy o nájme bytu písomne a žalobca predložil aj návrh tejto zmluvy o nájme bytu v písomnej forme, aj keď sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka pre platnosť zmluvy o nájme bytu písomná forma zmluvy nevyžaduje. Žalobca (oferent) dal žalovanému písomný návrh na uzavretie zmluvy o nájme bytu. Zmluva o nájme bytu je minimálne dvojstranným právnym úkonom a znamená prejav vôle minimálne dvoch strán upraviť v záväzkovom vzťahu svoje vzájomné práva a povinnosti, v prípade zmluvy o nájme bytu práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu bytu. Pre platnosť písomnej zmluvy o nájme bytu sa vyžaduje, aby zodpovedala všetkým náležitostiam platného právneho úkonu a v zmysle § 40 ods. 3 OZ má byť právny úkon podpísaný konajúcou osobou. V konaní nebolo
preukázané, žeby žalovaný na znak svojej súhlasnej vôle s obsahom zmluvy zmluvu o nájme bytu z 30.11.2010 potvrdil svojím podpisom a súd mal za to, že zmluva o nájme bytu z 30.11.2010 nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu a nie je pre tam uvedené zmluvné strany záväzná a nedošlo ani k platnej dohode strán o vzniku práv a povinností účastníkov z tejto zmluvy nemohlo dôjsť ani k dohode o dĺžke trvania žalobcom navrhovaného trvania práva nájmu bytu v prospech žalovaného. O skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k podpisu tejto zmluvy svedčí aj výpoveď jeho splnomocnenkyne. Splnomocnenkyňa žalovaného ani po výzve súdu nevyvrátila žiadnym spôsobilým dôkazom tvrdenie žalobcu, že právo nájmu bytu žalovanému zaniklo dňa 31.1.2009. Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal tak v konaní jednoznačne za preukázané, že poslednou platne uzavretou zmluvou o nájme bytu bola tá, ktorá je datovaná dňom 31.12.2008. Z nej vyplynulo, že žalovaný býva v byte vo vlastníctve žalobcu od 1.2.2009 neoprávnene bez akéhokoľvek právneho dôvodu, čím porušuje vlastnícke právo žalobcu a to neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti. Nájomná zmluva, na základe ktorej žalovaný byt užíval bola uzatvorená na dobu určitú, pričom uplynutím dňa 31.1.2009 sa nájom podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka skončil a iná dohoda medzi prenajímateľom ( v procesnom postavení v súdnom konaní žalobcom) a nájomcom (žalovaným) v konaní preukázaná nebola a z vykonaného dokazovania ani nevyplynula. Žalovaný sa odmietol dobrovoľne z bytu vysťahovať a tak svojím konaním neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. V konaní bolo preukázané, že vlastnícke právo žalobcu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ohrozené a to neoprávneným zásahom žalovaného a preto bolo potrebné právu žalobcu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytnúť ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva. Nakoľko sa žalovaný z bytu neodsťahoval, uložil mu túto povinnosť vypratať byt súd a to bez nároku na bytovú náhradu, nakoľko nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú a nie sú splnené podmienky podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. na bytovú náhradu. Žalovanému podľa § 712a ods. 3 z.č. 40/1964 Občianskeho zákonníka nepatrí bytová náhrada, pretože nájomný vzťah k nehnuteľnosti nezanikol výpoveďou z nájmu, ale zanikol na základe inej právnej skutočnosti, a to uplynutím doby, na akú bol v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 uzatvorený.
Súd do výroku rozhodnutia týkajúcom sa uloženia povinnosti žalovanému vypratať byt napriek návrhu žalobcu nepoňal aj uloženie povinnosti vypratať byt aj všetkým ostatným osobám, ktoré v byte bývajú z dôvodu, že tieto osoby nie sú v žiadnom právnom pomere k žalobcovi a v byte bývajú iba na základe rodinného vzťahu k žalovanému. Uložená povinnosť žalovanému sa preto vzťahuje aj na všetky ostatné osoby, bývajúce v predmetnej nehnuteľnosti a ich právo bývať v byte spolu so žalovaným, vzniknuté zo vzájomných rodinných vzťahov k žalovanému zaniklo dňom uplynutia doby oprávneného nájmu bytu ako žalovanému.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 €. Splnomocnenkyňa žalobcu v žalobe nevyčíslila trovy konania, uviedla len, že trovy konanai je povinný znášať žalovaný. Žalobca na pojednávaní dňa 10.6.2015 predniesol, že si uplatňuje náhradtu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Keďže splnomocnenkyňa žalobcu trovy právneho zastúpenia nevyčíslila v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a nesplnila povinnosť v zmysle § 151 O.s.p., súd jej ich nepriznal.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.