Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-9-2021.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, zastúpený samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovaným J. P. a I. P. pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2, odsek 3 písmeno d), písmeno f) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d), 127 odsek 4, odsek 9, 138 písmeno g) Trestného zákona), a obžalovaným E. S. a E. S. pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2022, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
X./ J. P., nar. XX.XX.XXXX v W. E., bytom X. E. XXXX/XX, W. E.,
2./ I. P., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom X. E. XXXX/XX, W. E.,
3./ E. S., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom T. XXXX/XX, F.,
4./ E. S., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom Z. C. XXX/X, toho času v ÚVTOS Nitra - Chrenová,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e : J. P. a I. P. v presne nezistenom čase začiatkom januára 2019 na presne nezistenom mieste v Nitre, časť Z. dvor uzavreli s E. S. a E. S. ústnu dohodu, na základe ktorej J. P. a I. P. odovzdali za finančnú odplatu svoju maloletú dcéru E.K., narodenú XX.XX.XXXX., E. S. a E. S. za účelom núteného sobáša (a predčasného sobáša s poukazom na Uznesenie Európskeho parlamentu P8_TA-PROV(2017)0413 z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti protirómskemu zmýšľaniu (2017/2038(INI)) s ich maloletým synom D. R., narodeným XX.XX.XXXX, následne dňa 07. až 08.01.2019 J. P., I. P., E. S. a E. S. uskutočnili v Nitre na Z. dvore oslavu tohto zväzku, kde sa J. P. a I. P. dohodli s E. S. a E. S. na finančnej odplate vo výške 1.500,- Eur, pričom na mieste vyplatili J. P. a I. P. časť finančnej odplaty vo výške 700,- Eur v hotovosti s tým, že zvyšok bude doplatený neskôr, po čom bola maloletá E. K. odovzdaná do rodiny E. S. a E. S. v Nitre na Z. dvore, kde mala s maloletým synom E. S. a E. S. D. R. opakovaný pohlavný styk a v rodine E. S. a E. S. zotrvala až do dňa 17. 01. 2019, kedy bola po kontrole pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce a následného uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 4PPOm/1/2019 zo dňa 17.01.2019, právoplatného dňa 17.01.2019, dočasne zverená do starostlivosti Centra J. n. o., Centrum pre deti a rodinu J., T. XX/A, F., t e d a : obžalovaní J. P. a I. P.: spoločným konaním odovzdali dieťa na účel núteného sobáša a spáchali uvedený čin na chránenej osobe (blízkej osobe a odkázanej osobe) a závažnejším spôsobom konania využitím neskúsenosti a odkázanosti), obžalovaní E. S. a E. S.: spoločným konaním prevzali dieťa na účel núteného sobáša, t ý m s p á c h a l i :
obžalovaní J. P. a I. P.:
zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2, odsek 3 písmeno d), písmeno f) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d), 127 odsek 4, odsek 9, 138 písmeno g) Trestného zákona), obžalovaní E. S. a E. S.: zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. z a t o i m s ú d u k l a d á :
obžalovaný v 1./ rade - J. P. Podľa § 179 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po aplikácii § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek l, odsek 2 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 (štyri) roky a 9 (deväť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. obžalovaná v 2./ rade - I. P. Podľa § 179 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po aplikácii § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek l, odsek 2 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 4 (štyri) roky a 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. obžalovaný v 3./ rade - E. S. Podľa § 179 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po aplikácii § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 odsek l, odsek 2 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
obžalovaná v 4./ rade - E. S. Podľa § 44 Trestného zákona, súd u obžalovanej u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, nakoľko trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2020 zo dňa 22.02.2021, právoplatný dňa 28.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/32/2021 zo dňa 28.06.2021, ktorým jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra podala dňa 17.02.2021 na J. P. a I. P. obžalobu pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2, odsek 3 písmeno d), písmeno f) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d), § 127 odsek 4, odsek 9, § 138 písmeno g) Trestného zákona) a na E. S. a E. S. obžalobu pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Po oboznámení sa so spisovým materiálom samosudca rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania voči obžalovaným.
Na hlavnom pojednávaní prokurátorka predniesla obžalobu v súlade s jej písomným vyhotovením č. 1 Pv 78/19/4403 - 45 zo dňa 09.02.2021.
Obžalovaná E. S. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Na všetky otázky súdu jej položené, po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedala obžalovaná kladne.
Obžalovaná I. P. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Na všetky otázky súdu jej položené, po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedala obžalovaná kladne.
Obžalovaný J. P. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Na všetky otázky súdu mu položené, po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne.
Obžalovaný E. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Na všetky otázky súdu mu položené, po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne.
Po súhlasnom stanovisku prokurátorky súd prijal vyhlásenie obžalovanej E. S., obžalovanej I. P., obžalovaného J. P. a obžalovaného E. S. a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenia všetkých obžalovaných o vine boli v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaných J. P. a I. P. boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2, odsek 3 písmeno d), písmeno f) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno d), § 127 odsek 4, odsek 9, § 138 písmeno g) Trestného zákona), a to po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej, a konaním obžalovaných E. S. a E. S. boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchali obžalovaní spôsobom uvedeným v skutkovej vete
obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd rozhodol, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace len s výrokom o treste jednotlivo pri každom obžalovanom, a to prečítaním listinných dôkazov.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2020, konkrétne z rozsudku Okresného súdu Nitra (č.l. 3138) sp. zn. 4Tk/1/2020 zo dňa 22.02.2021, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/32/2021 dňa 28.06.2021 a z rozsudku Krajského súdu v Nitre (č.l. 3446) sp. zn. 1To/32/2021 zo dňa 28.06.2021 bolo zistené, že obžalovaná E. S. bola uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c) písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno i), písmeno j) Trestného zákona a § 129 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a taktiež jej bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR obžalovanej E. S. (č. l. 565) vyplývalo, že obžalovaná bola dvakrát priestupkovo riešená za priestupky v doprave, ktoré boli vyriešené v blokovom konaní uložením pokuty vo výške 10,- eur.
Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR obžalovaného E. S. (č. l. 568) vyplývalo, že obžalovaný bol deväťkrát priestupkovo riešený za priestupky v doprave, priestupok pri verejnému poriadku a porušenie zákazu vychádzania, ktoré boli vyriešené v blokovom konaní uložením pokuty vo výške 10,- eur. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR obžalovanej I. P. (č. l. 578) vyplývalo, že obžalovaná bola dvakrát priestupkovo riešená za porušenie zákazu fajčenia, ktoré boli vyriešené v blokovom konaní uložením pokuty vo výške 10,- eur.
Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra SR obžalovaného J. P. (č. l. 581) vyplývalo, že obžalovaný bol jedenkrát priestupkovo riešený za priestupok proti majetku, ktorý bol vyriešený v rozkaznom konaní uložením pokuty vo výške 40,- eur.
Z odpisu registra trestov obžalovanej E. S. (č.l. 583) vyplývalo, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát súdne trestaná, pričom vo všetkých troch odsúdeniach sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená.
Z odpisu registra trestov obžalovaného E. S. (č.l. 584) vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom vo všetkých troch odsúdeniach sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Z odpisu registra trestov obžalovanej I. P. (č.l. 585) vyplývalo, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.
Z odpisu registra trestov obžalovaného J. P. (č.l. 586) vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom vo všetkých troch odsúdeniach sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Z uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 3Nt/15/2022 zo dňa 29.09.2022, právoplatným dňa 15.10.2022, bolo zistené, že obžalovanému J. P. boli zahladené odsúdenia Okresného súdu Nitra vedené pod sp. zn. 3T/50/1998 a sp. zn. 3T/69/1999.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na základe vyhlásení všetkých obžalovaných o ich vine, mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe, bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaných trestných činov, a že skutok spáchali obžalovaní.
Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona, pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania každého obžalovaného samostatne a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie. Taktiež bolo prihliadnuté na osobu každého obžalovaného samostatne, doterajší spôsob života, na existenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy.
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Sudcovská individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam daného prípadu.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Základnou podmienkou pre aplikáciu ustanovenia umožňujúceho súdu mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby je existencia výnimočných okolností prípadu alebo osobných pomerov páchateľa. V súvislosti s vyššie uvedeným súd starostlivo zaoberajúc sa okolnosťami prípadu a osobnými pomermi páchateľov zistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby zákona u obžalovaných J. P., I. P. a E. S.. Splnenie podmienok na aplikáciu mimoriadne zmierňujúce ustanovenia v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona súd vzhliadol v osobných pomeroch obžalovaných, ktorí sú súčasťou rómskej komunity. Rómsku komunitu spájajú sociálne väzby (príbuzenské, susedské), podobné životné podmienky, sociálne a kultúrne normy, pravidlá a tradície. Jedným zo socio-kultúrných regulatívov v rámci rómskych tradícií a zvykov je práve svadba a manželstvo už od dávna dohadované rodičmi pre svoje deti. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že sa jedná o rodinnoprávne vzťahy rómskej komunity, ktorá v tomto rozmere nechápe zmysel trestnoprávnej roviny svojho protiprávneho konania, pretože tzv. „nútený sobáš“ je súčasťou ich tradícii a zvykov. Súd v tomto kontexte posúdil osobné pomery obžalovaných ako okolnosť odôvodňujúcu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia pri ukladaní trestu obžalovaným a nepovažoval za objektívne na dosiahnutie individuálnej prevencie uložiť obžalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody hoc na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 179 odsek 3 Trestného zákona u obžalovaného J. P. a obžalovanej I. P. a v zmysle ustanovenia § 179 odsek 2 Trestného zákona u obžalovaného E. S.. Vzhľadom teda na osobné pomery obžalovaných súd využil moderačné pravidlo spočívajúce v aplikácii mimoriadne zmierňujúceho ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona u obžalovaných pri ukladaní trestu odňatia slobody pod spodnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného J. P. súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 3 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 (sedem) rokov až 12 (dvanásť) rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona v podobe toho, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých je potrebné pri ukladaní trestu prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v prípade, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, preto súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 7 (sedem) rokov až 10 (desať) rokov a 4 (štyri) mesiace. S poukazom na osobné pomery obžalovaného súd zistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd nepovažoval na dosiahnutie účelu trestu za nevyhnutné a potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody najmä vzhľadom na osobné
pomery obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, na rómsku komunitu a jej zvyky a tradície, a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorému mu podmienečne odložil so skúšobnou dobou a probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky a 9 (deväť) mesiacov. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu súd integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu, aj resocializačnú aktivitu, a to príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a taktiež povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovanej I. P. súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 3 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 7 (sedem) rokov až 12 (dvanásť) rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona v podobe toho, že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých je potrebné pri ukladaní trestu prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v prípade, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, preto súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 7 (sedem) rokov až 10 (desať) rokov a 4 (štyri) mesiace. S poukazom na osobné pomery obžalovanej súd zistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, a teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd nepovažoval na dosiahnutie účelu trestu za nevyhnutné a potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody najmä vzhľadom na osobné pomery obžalovanej, na jej doterajší spôsob života, na rómsku komunitu a jej zvyky a tradície, a preto jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorému jej podmienečne odložil so skúšobnou dobou a probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky a 9 (deväť) mesiacov. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu súd integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu, aj resocializačnú aktivitu, a to príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a taktiež povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Pri ukladaní trestu v prípade obžalovaného E. S. súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby určenej pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 odsek 2 Trestného zákona, ktorý umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 4 (štyri) roky až 10 (desať) rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona v podobe toho, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd v zmysle ustanovenia § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých je potrebné pri ukladaní trestu prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v prípade, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, preto súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 4 (štyri) roky až 8 (osem) rokov. S poukazom na osobné pomery obžalovaného súd zistil splnenie podmienok na aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, a teda na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd nepovažoval na dosiahnutie účelu trestu za nevyhnutné a potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody najmä vzhľadom na osobné pomery obžalovaného, na jeho doterajší spôsob života, na rómsku komunitu a jej zvyky a tradície, a preto mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorému mu podmienečne odložil so skúšobnou dobou a probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu súd integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu, aj resocializačnú aktivitu, a to príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a taktiež povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Súd pri úvahách o uložení trestu u obžalovanej E. S. zistil, že v jej prípade je potrebné uložiť súhrnný trest v zmysle ustanovenia § 42 Trestného zákona, pretože ňou spáchaný skutok je v súbehu so skutkom spáchaným v trestnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 4Tk/1/2020, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov uložený skorším rozsudkom považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Súd je toho názoru, že takto uložené tresty sú adekvátne, dostatočné a akceptujú aj všetky kritéria pre ukladanie trestu, zohľadňujúc charakter trestnej činnosti, predchádzajúci život obžalovaných (pred spáchaním skutku, súčasné osobné pomery), možnosť ich nápravy, okolnosti prípadu a plnia nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovaným, ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.