Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-422-2013.pdf
PDF · 171.1 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/422/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: V. R.Á., N.. XX.XX.XXXX, A. M. K., Š. X, zastúpenej: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenému: JUDr. Daniel Blyšťan, advokát, so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o zaplatenie sumy 3.443,47 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.469,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.443,47 EUR od 27.4.2013 do 16.10.2013 a zo sumy 1.469,22 EUR od 17.10.2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamieta.
Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.974,25 EUR zastavuje.
Priznáva navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 1.180,82 EUR, pozostávajúcu zo sumy 974,32 EUR (trovy právneho zastúpenia), ako aj z iných trov vo výške 206,50 EUR (súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu JUDr. JCLic. Tomáša Majerčáka, PhD., advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 2.8.2013 domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 3.443,47 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 18.1.2013 až do zaplatenia, s odôvodnením, že sa domáha zaplatenia poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú udalosť dožitia, ktorá nastala dňa 17.1.2013. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.
Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľka vzala späť návrh v časti o zaplatenie 1.974,25 EUR z dôvodu, že odporca jej po podaní žaloby, dňa 17.10.2013 zaplatil uvedenú sumu titulom poistného plnenia. Súd konanie podľa ust. § 96 ods.1,2 a 3 O.s.p. v späťvzatej časti zastavil.
Odporca nárok navrhovateľky na zaplatenie poistného plnenia čo do jeho základu nespochybňoval. V prvom rade namietal právomoc súdu konať vo veci. Poukázal pritom na rozhodcovskú doložku, podľa ktorej je príslušným na rozhodovanie vo veci rozhodcovský súd. Uviedol, že na základe oznámenia o likvidácii poistnej udalosti dňa 16.10.2013 zaplatil navrhovateľke sumu 1.974,25 EUR a to v súlade s poistnými podmienkami a ust. § 816 Obč. zákonníka. V poistnom vzťahu medzi účastníkmi konania došlo k zmene; pôvodné poistné podmienky boli nahradené novými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007, ktoré mali vplyv na výšku priznaného poistného plnenia. Na výšku takto poskytnutého poistného plnenia (nižšieho, ako bolo dojednané v zmluve) mali vplyv jednak bonifikácia podľa časti 17
článku 7 odsek f) Všeobecných poistných podmienok platných v roku 2007, ďalej odpočet dane z príjmu a odpočet administratívnych poplatkov. Administratívne poplatky boli zakotvené v časti XVI. Všeobecných poistných podmienkach platných v roku 2007, označenej ako Sadzobník administratívnych poplatkov. K pristúpeniu navrhovateľky k Všeobecným poistným podmienkam, ktoré sú platné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007, došlo na základe troch úkonov. Prvým je Žiadosť o zníženie poistného zo dňa 25.6.2007 a to s poukazom na Všeobecné poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 a Osobitné dojednania č. 1/2007, ku ktorým podpisom tejto žiadosti navrhovateľka v celom rozsahu pristúpila. Druhým je Žiadosť zo dňa 1.4.2008 o GSM balík PČSP Rapid k poistnej zmluve, v ktorej navrhovateľka taktiež v plnom rozsahu pristúpila k Všeobecným poistným podmienkam odporcu zo dňa 21.5.2007. Tretím úkonom je Potvrdenie poistky TS1/07 o znížení poistného zo dňa 13.8.2007, kde sa vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa pristúpenia k uvedeným Všeobecným poistným podmienkam opakujú. Všetky tri úkony navrhovateľka opatrila svojim podpisom. Odporca nevedel presne špecifikovať, o ktoré administratívne poplatky bola krátená poistná suma. Podotkol, že odporca pri výpočte poistného plnenia neaplikoval redukciu napriek tomu, že navrhovateľka bola v omeškaní s plnením poistného, konkrétne v rokoch 1998, 1999, 2000, 2001 a 2002. Redukcia bola upravená v pôvodných Všeobecných poistných podmienkach, v článku 9 s označením Dôsledky neplatenia poistného.
Navrhovateľka namietala, že odporca nebol oprávnený znížiť výšku poistného plnenia, dojednaného v poistnej zmluve a mala za to, že jej má byť vyplatená presne tá suma, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v poistnej zmluve. Namietala, že všeobecné poistné podmienky a to pôvodné ako aj nové, neboli inkorporované do zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Navrhovateľke neboli predložené ani pôvodné všeobecné poistné podmienky, ani nové všeobecné poistné podmienky. Navrhovateľka takto nemôže vysloviť súhlas s nepoznaným obsahom a absentuje potom vôľa zmluvnej strany, konkrétne zo strany navrhovateľky. Čo sa týka otázky dostupnosti všeobecných poistných podmienok, tento pojem predstavuje možnosť zmluvnej strany oboznámiť sa s obsahom týchto podmienok ešte pred uzavretím poistnej zmluvy. Odporca uvádza, že všeobecné poistné podmienky boli uverejnené na internete v roku 2007. avšak navrhovateľka nevedela pracovať s internetom, nemala doma počítač, nemala prístup k tomuto zdroju a teda, reálne sa nedokázala oboznámiť s obsahom VPP. Požiadavku inkorporácie VPP do poistnej zmluvy obsahuje ust. § 788 ods. 3 Obč. zákonníka. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky, ktoré k zmluve boli pripojené alebo boli pred uzavretím poistnej zmluvy druhej zmluvnej strane, teda strane, ktorá uzatvorila s poisťovňou zmluvu, oznámené. V danom prípade všeobecné poistné podmienky navrhovateľke predložené neboli, neboli pripojené k poistnej zmluve. Pojem oznámenie poistných podmienok nie je možné vykladať tak, že postačí inkorporačná doložka obsiahnutá v poistnej zmluve, resp. odkaz na existenciu všeobecných poistných podmienok. Aby sa poistné podmienky stali súčasťou poistnej zmluvy, musia byť v prvom rade zmluvnej strane dostupné. Chýba tu teda vôľa navrhovateľky ako druhej zmluvnej strany, preto je potrebné vyvodiť záver o neplatnosti inkorporácie pôvodných aj nových VPP do poistnej zmluvy. Ďalej poukázala na prekvapivosť zmluvných dojednaní a zavádzanie zo strany odporcu. Vo vzťahu k listu odporcu zo dňa 1.6.2007 navrhovateľka nemohla rozumne predvídať, že účelom tohto úkonu nie je len zníženie poistného, ale aj pristúpenie k novým všeobecným poistným podmienkam, ktoré upravovali aj zníženie poistného plnenia, ktoré mala navrhovateľka dostať podľa zmluvy. Bola uvedená do omylu. Podotkla, že v danom čase jej ostávali už len tri mesiace platenia poistného. Pokiaľ by mal odporca postupovať v súlade s dobrými mravmi, priznal by, že má problémy, čo bolo a je všeobecne známe čo sa týka výpočtu poistného plnenia kvôli nesprávne použitému matematickému vzorcu, mal potom odporca transparentne v takomto akte adresovanom poisteným klientom uviesť, že síce sa im priznáva znížené poistné, ale zároveň dôjde aj k zníženiu výslednej poistnej sumy oproti pôvodnému dojednaniu. V súvislosti s týmto úkonom zo dňa 1.6.2007 osobitne poukázala aj na typ použitého písma zo strany odporcu. Skutočnosť, že sa priznáva znížené poistné a skutočnosť, že má byť zachovaná výška pôvodne dojednaného poistného plnenia, je vyznačená v tomto liste hrubým písmom. Poukázala na predposledný odsek tohto listu, kde odporca dokonca uvádza, že zníženie poistného je pre klienta darčekom. Rovnaké skutočnosti a rovnaný záver sa vzťahujú aj k ďalšiemu úkonu a to k Žiadosti o GSM balík zo dňa 1.4.2008. Mala za to, že poistení žili v tom, že ide o zníženie poistného alebo, že ide o darček, konkrétne GSM balík, ktorý im bol daný za to, že sú u odporcu poistení; nič iné im z týchto úkonov nevyplývalo.
Predmetom konania po späťvzatí návrhu ostal nárok na zaplatenie sumy 1.469,22 EUR s príslušenstvom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.
Z písomnej poistnej zmluvy č.5034900062, typ poistnej zmluvy ÚDP-K súd zistil, že navrhovateľka ako poistník aj poistený a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa 17.1.1998 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľky pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.1.1998 a koniec poistenia na 17.1.2013. Poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 60.000,-Sk a pre prípad dožitia vo výške 90.633,-Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, vo výške 417 Sk mesačne. Navrhovateľka prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými podmienkami odporcu pre daný druh poistenia.
Z dodatku č.1 k poistnej zmluve č.5034900062 súd zistil, že navrhovateľka ako poistník aj poistený a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa 20.12.2002 dodatok k zmluve, predmetom ktorého bola zmena finančných parametrov vo vzťahu k výške poistného ako aj poistného plnenia. Pôvodná hodnota poistného plnenia pre prípad smrti sa navýšila na sumu 70.000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 103.705,- Sk. Pôvodná výška poistného sa zvýšila zo sumy 417 Sk na 562 Sk. Ostatné zmluvné podmienky, dojednané v poistnej zmluve, ostali nezmenené
Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy (Poistka) zo dňa 2.1.2003 súd zistil, že odporca potvrdil zmenu poistnej zmluvy v súlade s údajmi, uvedenými v Dodatku č.1, s tým, že zmena je účinná od 17.1.2003.
Z článku 15 Všeobecných poistných podmienok (Jednorazové plnenie z poistenia pre prípad dožitia) vyplýva, že z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.
V liste odporcu zo dňa 1.6.2007 označeného ako Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“ , adresovanom navrhovateľke sa uvádza: „Priznávame Vám zníženie mesačného poistného o 40 Sk z pôvodnej sumy 562 Sk, t.j. vo výške 522 Sk, počnúc najbližším mesiacom. Dohodnuté poistné sumy sa týmto ku dňu zníženia poistného nemenia, ich výška ostáva ku dňu pristúpenia k zníženiu poistného zachovaná. K zníženiu poistného je potrebné vyplniť zaslať poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane tohto listu. Veríme, že Vás náš darček potešil a dúfame, že ste s našimi službami spokojní.“
Na druhej strane listu odporcu zo dňa 1.6.2007 sa nachádza listina označená ako Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve. Súd z nej zistil, že navrhovateľka požiadala o zníženie poistného počnúc najbližším poistným obdobím z pôvodnej sumy 562 Sk na sumu 522 Sk. Listina je opatrená dátumom 25.6.2007, podpisom navrhovateľky. Z prijímacej pečiatky odporcu súd zistil, že bola odporcovi doručená dňa 29.6.2007. V predmetnej žiadosti sa uvádza, že zníženie poistného bude zo strany odporcu potvrdené poistkou o zmene poistného. Údaje o mene a priezvisku a adrese navrhovateľky, ako aj údaje o hodnotách poistného, vrátane novej zníženej sumy poistného, sú na listine predtlačené odporcom. Písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, sa v listine uvádza: „ Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č.1/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>) a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Súhlasím, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z postenia vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2. osobitných dojednaní. Poistník je oprávnený v lehote najneskôr 10 dní od zaslanie tejto žiadosti aj bez dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP z 21.5.20007 a bodu 2.osobitných dojednaní 1/2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Túto žiadosť podávam po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení slobodne a s úplnou vážnosťou.“
Z potvrdenia poistky TS1/07 o znížení poistného súd zistil, že navrhovateľka dňa 13.8.2007 svojim podpisom potvrdila obdržanie poistky o znížení poistného. Písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, sa v listine uvádza: „ Poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č.1/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>) a ku ktorým
podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Poistník súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z postenia vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Toto potvrdenie poistník podáva po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, všeobecnými poistnými podmienkami, po obdržaní poistky zo dňa 10.8.2007 a po jej dôkladnom zvážení slobodne a s úplnou vážnosťou. Podpisom potvrdenia poistník v celom rozsahu akceptuje návrh na zníženie poistného, návrh všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy. Potvrdenie je neodvolateľné a má vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru.“
Z listiny označenej ako Žiadosť o GSM BALÍK súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporcu o zaslanie GSM balíka, ktorý okrem služieb GSM SERVIS a poistných služieb obsahuje bezplatne zaslaný mobilný telefón značky Nokia 1650. Listina je opatrená dátumom 1.4.2008 a podpisom navrhovateľky. Z prijímacej pečiatky odporcu súd zistil, že bola odporcovi doručená dňa 1.4.2008. Písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, sa v listine uvádza: „ Poistník touto žiadosťou v plnom rozsahu pristupuje k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatkov. Poistník prehlasuje, že sa s poistnými podmienkami oboznámil a forma oboznámenia cez internetovú stránku www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk> mu vyhovuje. Poistník súhlasí, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti ako aj všetky sporné nároky z postenia vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou.“
Z listu navrhovateľky zo dňa 10.3.2013 súd zistil, že navrhovateľka vyzvala odporcu na vyplatenie poistného plnenia dojednaného v zmysle vyššie citovanej poistnej zmluvy, vzhľadom na dojednaný dátum dožitia 17.3.2013. Podľa prijímacej pečiatky bol tento list doručený odporcovi dňa 14.3.2013.
Z listu odporcu zo dňa 26.3.2013 súd zistil, že odporca požiadal navrhovateľku o vyplnenie a zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia, s úradným overením jej podpisu.
Z Nárokového listu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia súd zistil, že navrhovateľka tento doklad vyplnený žiadanými údajmi a s overeným podpisom doručila odporcovi dňa 11.4.2013.
Z listu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 22.7.2013 súd zistil, že navrhovateľka vyzvala odporcu na vyplatenie poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve. Podľa prijímacej pečiatky bola výzva doručená odporcovi dňa 23.7.2013.
Z oznámenia odporcu o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 1.10.2013 súd zistil, že navrhovateľke bolo priznané poistné plnenie vo výške 1.974,25 EUR. Poistná suma, z ktorej odporca pri výpočte vychádzal, bola stanovená vo výške 1.948,40 EUR, bonifikácia vo výške 384,89 EUR. Od poistného plnenia bola odrátaná daň z príjmu vo výške 74,37 EUR a administratívne poplatky (bez konkretizácie) vo výške 284,66 EUR. Nedoplatok na poistnom bol nulový.
Z listu právneho zástupcu navrhovateľky označeného ako Reklamácia zo dňa 16.10.2013 súd zistil, že navrhovateľka žiadala, aby jej odporca doplatil k priznanej výške poistného plnenia ešte sumu 1.469,22 EUR, v súlade s dojednaniami v poistnej zmluve.
Z platobného kalendára o platbách poistného súd zistil, že ku dňu zániku poistenia navrhovateľka zaplatila poistné v plnej výške.
Z časti XVI. Všeobecných poistných podmienok, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007 súd zistil, že táto časť obsahuje Sadzobník administratívnych poplatkov.
Z časti XVII bodu 1. týchto Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že tieto podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne.
Z časti XVII bodu 7f. týchto Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak poistník, ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007 pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre poistníkov
alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa pôvodné VPP, s výlukou právnych predpokladov vzniku poistných udalosti a niektorých nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak. V prípade garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP vyplácanú poistnú sumu (časť II. článok 12 ods.2b). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na webovej stránke.
Z XV.časti VPP, označenej ako Rozhodcovské konanie, z bodu 1 vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Z bodu 2 XV.časti VPP vyplýva, že pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok. Poisťovňa vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke. Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto právnická osoba a zverejní ho v Obchodnom vestníku. Z bodu 3 XV.časti VPP vyplýva, že rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä pohľadávky poisťovne z dlžného poistného, spory o poistné plnenia, nároky poistníkov na odkupné hodnoty, spory súvisiace so zánikom poistenia, spory z akýchkoľvek pohľadávok poisťovne voči poistníkovi, poistenému, oprávnenej osobe, dedičom alebo iným právnym nástupcom týchto osôb, iné hmotnoprávne spory, ktoré vzniknú počas trvania poistenia i po jeho zániku alebo procesné spory.
Na Všeobecné poistné podmienky kontinuálne (t.j. na tom istom liste, na ktorom sa končí text VPP) nadväzuje text označený ako Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, ktorý obsahuje 2 body.
Podľa bodu 1. Osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli o zániku poistenia v prípade, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti.
V bode 2. Osobitných zmluvných dojednaní sa uvádza, že zmluvné strany vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä: a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľky na poistné plnenie, ktorý jej vznikol poistnou udalosťou - dožitím, v deň dojednaný v poistnej zmluve (17.1.2013).
V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka ako poistník (poistenec) a odporca ako poisťovateľ dňa 17.1.1998 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu typ UDP-K. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo poistenie osoby navrhovateľky pre prípad poistných udalostí smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.1.1998 a koniec poistenia na 17.1.2013 (poistná doba 15 rokov). Dohodnutá bola aj výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou. Súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade s ust. § 788 Občianskeho zákonníka. Obsahuje všeobecné, ako aj špeciálne náležitosti predpísané zákonom. Neplatnosť poistnej zmluvy netvrdili ani účastníci konania. Jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvorili Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné od 1.6.1995. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že účastníci konania uzavreli dňa 20.12.2002 Dodatok č.1 k poistnej zmluve č.5034900062, na základe ktorej došlo k zmene pôvodne dojednanej výšky poistného ako aj poistného plnenia. Pôvodná hodnota poistného plnenia pre prípad smrti sa zvýšila na sumu 70.000,- Sk a pre prípad dožitia na sumu 103.705,- Sk. Pôvodná výška poistného sa zvýšila zo sumy 417 Sk na 562 Sk. Ostatné zmluvné podmienky, dojednané v poistnej zmluve, ostali nezmenené.
Medzi účastníkmi taktiež nebolo sporné, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou predčasne, pred koncom poistnej doby nedošlo a dňa 17.1.2013 nastala poistná udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z ust. § 816 a § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka. Odporcovi v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť uspokojiť nárok navrhovateľky ako poistenej (a zároveň osoby oprávnenej v zmysle poistnej zmluvy). Bolo nesporné, že odporca navrhovateľke priznal a vyplatil dňa 17.10.2013 poistné plnenie vo výške 1.974,25 EUR a teda, v nižšom rozsahu, ako bolo dojednané v poistnej zmluve v znení Dodatku č.1 (3.443,47 EUR).
Navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala zaplatenia zvyšnej časti dojednaného poistného plnenia. Odporca sa bránil, že jej nárok bol priznaným poistným plnením uspokojený v celom rozsahu a to s poukazom na zmenu obsahu poistného vzťahu, ku ktorému podľa jeho tvrdenia došlo akceptáciou nových Všeobecných poistných podmienok, platných od 21.5.2007, v ktorých bola zakotvená zmena, majúca vplyv na výšku priznaného poistného plnenia. Navrhovateľka uviedla, že nové VPP, vrátane zníženej výšky poistného plnenia, nikdy neakceptovala.
Z časti XVII bodu 1. nových Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že tieto podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne.
Súd preto zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či došlo k platnej zmene obsahu poistnej zmluvy č.5034900062 uzavretej dňa 17.1.1998, v znení Dodatku č.1 zo dňa 20.12.2002, na základe prijatia nových VPP platných od 21.5.2007 a teda, či došlo v tomto smere k platnému uzavretiu dohody navrhovateľky a odporcu, tak ako to vyplýva z bodu 1 XVII. časti nových VPP.
Podľa tvrdenia odporcu, k akceptácii nových VPP zo strany navrhovateľky došlo na základe troch úkonov. Mala tak učiniť podpísaním 1. žiadosti o zníženie poistného zo dňa 25.6.2007, 2. potvrdenia poistky TS1/07 o znížení poistného dňa 13.8.2007 a 3. žiadosti o GSM BALÍK dňa 1.4.2008.
Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Čo sa týka charakteru záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy, súd konštatoval, že poistná zmluva nepochybne spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné a ani odporca nespochybňoval, že v predmetnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti (poisťovníctvo) a naopak, navrhovateľka v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekonala (§ 52 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka); poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba a predmetom poistenia bol život a zdravie osoby navrhovateľky.
Na posúdenie predmetného vzťahu sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.7.2007, keďže k akceptácii nových VPP malo dôjsť úkonmi navrhovateľky zo dňa 13.8.2007 a zo dňa 1.4.2008, resp. zákon a č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v poslednom znení, keďže k akceptácii nových VPP malo dôjsť úkonom navrhovateľky zo dňa 25.6.2007. Právna úprava v zmysle oboch zákonov, podstatná pre právne posúdenie v predmetnej veci, je vo svojej podstate rovnaká.
Zákon o ochrane spotrebiteľa č.250/2007 Z.z., v znení účinnom do 31.10.2008, podľa ust. § 1 ods.1 a 2 upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19. p) obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa ust. § 4 ods.5 citovaného zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 5 ods.1 citovaného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa ust. § 7 ods.2 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa ust. § 8 ods.1 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
Podľa ust. § 8 ods.3 citovaného zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa ust. § 8 ods.4 citovaného zákona, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa ust. § 14 ods.1 citovaného zákona, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o konečnej cene poskytovanej služby a zreteľne označiť službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť.
Podľa ust. § 14 ods.2 citovaného zákona, informácia o cene, neúplná cena, chýbajúca cena alebo informácia o spôsobe určenia ceny nesmú vzbudzovať dojem, že a) cena je nižšia, ako je skutočná cena, b) určenie ceny závisí od okolností, od ktorých v skutočnosti nezávisí, c) v cene je zahrnutá dodávka výrobku, výkonu, práce alebo služby, za ktoré sa v skutočnosti platí osobitne, d) cena je alebo môže byť zvýšená, znížená alebo nezmenená, aj keď to tak nie je,
e) vzťah ceny a užitočnosti ponúkaného výrobku alebo služby zodpovedá skutočnosti, aj keď táto informácia nie je pravdivá.
Čo sa týka prvého úkonu navrhovateľky, ktorým je Žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve zo dňa 25.6.2007, ide o predtlačený formulár odporcu. Skutočne sa v ňom uvádza, že navrhovateľka akceptáciou zníženia poistného pristupuje k novým všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007 a osobitným dojednaniam č.1/2007. Súd prízvukuje, že ide o predtlačený formulár odporcu, ktorý bol navrhovateľke doručený spolu s listom zo dňa 1.6.2007 označeným ako Vernostný bonus „Čo je doma, to sa počíta“, ktorý sa nachádza na opačnej strane žiadosti o zníženie poistného. Týmto listom odporca priznal navrhovateľke zníženie mesačného z pôvodnej sumy 562 Sk na sumu 522 Sk s tým, že k zníženiu poistného je potrebné vyplniť a zaslať odporcovi žiadosť uvedenú na druhej strane tohto listu. Osobitne je potrebné poukázať na hrubo vytlačený text tohto listu, podľa ktorého sa znížením poistného dohodnuté poistné sumy nemenia, ich výška ostáva zachovaná. Napriek tomuto ubezpečeniu navrhovateľky, na opačnej strane listu - v žiadosti o zníženie poistného, je písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text vkomponované pristúpenie navrhovateľky k novým VPP, čoho dôsledkom je niečo iné, čo odporca ponúkal, dá sa povedať opak toho, čo ponúkal - zníženie dohodnutého poistného plnenia, čo je nepochybne v rozpore so záujmami navrhovateľky. Súd sa stotožňuje s hodnotením navrhovateľky, že v súvislosti s ponukou odporcu na zníženie poistného, ktorú sám odporca charakterizoval ako darček, odmenu za vernosť, nemala dôvod rozumne predvídať, že prijatím tejto ponuky sa zaväzuje aj na prijatie nových VPP a už vôbec nemohla predpokladať, že dôsledkom ich prijatia bude aj zníženie výšky poistného plnenia, pretože o tejto zmluvnej podmienke v predmetných listinách niet ani zmienky; práve naopak, odporca ju ubezpečil, že dojednaná výška poistného plnenia ostáva bez zmeny.
Čo sa týka druhého úkonu - potvrdenia poistky TS1/07 o znížení poistného, ktoré navrhovateľka podpísala dňa 13.8.2007, z jeho obsahu vyplýva, že odporca vystavil poistku, ako potvrdenie o znížení poistného dňa 10.8.2007. Poistka v zmysle ust. § 791 ods.2 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný úkon poisťovne, ktorým potvrdzuje existenciu poistnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že odporca vystavením poistky o znížení poistného zo dňa 10.8.2007 splnil svoju povinnosť a nebolo potrebné, aby navrhovateľka ako poistená potvrdzovala, že poistku prijala. Návrh odporcu na zníženie poistného totiž prijala už odoslaním žiadosti zo dňa 25.6.2007. Napriek tomu jej odporca zaslal uvedené tlačivo, do ktorého opäť písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text vkomponoval pristúpenie navrhovateľky k novým VPP.
Čo sa týka tretieho úkonu - žiadosti o GSM BALÍK, ktorý navrhovateľka podpísala dňa 1.4.2008, opäť ide o predtlačený formulár odporcu, ktorým jej bezplatne ponúkol zaslanie GSM balíka, ktorý okrem služieb GSM SERVIS a poistných služieb obsahuje mobilný telefón značky Nokia 1650. Skutočne sa v ňom a to písmom drobným, menším a menej zreteľným, než ostatný text, uvádza, že navrhovateľka akceptáciou ponuky pristupuje k novým všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21.5.2007. Tak ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že navrhovateľka nemala dôvod predpokladať, že prijatím tejto ponuky sa zaväzuje aj na prijatie nových VPP a už vôbec nemohla predpokladať, že dôsledkom ich prijatia bude aj zníženie výšky poistného plnenia, pretože o tejto zmluvnej podmienke v predmetnej listine niet ani zmienky.
Vo vzťahu k ozrejmeniu zámeru, ktorý odporca svojim konaním zrejme sledoval, je potrebné poukázať na všeobecne známu skutočnosť, ktorá vyplýva z rozsiahlej úradnej činnosti súdu z konaní vedených fyzickými osobami (poistenými) proti odporcovi o určenie, že poistný vzťah trvá. Počas trvania poistno- právneho vzťahu zo zmlúv typu ÚDP - K totiž odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom riešil zaslaním listu označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ich vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom im ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadria a niektorú z alternatív si nezvolia, odporca ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/, a klientom poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške určenej odporcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nanajvýš pravdepodobné, že odporca mal záujem riešiť uvedenú situáciu či už zánikom poistných vzťahov, alebo ich zmenou tak, aby bola výška dojednaného poistného v súlade s výslednou sumou poistného plnenia.
Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že odporca, v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy na základe akceptácie nových VPP, túto zmenu nemienil dosiahnuť transparentným spôsobom, na základe jednoznačne formulovanej oferty, zameranej práve na túto zmenu, ale ju zastrel inými úkonmi, obsahujúcimi pre spotrebiteľa lákavé ponuky, lepšie povedané dary. Odporca neuviedol transparentne, že priznaním zníženého poistného alebo prijatím balíka GSM dôjde aj k zníženiu výšky poistného plnenia, ako aj k ďalším zmenám oproti pôvodnému zneniu poistnej zmluvy a pôvodným VPP. V tejto súvislosti súd podotýka a ani odporca túto skutočnosť nespochybňoval, že ani pri jednom z troch vyššie uvedených úkonov odporca nedoručil navrhovateľke nové VPP, len uviedol, že poistený sa s nimi oboznámil, pretože sú uverejnené na internetovej stránke. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K, na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, však nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že odporca ako dodávateľ v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy, v komunikácii s navrhovateľkou uviedol neúplné, nepresné, nejasné údaje, resp. zamlčal údaje o podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je výška poistnej sumy podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonník a teda, konal v rozpore s ust. § 5 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré klamať spotrebiteľa takýmto spôsobom zakazuje. Vedomosť poisteného o skutočnej výške poistného plnenia, ktoré sa mu dostane v prípade dojednaných poistných udalostí, je nepochybne eminentným záujmom a právom každého poisteného. Odporca v danom prípade použil obchodnú praktiku, spočívajúcu v konaní, spôsobe správania alebo vyjadrovania, obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu, priamo spojených s údajne bezplatnou ponukou služby (zníženie poistného) a výrobku (GSM balík) spotrebiteľovi. Túto obchodnú praktiku súd pokladá za klamlivú, pretože opomenula podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, uviedla resp. mohla uviesť navrhovateľku ako priemerného spotrebiteľa do omylu a mohla zapríčiniť, že navrhovateľka urobila rozhodnutie o obchodnej transakcii (prijala zníženie poistného a GSM balík), ktoré by inak neurobila (§ 7, § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Konanie odporcu, ako bolo v tomto konaní preukázané, môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k ponúkanej službe. Úkony, vypracované odporcom a predložené navrhovateľke na podpis vzbudzujú zdanie, ako keby ich obsahom bol len jeden právny úkon - dar vo forme zníženia poistného alebo balíka GSM. Zákon uvedenú praktiku hodnotí ako klamlivú, zavádzajúcu a nekalú. Používanie takejto praktiky zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje (§ 7 ods.1). Súd konštatoval, že vyššie uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ho definuje ust. § 4 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa; konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že právne úkony, spočívajúce v návrhu odporcu na akceptáciu nových VPP, sú absolútne neplatné podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby bol právny úkon učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon
neplatný. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
V posudzovanej veci je zrejmé, že úmyslom navrhovateľky pri podpísaní vyššie uvedených troch aktov bolo zníženie poistného a prijatie GSM balíka. Inú vôľu navrhovateľka nemala a teda, nebolo jej úmyslom a cieľom dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy prijatím nových VPP. Týmito aktmi - ponukou zníženia poistného a darom GSM balíka, odporca zároveň vnútil navrhovateľke aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. V takomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa zmeniť existujúci poistný vzťah. Nedostatok vôle navrhovateľky tak spôsobuje aj absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k primárnej obrane odporcu, že na konanie vo veci je príslušný rozhodcovský súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru je tiež zrejmé, že medzi účastníkmi konania nebola platne dojednaná ani rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v nových Všeobecných poistných podmienkach pod bodom XV..
Odhliadnuc od tohto záveru súd konštatoval, že v danom prípade ide o neplatnú rozhodcovskú doložku (zmluvu), pretože táto nebola individuálne vyjednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.
Ako to vyplýva z vyššie citovaných právnych noriem, kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli dodávateľom vopred pripravené a spotrebiteľ nemal vplyv resp. nemohol meniť ich obsah. V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive odporcu a teda, evidentne ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, vrátane časti o rozhodcovskom konaní. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani odporca a vyplýva to aj z ostatnej rozhodovacej činnosti súdov, v rámci ktorej boli posudzované poistné zmluvy, uzavierané odporcom podľa VPP platných a účinných pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Poistné zmluvy majú vo všetkých prípadoch rovnaké zloženie, VPP obsahujú 17 častí, na VPP kontinuálne (t.j. na tom istom liste, na ktorom sa končí text VPP) nadväzujú Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve a k listinám tvoriacim súčasť poistnej zmluvy patrí aj Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve. Obsah posudzovanej rozhodcovskej doložky bol teda evidentne dodávateľom (odporcom) vopred pripravený a navrhovateľka na ňom nijakým spôsobom neparticipovala. Na strane odporcu ako dodávateľa a nie na strane navrhovateľky ako spotrebiteľa, bolo dôkazné bremeno preukázať, že navrhovateľka si individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. Uvedené jednoznačne vyplýva z dikcie vyššie cit.ust. § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka. V tomto smere však neboli doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Z vykonaného dokazovania ďalej nesporne vyplýva, že rozhodcovská doložka
je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami, splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami, uvedenými vo VPP. Podľa tejto rozhodcovskej doložky, všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy označenej ako Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, súd konštatuje, že vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach. Zo znenia VPP a aj z ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné, len povinnosť navrhovateľky podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Vychádzajúc zo Smernice ES/93/13 EHS (písm. q) bod 1), neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane. Rozhodcovská doložka v znení, ako bola uvedená v danej veci, znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, keďže ju núti k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len odporca, bez možnosti navrhovateľky podieľať sa na jeho kreovaní. V posudzovanej veci je zrejmé, že výber rozhodcovského súdu alebo rozhodcov mal v moci jedine odporca. Pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu. Táto podmienka nie je splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve odporca.
Vzhľadom na vyššie uvedený záver je potrebné konštatovať, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou zo dňa 17.1.1998 v znení dodatku č.1 zo dňa 20.12.2002, v spojení VPP platnými od 1.6.1995, bol ku dňu dožitia 17.1.2013 platný v pôvodne dojednanom, nezmenenom rozsahu. Odporcovi v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť vyplatiť navrhovateľke poistné plnenie vo výške 3.443,47 EUR.
Súd ďalej konštatoval, že odporca nebol oprávnený znížiť priznané poistné plnenie o sumu titulom administratívnych poplatkov. Takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo zákona, ani z poistnej zmluvy, ani z VPP platných od 1.6.1995. Ako uviedol sám odporca, poplatky boli zakotvené až v nových Všeobecných poistných podmienkach platných od 21.5.2007, v časti XVI. označenej ako Sadzobník administratívnych poplatkov.
Rovnaký záver sa vzťahuje aj na zníženie poistného plnenia o daň z príjmu. Zníženie poistného plnenia z tohto titulu nemá žiaden zmluvný ani zákonný základ. Podľa článku 15 Všeobecných poistných podmienok, platných od 1.6.1995 (Jednorazové plnenie z poistenia pre prípad dožitia) vyplýva, že z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve. V článku 18 VPP sú upravené obmedzenia z plnenia poisťovne, t.j. v akých prípadoch je poisťovňa oprávnená znížiť alebo neposkytnúť poistné plnenie. Daň z príjmu medzi tieto prípady nepatrí (ani podľa nových VPP). Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma. Je nepochybné, že najväčší záujem poisteného pri uzatváraní poistnej zmluvy sa vzťahuje na výšku poistného, ktorú bude musieť platiť, dobu platenia poistného, dobu poistenia a predovšetkým, na výsledok poistného vzťahu, ktorým je výška poistného plnenia vo vzťahu k dojednaným poistným udalostiam. Poskytnutie poistného plnenia v prípade poistnej udalosti je základnou podstatou a cieľom poistenia ako takého. Je teda prirodzené, že každý, kto ako poistený vstúpil do poistného vzťahu, dôvodne predpokladá a očakáva, že ak nastane poistná udalosť, dostane sa či už jemu, alebo inej oprávnenej osobe plnenie práve v takej výške, ako sa dohodol. Pokiaľ sa odporca bráni tým, že
odvedenie dane z príjmu predstavuje splnenie jeho zákonnej povinnosti voči štátu, je potrebné uviesť, že súdom vyššie uvedené dôvody nepredstavujú rozpor so zákonom; nič nebráni tomu, aby si odporca svoju zákonnú povinnosť v tomto smere splnil. Pokiaľ však táto povinnosť má mať vplyv na iný, súkromný záväzkový vzťah, konkrétne na výšku poistného plnenia, ktoré sa odporca zaviazal vyplatiť, potom je povinný o tom transparentne spotrebiteľa informovať tak, aby tento vedel, že poistné plnenie bude znížené o daň z príjmu.
S otázkou redukcie poistného plnenia v dôsledku porušenia povinnosti platiť poistné riadne a včas sa súd nezaoberal, pretože táto otázka nemala žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci. Zo strany odporcu bola načrtnutá len v hypotetickej rovine, s poukazom na to, že odporca by bol oprávnený znížiť poistné plnenie aj z tohto dôvodu. Bez ohľadu na to, či odporca mal alebo nemal právo z tohto dôvodu znížiť poistné plnenie, v skutočnosti toto právo nevyužil, preto súd v tomto smere ani nemal čo preskúmavať (existencia dôvodu na zníženie, výška a primeranosť sumy, o ktorú sa plnenie znížilo).
Keďže odporca zaplatil navrhovateľke titulom poistného plnenia len sumu 1.974,25 EUR, súd ho zaviazal na zaplatenie zvyšnej časti dojednaného plnenia vo výške 1.469,22 EUR.
Navrhovateľka sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky.
Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku ( § 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka. Odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi poistné plnenie v lehote do 15 dní po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie je pritom potrebné vykonať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby mohol začať s vyšetrením potrebným na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie poisteného o tom, že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 13 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľka v súlade s článkom 13 bod 3 Všeobecných poistných podmienok listom zo dňa 10.3.2013 oznámila odporcovi, že došlo k poistnej udalosti a vyzvala ho na plnenie. Uvedený list bol odporcovi doručený dňa 14.3.2013. Odporca navrhovateľku listom zo dňa 26.3.2013 požiadal o vyplnenie a zaslanie nárokového listu, ktorý navrhovateľka odporcovi doručila dňa 11.4.2013. Vzhľadom na dátum poistnej udalosti dožitia (17.1.2013) a jej charakter je zrejmé, že k vyšetreniu poisťovne už nebola potrebná ďalšia osobitná súčinnosť navrhovateľky (tak ako je to obvyklé pri iných typoch poistných udalostí (smrť, úraz), ktorá by odôvodňovala čas potrebný na skončenie vyšetrovania dlhší, ako 15 dní. Uvedené nespochybnil ani odporca a nevyplýva to ani z ďalšej komunikácie účastníkov. Napriek tomu bolo (len čiastočné) plnenie vyplatené navrhovateľke až v októbri 2013. Súd preto konštatoval, že splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15 dní od doručenia nárokového listu odporcovi, t.j. dňa 26.4.2013. Odporca sa dostal do omeškania nasledujúceho dňa, t.j. 27.4.2013. Súd preto navrhovateľke priznal úroky z omeškania z celej istiny 3.443,47 EUR počnúc od 27.4.2013 až do 16.10.2013, pretože dňa 17.10.2013 bola navrhovateľke vyplatená časť poistného plnenia vo výške 1.974,25 EUR a z ostávajúcej sumy 1.469,22 EUR od 17.10.2013 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie
úrokov z omeškania za obdobie od 18.1.2013 do 26.4.2013 návrh zamietol, pretože v tomto období odporca ešte v omeškaní nebol.
Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ust. § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,75 % ročne; po zvýšení o osem perc.bodov je výška úrokov z omeškania 8,75 % ročne.
Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Posúdiac výsledky tohto konania je zrejmé, že navrhovateľka mala v konaní v prevažnej miere úspech. Za úspech je potrebné pokladať aj tú časť návrh, v ktorej bolo konanie zastavené. Navrhovateľka totiž vzala späť návrh z dôvodu, že odporca jej zaplatil plnenie, ktorého sa domáhala, po podaní žaloby. Neúspech mala len v nepatrnej časti úrokov z omeškania. Navrhovateľke teda patrí plná náhrada trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi.
Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok, zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 206,50 EUR ( podľa položky 1a/ sadzobníka, tvoriaceho prílohu zák.č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6 % z ceny predmetu konania), ako aj trovy právneho zastúpenia, pretože ju v tomto konaní zastupoval advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške 1.192,94 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnych služieb. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa odvíja z tarifnej hodnoty, ktorou je výška peňažného plnenia, ktorého sa služba týka (v danom prípade suma 3.443,47 EUR) a predstavuje sumu 131,13 EUR. Právny zástupca navrhovateľky pri výpočte tarifnej odmeny nesprávne vychádzal z tarifnej hodnoty 3.800 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony: 1.príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 20.7.2013, 2. návrh na začatie konania zo dňa 2.8.2013, 3. písomné vyjadrenie vo veci samej (k odporu odporcu) zo dňa 30.9.2013, 4. podanie protistrane
- reklamácia výplaty poistného plnenia zo dňa 16.10.2013, 5. účasť na pojednávaní konanom dňa 2.2.2015, 6. účasť na pojednávaní konanom dňa 28.4.2015 a 7. účasť na pojednávaní konanom dňa 9.6.2015. Spolu tarifná odmena činí 917,91 EUR. Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon, označený ako predžalobná výzva zo dňa 22.7.2013. O.s.p. totiž neupravuje ako podmienku prípustnosti súdneho konania tzv.predsúdnu upomienku. Náklady spojené s predsúdnou korešpondenciou nepatria k hotovým výdavkom účastníkov a ich právnych zástupcov podľa ust. § 137 O.s.p. Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods.3 cit.vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 7,81 EUR za 4 úkony, vykonané v roku 2013 a vo výške 8,39 EUR za 3 úkony vykonané v roku 2015, spolu vo výške 56,41 EUR.
Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 974,32 EUR.
Celková výška navrhovateľkou účelne vynaložených trov predstavuje 1.180,82 EUR (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia).
Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )