Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Cb-158-2015.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Subarea
9Cb/158/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa : JARKOJ, s.r.o., so sídlom Dovalovo 253, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO : 48 031 704, právne zastúpený právnickou osobou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO : 36 832 103, proti odporcovi : Roľnícke družstvo Dovalovo, so sídlom Dovalovo 515, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO : 00 633 437, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľa zo dňa 22.5.2015 pred začatím konania vo veci samej
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 25.5.2015 návrh na vydanie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej zo dňa 22.5.2015, ktorým žiadal uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa vykonávania kosby a sejby na nehnuteľnosti - pozemku E-KN parcele číslo 1601, o výmere 87.190 m2, trvalé trávne porasty, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie E., obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, a to až do právoplatného skončenia konania o veci samej o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 17.12.2002 uzavretej medzi odporcom a J. J. a nájomnej zmluvy uzavretej dňa 20.12.2004 medzi odporcom a L. J..
Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že J. J. ako občan, ktorý je súčasne jediným konateľom a spoločníkom navrhovateľa uzavrel ako väčšinový podielový spoluvlastník (veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu je 49/96-ín) dňa 29.1.2015 nájomnú zmluvu s navrhovateľom ako nájomcom, ktorej predmetom nájmu je pozemok E-KN parcela číslo 1601, o výmere 87.190 m2, trvalé trávne porasty, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie E., za účelom vykonávania poľnohospodárskej činnosti. Na tento účel navrhovateľ dňa 15.5.2015 uplatnil písomnou žiadosťou na Pôdohospodárskej platobnej agentúre poskytnutie dotácií. Za týmto účelom navrhovateľ listom zo dňa 2.4.2015 informoval o tejto skutočnosti odporcu, ktorý tiež už v minulosti vykonával na tomto pozemku poľnohospodársku činnosť. Odporca listom zo dňa 5.5.2015 navrhovateľovi oznámil, že predmetný pozemok je oprávnený plnohodnotne a bez obmedzenia užívať a brať z neho úžitky, vrátane poberania dotácií, nakoľko má uzavreté plátné nájomné zmluvy s existujúcimi podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, resp. s ich právnymi predchodcami, a to s R. E., V.. XX.X.XXXX, T. J. J.N., V.. XX.X.XXXX, T. L. J., V.. X.X.XXXX, T. N. J., T. E. J., ktorí boli právnymi predchodcami súčasných vlastníkov, ktorí však podľa § 680 ods.2 Občianskeho zákonníka vstúpili ako nadobúdatelia nehnuteľnosti do právneho postavenia prenajímateľa. Je preto zrejmé, že aj tento rok odporca za účelom získania dotácii pristúpi k pokoseniu tohto pozemku. Podľa navrhovateľa nájomné zmluvy, ku ktorým mal možnosť sa dostať, a to nájomná zmluva zo dňa 17.12.2002 uzavretá medzi prenajímateľom J. J. a odporcom ako nájomcom a nájomná zmluva uzavretá dňa 20.12.2004 medzi prenajímateľkou L. J. a odporcom ako nájomcom, sú neplatné, nakoľko tieto dvojstranné právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, keďže neobsahujú riadne označenie predmetu nájmu, a to konkrétne druh pozemku,
výmeru pozemku, číslo listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané, označenie katastrálneho územia a veľkosť spoluvlastníckeho podielu prenajímateľa, nakoľko predmet týchto zmlúv obsahuje len parcelné čísla, teda aj parcelné číslo 1601. Navrhovateľ je preto názoru, že je dôvodná potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, nakoľko pokiaľ odporca pristúpi k pokoseniu, či vykonaniu inej poľnohospodárskej činnosti na tomto pozemku, vznikne navrhovateľovi ako nájomcovi tohto pozemku nenapraviteľná škoda, minimálne pokiaľ ide o pokosenú trávu vo výške asi 1.440 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pokiaľ by odporca skôr pristúpil k pokoseniu tohto pozemku a k sejbe, potom by mu z dôvodu neposkytnutia dotácií vznikla škoda vo výške asi 1.920 eur, keďže postup Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri udeľovaní dotácií je taký, že táto je poskytnutá tomu subjektu, ktorý vykoná poľnohospodársku činnosť na danom pozemku ako prvý. Nakoľko týmto pozemkom sú trvalé trávne porasty touto činnosťou je potrebné chápať pokosenie a siatie. Navrhovateľ má za to, že je dôvodné vo veci nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko reálne hrozí, že odporca na základe neplatných nájomných zmlúv pristúpi k poľnohospodárskej činnosti na danom pozemku s tým, že mu bude aj poskytnutá na tento účel následne dotácia. Návrhom vo veci samej sa mieni navrhovateľ domáhať určenia neplatnosti vyššie označených nájomných zmlúv, ktoré odporca ako nájomca uzavrel s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi tohto pozemku ako prenajímateľmi.
Podľa § 74 ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku : Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku : Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.1 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99> obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 76 ods.1 písm.f) Občianskeho súdneho poriadku : Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Základnou podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nevyhnutné : 1. aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený, 2. musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený, 3. musí byť osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené, 4. predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia; vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený v konečnom rozhodnutí vydanom na základe žaloby, 5. súd musí uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkom (najmä predbežným opatrením dotknutej protistrane), 6. predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by šlo o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nezvratný stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, 7. obsah predbežného
opatrenia by zásadne mal byť odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci.
V predmetnej veci pre rozhodnutie o nariadenie predbežného opatrenia bolo súdom zistené, že hlavným dôvodom nariadenia predbežného opatrenia je možnosť navrhovateľa získať štátnu dotáciu pre účely vykonávania poľnohospodárskej činnosti na pozemku, ako aj možnosť mať peňažný výnos za pokosenú trávu. Navrhovateľova obava je najmä v príležitosti získania dotácie, o ktorú požiadal jednotnou žiadosťou na rok 2015 zo dňa 15.5.2015 Pôdohospodársku platobnú agentúru s tým, že pokiaľ odporca, ktorý je nájomníkom menšinovej výmery tohto pozemku na základe ním deklarovaných neplatných nájomných zmlúv pre ich neurčitosť, pristúpi k vykonaniu poľnohospodárskej činnosti, t.j. k pokoseniu trávnej plochy a k siatu, potom odporca bude mať ako prvý nárok na dotáciu na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, keďže aj on požiadal o poskytnutie dotácie. Preskúmaním týchto dôvodov súd tieto nepovažuje za dostatočné na to, aby osvedčili existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa, ako aj dôvodnosť jeho nároku dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania ako nájomníkmi poľnohospodárskej pôdy. Je tomu tak aj preto, že navrhovateľ ako nájomca písomnou žiadosťou zo dňa 15.5.2015 požiadal Pôdohospodársku platobnú agentúru o poskytnutie dotácie na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti (t.j. „jednotnú platbu na plochu a platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie“) pre poľnohospodársku pôdu o celkovej výmere 6,74 hektára nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. (č.l.9, 10 spisu), pričom návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiada uložiť povinnosť odporcovi vo vzťahu k pozemku z katastrálneho územia E. (LV číslo XXXX), na ktorom pozemku je navrhovateľ ako nájomník titulom nájomnej zmluvy zo dňa 29.1.2015 oprávnený vykonávať poľnohospodársku činnosť len v rozsahu cca 4,4 hektára (44.503 m2). Rovnako súd poukazuje na nepresvedčivosť navrhovateľa v tom smere, že ak má byť poskytnutá štátna dotácia tomu subjektu, ktorý ako prvý vykoná poľnohospodársku činnosť na pozemku E-KN parcele číslo 1601, potom žiadne okolnosti nebránia navrhovateľovi, aby ako prvý túto poľnohospodársku plochu pokosil a vykonal na nej sejbu a následne túto skutočnosť aj náležitým spôsobom deklaroval a preukazoval Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Takýto postup navrhovateľa podľa jeho tvrdení ešte násobí skutočnosť, že nájomné zmluvy uzavreté medzi ostatnými menšinovými podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti ako prenajímateľmi a odporcom ako nájomcom, považuje pre ich nejasnosť, neurčitosť čo do predmetu nájmu za neplatné. Taktiež je potrebné poukázať na druh tejto nehnuteľnosti, t.j. že ide o parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu, čo znamená, že jej hranice v teréne nie sú zreteľne známe (viditeľné), tak ako je to u identifikovaných „C“ parceliach, preto možno konštatovať, že všetci podieloví spoluvlastníci tohto „E-KN“ pozemku majú podielové spoluvlastníctvo vo veľkosti jednotlivých svojich podieloch na každom m2 pozemku. Preto každý z podielových spoluvlastníkov je oprávnený užívať a vykonávať poľnohospodársku činnosť v podstate na celej ploche tohto pozemku až do zmeny druhu pozemku z „E-KN“ stavu na „C-KN“ stav, kedy bude možné v teréne na tvári miesta určiť, v ktorej časti pozemku má ktorý podielový spoluvlastník svoje vlastnícke právo a tým aj určiť, ktorá časť pozemku bola nájomcovi prenajatá na užívanie. Podľa § 139 ods.1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne a v zmysle § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, pričom pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Taktiež prípadné uloženie povinnosti nariadeným predbežným opatrením len odporcovi ako nájomcovi tohto pozemku na základe nájomných zmlúv uzavretých s menšinovými podielovými spoluvlastníkmi nemusí dosiahnuť navrhovateľom požadovaný účel, nakoľko k pokoseniu pozemku a k sejbe môže dôjsť aj priamo zo strany menšinových podielových spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti.
Ako už bolo vyššie uvedené, základným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčiť existenciu dôvodnosti požadovaného nároku a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré podmienky musia mať súvislosť s dočasnou úpravou vzťahov medzi účastníkmi konania do času, kým sa rozhodne o veci samej, avšak dočasnou úpravou týchto vzťahov nebude spôsobená ujma a neprimeraný zásah do práv niektorej zo strán, účastníkov konania.
Navrhovateľ tak za daného právneho a skutkového stavu veci neosvedčil nevyhnutnosť dočasne upraviť nariadením predbežného opatrenia pomery medzi účastníkmi konania, ani nepresvedčil súd o vzniku
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho strane, preto súd za tejto situácie jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku : V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku : V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku : Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku : Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.