Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-129-2014.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/129/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa V. J., št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, proti odporcovi W. J., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom U., XXXX D. Z. Dr., J., IN XXXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/167/2008-20 zo dňa 21.10.2008 sumou 165,97 € mesačne, zanikla dňom 11.06.2014.
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade mzdy 8,60 € a v trovách právneho zastúpenia 212,74 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ navrhol zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi s odôvodnením, že odporca ukončil štúdium a v súčasnosti je zamestnaný.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vec prejednal na pojednávaní, konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania. Vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom, spisom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 27C/167/2008, správami o pobyte odporcu, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Navrhovateľ je otcom odporcu, pričom jeho vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/167/2008-20 zo dňa 21.10.2008 na sumu 165,97 € mesačne. V tom čase bol navrhovateľ zamestnaný a dosahoval príjem asi 464,81 € a poberal i invalidný dôchodok v sume 147,28 € mesačne. Odporca bol plnoletý a bol študentom 1. ročníka vysokej školy v USA, v štáte R.. Jeho matka bola zamestnaná a dosahovala príjem asi 390,- USD týždenne, mala ešte 1 vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že o odporcovi vie len to, že v máji 2014 ukončil školu. Výživné zaplatil za máj aj jún 2014.
Podľa § 62 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Súdna prax spája vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, hoci v tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene pomerov došlo tým, že odporca v máji 2014 ukončil prípravu na svoje budúce povolanie a v ďalšom štúdiu nepokračuje, je zamestnaný. Súd vychádzal z údajov, uvádzaných navrhovateľom, pretože odporca sa k veci písomne nevyjadril, pojednávania súdu sa nezúčastnil a tvrdenia navrhovateľa nijakým spôsobom nespochybnil. Pravdivosti tvrdení navrhovateľa nasvedčuje i skutočnosť, že prvý ročník vysokej školy v USA začal odporca navštevovať v roku 2008, teda pred 7 rokmi. Odporca podľa názoru súdu nadobudol potenciálnu i reálnu schopnosť samostatne sa živiť a návrh navrhovateľa bol v tomto smere dôvodný.
Na základe uvedeného súd rozhodol, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zanikla s účinnosťou od 11.06.2014, teda odo dňa podania návrhu.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, a preto má voči odporcovi právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil pred pojednávaním a ktoré spočívajú v náhrade ušlej mzdy za jeho účasť na pojednávaní súdu dňa 09.06.2015 vo výške 8,60 € a v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 212,74 €. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje v roku 2014 sumu 61,87 € a v roku 2015 sumu 64,53 €. Zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za 2 úkony právnej služby á 61,87 €, a to príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby (§13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky) a odmena za 1 úkon právnej služby á 64,53 € - účasť na pojednávaní 09.06.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky); náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 2 x 8,04 € za úkony v roku 2014 a 1 x 8,39 € za úkon v roku 2015, spolu režijný paušál 24,47 €.
Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.