Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/9/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. X. P., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z., M.R. Y. XXX, zast. JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad a otca E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., R. XX, zast. JUDr. Mário Buksa, právne služby, s.r.o., Martin, Červenej armády 1, v konaní začatom na návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -85 zo dňa 12.12.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného, o určení zaostalého výživného a vo výroku o tvorbe úspor a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril mal. Z. X. P. do osobnej starostlivosti matky R. P., bytom X. Z., Y. XXX.

Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa bežným výživným v sume 100,- mesačne počnúc dňom 1.2.2014, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zaostalé výživné za obdobie od 1.2.2014 do 30.11.2014 v sume 280,- eur bolo otcovi uložené uhradiť v 40,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Otec maloletého dieťaťa E. P. bol zaviazaný prispievať sumou 50,- eur mesačne na tvorbu úspor maloletého dieťaťa počnúc dňom 1.12.2014, a to na osobitný účet maloletého dieťaťa počnúc dňom 1.12.2014, ktorý v prospech neho zriadi matka maloletého dieťaťa, ktoré výživné je splatné vždy do 15

- dňa toho ktorého mesiaca vopred na uvedený účet.

Bolo rozhodnuté, že v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu matky maloletého dieťaťa, ktorá žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Žiadala, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a aby otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 150,- eur mesačne.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2014. Matka maloletého dieťaťa na základe nezhôd v manželstve a pri výchove dieťaťa opustila spoločnú domácnosť a spolu s maloletým dieťaťom odišla bývať k svojej matke. V súčasnej dobe je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,- eur a rodinné prídavky na dieťa.

Prvostupňový súd zistil, že predbežným opatrením pod sp. zn. -9 zo dňa 10.3.2014 bolo maloleté dieťa predbežne zverené do osobnej starostlivosti matke a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80,- eur mesačne.

Prvostupňový súd z tvrdenia matky mal. dieťaťa zistil, že otec dieťaťa sa k nej správal aj počas manželstva agresívne, pred dieťaťom ju aj zbil a vyhrážal sa jej. Otec žije komunitným spôsobom života, je vyznávačom náboženstva Hare Krišna. Z dôvodu takéhoto spôsobu života zakazoval aj dieťaťu konzumovať mäsové výrobky, vajíčka, cibuľu, cesnak, čokoládu, dieťaťu zakazoval podávať vitamíny a používať pri ošetrovaní bežnú kozmetiku. Keďže matka sa obávala o zdravý vývoj dieťaťa, aj pre tento dôvod opustila spoločnú domácnosť a išla bývať k svojej matke.

Súd ďalej zistil, že otec maloletého dieťaťa žije komunitným spôsobom života, kde pracuje ako dobrovoľník, z čoho v súčasnosti nemá žiaden príjem. V rámci komunity v prípade vykonania určitej práce príjem, ktorý by za túto prácu dosiahol, je majetkom komunity, ktorá mu poskytuje ubytovanie a stravu. Otec sa venuje momentálne duchovnému životu v náboženskom hnutí Hare Krišna, prekladá texty z angličtiny do slovenčiny. Vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu namiesto neho plnia jeho rodičia.

Prvostupňový súd skúmal pomery otca maloletého dieťaťa a zistil, že otec bol konateľom spoločnosti Nandi, s.r.o. od 23.10.2013 do apríla 2014. Od novembra 2013 bol spoločníkom tejto spoločnosti. Spoločnosť prevádzkovala obchod v Auparku v Bratislave, ktorý svoju činnosť skončila v apríli, resp. v máji 2014. Z daňového priznania vyplýva, že v roku 2013 príjmy spoločnosti neboli žiadne, výdavky 1.135,- eur a čiastkový základ dane činil -11.205 eur. Prvostupňový súd z peňažného denníka za rok 2014 zistil, že spoločnosť prevádzkovala obchod do apríla 2014, riadne hradila svoje záväzky týkajúce sa nájmu, platieb za telefóny, poistné zamestnancov a podobne. Predajňa sa likvidovala a zamestnanci dostali výpoveď v máji 2014. Je preto zrejmé, že otec maloletého dieťaťa ako konateľ spoločsnoti mohol mať riadny príjem z prevádzkovania predmetného obchodu a činnosti danej firmy.

Prvostupňový súd ďalej zistil z potvrdenia Bhaktivedanta Library Services a.s.b.l., Durbuy, Belgium, že otec maloletého dieťaťa pracuje od 12.5.2014 ako dobrovoľník pre túto neziskovú organizáciu a za služby je mu poskytované stravné a ubytovanie.

Na daný právny vzťah prvostupňový súd aplikoval ust. § 36 ods. 1 Zák. o rodine, ďalej ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Matka maloletého dieťaťa sa o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a súd pri tom vychádzal aj zo správy o šetrení pomerov na strane matky vypracovanej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad.

Pokiaľ sa týka výšky výživného, vychádzal z ust. § 75 ods. 1 zák. o rodine. Pokiaľ by otec naďalej prevádzkoval obchod spadajúci pod spoločnosti Nandi, s.r.o., jeho príjem by zodpovedal tomu, aby mohol hradiť výživné vo výške 150 eur mesačne.

Pri určení výšky výživného prvostupňový súd toto výživné rozdelil na časť týkajúcu sa bežného výživného, ktorú zaviazal otca uhrádzať vo výške 100 eur mesačne vychádzajúc aj z potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je v súčasnosti vo veku dvoch rokov a je predpoklad, že v budúcnosti bude potrebné ďalšie zvýšenie výživného pre maloletú. Matka maloletého dieťaťa je na materskej dovolenke, jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na dieťa.

Výživné určil od 1.2.2014, nie už od 16.1.2014. Za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, že matka opustila spoločnú domácnosti vo februári 2014.

Za obdobie od 1.2.2014 do 30.11.2014 bolo hradené výživné podľa predbežného opatrenia starými rodičmi 80 eur mesačne až od marca 2014. Za mesiac február 2014 ostalo zaostalé výživné 100 eur a za marec 2014 až november 2014 zaostalé výživné 20 eur mesačne (spolu 180 eur). Celkovo zaostalé výživné predstavuje 280 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v 40 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Matka žiadala určiť výživné od 16.1.2014, t.j. od odchodu otca do Indie. Otec sa v marci 2014 do spoločnej domácnosti vrátil, ale vo februári 2014 matka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa s dieťaťom. Preto za toto obdobie od 16.1.2014 do 1.2.2014 nárok na výživné zo strany otca dieťaťa nevznikol. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom bol zamietnutý, pretože na zákaz styku nie sú splnené podmienky. Takýto zásah do rodičovských práv by otca úplne vylúčil z výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu. Otec v súčasnosti žiadnym spôsobom neohrozuje výchovu maloletého dieťaťa, na tejto sa momentálne nepodieľa. V budúcnosti by chcel nadviazať kontakt s maloletým dieťaťom, čo by mu zákazom styku nebolo umožnené. Preto súd návrh zamietol.

Podľa § 63 ods. 3 zák. o rodine súd zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor dieťaťa sumou 50 eur mesačne vychádzajúc z jeho možného príjmu, ktorý by dosahoval pri riadnom prevádzkovaní uvedenej firmy. Túto sumu súd zaviazal otca hradiť od 1.12.2014 na osobný účet dieťaťa. Výber z tohto účtu je viazaný na súhlas súdu.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal, že prvostupňový súd vo vzťahu k výrokom o určení výživného, o dlžnom výživnom a o úhrade sumy 50 eur na účet dieťaťa vec rozhodol nesprávne a v rozpore s možnosťami otca a odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa. Naviac, rozsudok nie je zrozumiteľný. V časti o určení výšky výživného je nepreskúmateľný s poukazom na § 157 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd neuviedol, ako dospel k záveru, že výživné vo výške 150 eur mesačne je zodpovedajúce potrebám maloletého dieťaťa. Súd hodnotil len to, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal svojho príjmu. Prvostupňový súd neodôvodnil, aké dôkazy vykonal na zistenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, možnosti a schopnosti toho- ktorého rodiča, akým spôsobom dospel k záveru uvedenému vo výrokovej časti rozsudku.

Otec v odvolaní poukázal na to, že matka nedokázala, že by mesačné výdavky na výchovu a výživu maloletého dieťaťa dosahovali takú výšku, že by bolo dôvodné zaviazať otca na platenie bežného výživného v sume 100 eur mesačne. Aj matka má prispievať na výživu maloletého dieťaťa, hoci otec rozumie tomu, že v takom útlom veku je príspevok matky k výžive a výchove maloletého dieťaťa daný predovšetkým jej osobnou starostlivosťou.

Pokiaľ ide o časť výživného, ktoré má byť platené formou tvorby úspor, súd neuviedol, akými úvahami a dôkazmi sa riadil pri určení práve sumy 50 eur mesačne.

Prvostupňový súd sa jednostranne sústredil na to, že otec sa mal bez vážneho dôvodu vzdať iného príjmu z podnikateľskej činnosti. Súd akoby nevzal do úvahy, že táto spoločnosť bola založená len krátko pred rozchodom rodičov a v dôsledku tohto prestala reálne vykonávať svoju činnosť. Prostriedky na rozbehnutie činnosti spoločnosti požičal rodičom maloletého dieťaťa otec otca maloletého dieťaťa, ktorý teraz musí v dôsledku rozpadu ich manželstva zabezpečiť jej likvidáciu. Táto spoločnosť nedosiahla žiadny zisk, dokázala hradiť svoje prevádzkové náklady, je nečinná. Aj keby sa otec nevzdal dobrovoľne prevádzkovania spoločnosti Nandi, s.r.o., tak by nemal prostriedky na jej prevádzku a platenie výživného, pretože od mesiaca február 2014 už táto spoločnosť už nebola schopná si plniť si svoje záväzky a normálne fungovať. V tomto období si musela vziať prevádzkový úver vo výške 10.000 eur, pričom v tom čase matka dieťaťa upozorňovala, že je to zbytočné, že ide o zbytočne vyhodené peniaze a firmu treba zavrieť.

Otec maloletého dieťaťa prestal v spoločnosti vykonávať činnosť, lebo matka ho opustila, podala na neho trestné oznámenie a ich manželstvo sa rozpadlo.

Doteraz stanovené výživné predbežným opatrením hradili rodičia otca, otec dieťaťa nemá žiaden majetok ani príjem, z ktorého by mohol výživné platiť. Považuje výživné vo výške 150 eur za nezákonné a v rozpore s § 62 ods. 2 zák. o rodine. Stanovené výživné prvostupňovým súdom nezodpovedá možnostiam ani schopnostiam otca, je nepreskúmateľné ako k stanoveniu tejto výške prvostupňový súd dospel. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o výrokoch o výživnom zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený riadne, vychádza zo skutočností overených vykonanými dôkazmi. Konaním nebolo sporné, že otec bol majiteľom spoločnosti Nandy, s.r.o., ktorá prevádzkovala obchod so značkovými hračkami na lukratívnom mieste v Bratislave. Nebolo sporené, že otec dobrovoľne opustil Slovensko a odišiel žiť komunitným spôsobom života do Indie, resp. do Belgicka. Sporné nie je, že otec si takýmto spôsobom nevie zabezpečiť príjem.

Prvostupňový súd riadne odôvodnil, že otec tým, že dobrovoľne opustil Slovensko a prestal pracovať ako konateľ spoločnosti Nandy, s.r.o., dobrovoľne sa vzdal výhodného príjmu. Keby otec Slovensko neopustil, firma mohla fungovať ďalej a zabezpečiť otcovi nadštandardný príjem. Tým, že sa otec bezdôvodne vzdal takéhoto výhodného príjmu, je povinný platiť výživné, ako keby tento príjem mal. Od matky nemožno spravodlivo požadovať, aby v podnikaní nejakým spôsobom pokračovala, keďže ide o firmu otca. Matka opustila spoločnú domácnosť kvôli fyzickému týraniu zo strany otca, o čom sa vedie trestné stíhanie. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

V doplnení k odvolaniu uviedla, že otec maloletého dieťaťa žije ako mních v sekte Hare Krišna, čo je jeho slobodné rozhodnutie a nie je možné tolerovať, aby z tohto dôvodu platil minimálne výživné. Otec má prispievať na výživu maloletého dieťaťa v súlade s jeho potrebami, pričom 150 eur mesačne nie je v žiadnom prípade výška výživného, ktorá by bola nad rámec potrieb dvojročného maloletého dieťaťa, najmä ak prihliadne na príjem matky 200 eur z rodičovského príspevku.

Kolízna opatrovníčka k odvolaniu otca uviedla, že žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdiť. Pred Okresným súdom Pezinok sa koná o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa a úpravu práv a povinností na čas po rozvode.

V prejednávanej veci súd vo veci vykonal obšírne dokazovanie, na základe ktorého rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určil výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca. Príjmové a majetkové pomery rodičov zodpovedajú určenej výške vyživovacej povinnosti. Otec dobrovoľne a neuvážene prijal rozhodnutie žiť a pôsobiť v komunite Hare Krišna, kde vykonáva rôzne činnosti, z ktorých má príjem. Tento však patrí komunite. Súd prihliadol na rozhodnutie otca maloletej, ale jeho rozhodnutie nemôže obmedziť základné potreby dieťaťa. Matka celodenne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok v mesačnej sume 203,20 eur a prídavok na dieťa mesačne v sume 23,52 eur. Vyživovaciu povinnosť v sume 80 eur mesačne si otec plní prostredníctvom svojich rodičov, dieťa toto výživné spotrebúva. Matka zabezpečuje dieťaťu riadnu starostlivosť a vytvára dieťaťu podnetné prostredie pre jeho vývoj. Mesačne vynaloží na plienky asi 30 eur a ďalej priebežne zakupuje oblečenie, hračky a iné nevyhnutné potreby.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o určení výšky výživného, o určení dlžného výživného a o určení sumy určenej na sporenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s § 214 ods. 1, 2 O.s.p. Vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

Odvolanie otca maloletého dieťaťa je nedôvodné, pretože prvostupňový súd vo vytýkaných bodoch dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a aj dostatočným spôsobom svoje rozhodnutie aj odôvodnil.

Odvolací súd na tieto dôvody súdu prvého stupňa poukazuje a naviac, vzhľadom na odvolacie námietky otca k veci udáva:

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, a nakoniec zhodne to potvrdili nielen matka maloletého dieťaťa, ale aj zástupca otca maloletého dieťaťa, že tento sa venuje dobrovoľníckej činnosti a vyznáva filozofiu Hare Krišna, v ktorej komunite pracuje a naplno sa jej venuje. Otec od 16. januára 2014 po tom, čo si zakúpil letenku do Indie, odišiel do Indie, kde pobudol do marca 2014. V tom čase matka maloletého dieťaťa (vo februári 2014) vzhľadom aj na manželské problémy a ďalšie problémy v súvislosti s trestným stíhaním otca dieťaťa sa odsťahovala k svojim rodičom do obvodu Okresného súdu Poprad. Otec maloletého dieťaťa pred odchodom do Indie začal podnikať v spoločnosti Nandy, s.r.o., ktorá spoločnosť síce spočiatku nevytvárala zisk, ale vzhľadom na jej umiestnenie a tovar, ktorý predávala v obchodných priestoroch nákupného centra v Bratislave, mala dostatočný potenciál na to, aby v budúcnosti vytvárala zisk, z ktorého by bolo možné hradiť potreby nielen otca maloletého dieťaťa, ale aj maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že otec maloletého dieťaťa začal vyznávať filozofiu Hare Krišna, tento bez ohľadu na skutočnosť, že podnikanie v uvedenom obchode bolo zdrojom príjmu jeho ako aj jeho rodiny, odišiel za svojou filozofiou do Indie. Je pravdou, tak ako to nakoniec vyšlo najavo aj pred prvostupňovým súdom, že spoločnosť bola dotovaná najmä z finančných prostriedkov starého otca maloletého dieťaťa, avšak je potrebné zohľadniť aj tú okolnosť, že po odchode otca do zahraničia a po tom, čo matka sa celodenne starala o maloleté dieťa, táto spoločnosť spela k zániku a bolo rozhodnuté, že spoločnosť sa zlikviduje.

Negatívny vplyv malo na hospodárenie v spoločnosti Nandy, s.r.o. to, že vo februári 2014 sa jej činnosti otec dieťaťu vôbec nevenoval ( od 16.1.2014 bol v Indii) a v máji 2014, kedy na základe potvrdenia od 12.5.2014 za stravu a ubytovanie sa začal venovať dobrovoľníctvu bolo rozhodnuté o likvidácii tejto spoločnosti, aj keď starý otec dieťaťa spoločnosti poskytol väčší obnos finančných prostriedkov.

Toto konanie otca mal. dieťaťa nemôže odvolací súd hodnotiť inak, než ako nezodpovednosť z pohľadu povinností, ktoré má rodič voči svojmu dieťaťu, rodine, ale aj ako určitú formu nezodpovedného správania sa voči svojim rodičom (starí rodičia dieťaťa), ktorí nahrádzali rodičovské povinnosti otca tým, že uhrádzali výživné 80 eur a snažili sa spoločnosť Nandy s.r.o. podporovať finančne, z čoho im ostali dlhy.

V priebehu prvostupňového konania na pojednávaní bolo zistené a nakoniec prvostupňový súd to skonštatoval, že maloleté dieťa je vo veku 2 rokov. Matka dieťaťa nemá mimoriadne výdavky dokonca ani so zdravotným stavom. Z rozhodovacej činnosti odvolaciemu súdu sú zrejmé všeobecne zrejmé skutočnosti, že výdavky na 2-ročné dieťa sú výdavkami najmä na oblečenie, na zabezpečenie hygienických potrieb a plienok, na zabezpečenie stravy a na bežné potreby určené na detský rozvoj. Už samotná skutočnosť, že matka sa celodenne o toto dieťa stará, svedčí o tom, že matka prispievať na výživu tohto dieťaťa celým svojim fondom času, ktorý má k dispozícii a venuje sa mu celodenne. Preto na to, aby bolo možné zabezpečiť najnevyhnutnejšie potreby dieťaťa, ktoré sa rastom menia, je nutné, aby finančné prostriedky zabezpečil otec mal. dieťaťa, ktorý má na to všetky predpoklady.

Dieťa vo veku maloletej Z. X. potrebuje zabezpečiť nové, väčšie oblečenie, pretože dieťa nemôže vo veku 2 rokov sezónne oblečenie využívať aj v budúcom roku. spotreba hygienických potrieb a plienok má jednorazový charakter, zvyšujú sa nároky na stravu primeranú veku. Tieto výdavky, ktoré rozporuje otec maloletého dieťaťa v odvolaní, sú tak známe, že nie je vo vzťahu k nim potrebné vykonať žiadne špeciálne dokazovanie, žiadne špeciálne hodnotenia zo strany prvostupňového súdu a postačí bežná informovanosť dospelého človeka, čo na strane otca maloletého dieťaťa je možné považovať za splnené, keďže s dieťaťom žil v spoločnej domácnosti a podieľal sa na hradení bežných výdavkov na toto dieťa na zistenie a ustálenie jeho výdavkov.

Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, aj v čase, pokiaľ rodičia nežijú spolu. Pokiaľ však rodičia majú vzájomné nezhody, výživné na dieťa musí určiť súd. Pri určení výšky výživného správne postupoval prvostupňový súd, keď vyhodnocoval na strane povinného otca jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka schopností a možností otca maloletého dieťaťa plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur bežné výživné od 1.2.2014 a 50 eur sumou určenou na šetrenie na účte dieťaťa od 1.12.2014.

Správne prvostupňový súd v súlade s princípom potencionality zohľadnil tú okolnosť, že otec maloletého dieťaťa sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku alebo majetkového prospechu, ktorý by bol dosahoval, pokiaľ by podnikal v spoločnosti Nandy, s.r.o., a nie začal venovať sa

dobrovoľníckej činnosti, ktorá je odmeňovaná len ubytovaním a stravou, ktoré požitky spotrebuje výlučne len otec maloletého dieťaťa. Na strane otca maloletého dieťaťa neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by ho obmedzovali zabezpečiť finančné prostriedky pre výživu maloletej dcéry (obmedzenie jeho telesných, duševných schopností). Otec maloletého dieťaťa má dostatok vlôh, nadania, nadobudnutých vedomostí a získaných skúseností z doterajšieho života, ktoré by mohol zúročiť pri zabezpečení výživného na dieťa vo výške 150 eur. Schopnosti otca maloletého dieťaťa v súvislosti s podnikateľskými aktivitami boli úročené ešte aj reálnou situáciou na trhu práce, kde v prípade, pokiaľ by aj v podnikateľskej činnosti nedosiahol požadovaný úspech, v Bratislave, resp. v regióne Bratislavy je množstvo možností zamestnať sa za podstatne vyšší príjem, než dosahuje v súčasnej dobe, miera nezamestnanosti v bratislavskom regióne je najnižšia z celého Slovenska, otec je mladý, flexibilný, vzdelaný, s prípadnou možnosťou rekvalifikácie. Tento svoj potenciál otec nevyužil, svoje vlohy na zabezpečenie finančných prostriedkov pre seba a svoju rodinu minimalizoval len na zabezpečenie najnevyhnutnejších potrieb pre seba vo forme stravy a ubytovania.

Pokiaľ otec maloletého dieťaťa namietal neoznačenie výdavkov na maloleté dieťa, odvolací súd naviac ešte k tomu, čo uviedol vyššie udáva, že dieťa nemá náklady len na bežné životné potreby v súvislosti s ošatením, stravou a hygienou, ale do výživného sa premietajú aj potreby maloletého dieťaťa spojené s jeho bývaním, v súvislosti s starostlivosťou o dieťa, o domácnosť, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, daňovými povinnosťami a výdavkami, ktoré má samotná matka maloletého dieťaťa. Ide teda o celý komplex notoricky známych výdavkov, ktoré prináša bežný život.

Je pravdou, že otec maloletého dieťaťa podnikal v spoločnosti Nandy, s.r.o. len krátky čas, avšak pri rozhodovaní súdu prvého stupňa o stanovení výšky výživného je potrebné zohľadniť aj to, ako by táto spoločnosť, v prípade, pokiaľ by otec maloletého dieťaťa sa podnikaniu v primeranej miere venoval a pristupoval aj k podnikateľskej činnosti s cieľom zabezpečiť zisk a rodinu finančnými prostriedkami. V danom prípade správne vyhodnotil prvostupňový súd, že aj napriek tomu, že činnosť tejto spoločnosti mala pre rodinu otca maloletého dieťaťa existenčný charakter, nezabránil svojim konaním v úpadku tejto spoločnosti. Následkom princípu potencionality v danom prípade aj je skutočnosť, že prvostupňový súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z potencionálneho príjmu, teda z príjmu pred zánikom spoločnosti, pred tým, než sa otec prestal venovať tejto spoločnosti a začal sa venovať spoločnosti Hare Krišna, kde pri priemernej úspešnosti by dosahoval príjem, ktorý zodpovedná stanovenému výživnému vo výške 100 eur mesačne od 1.2.2014 a 50 eur na šetrenie od 1.12.2014.

Odvolací súd ešte upozorňuje aj na to, že otec maloletej v čase, keď odchádzal v januári 2014 do Indie vedel, že táto spoločnosť má ekonomické problémy, že tým, že odíde do zahraničia, nebude sa mať kto tejto spoločnosti zodpovedne venovať, aj napriek tomu z príjmu, ktorý mohol byť použitý pre výživu maloletého dieťaťa, kúpil si letenku do Indie. Tento výdavok je možné vo vzťahu k prioritnej vyživovacej povinnosti považovať za nadbytočný, na ktorý je potrebné pri určení výživného taktiež prihliadať.

Preto prvostupňový súd správne posúdil výšku výživného stanovenú na maloletú Z. X. P. v sume 100 eur za primeranú jej súčasnému veku, jej potrebám, ktorá tak, ako to uviedol prvostupňový súd, výška bude menená v prípade pokiaľ dôjde k zmene pomerov na strane účastníkov konania. Správne pristúpil prvostupňový súd aj k posúdeniu nároku na dlžné výživné. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje aj s položkou 50 eur určenou na tvorbu úspor maloletého dieťaťa, ktorá položka bude slúžiť výlučne pre potreby dieťaťa v budúcnosti, pokiaľ budú na to odôvodnené okolnosti. Tvorba úspor vzhľadom na spôsob života otca maloletého dieťaťa je veľmi dôležitá a úspory budú môcť vykryť prípadný výpadok úhrady bežného výživného, resp. zvýšené výdavky v čase, keď to bude dieťa potrebovať.

Preto odvolací súd napadnuté výroky rozsudku prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 223 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Keďže ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.