Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-9-2015.pdf
PDF · 92.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Mariánom Furmanom v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, v zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej E. X., L.. X.X.XXXX, J. Š., X. C. XXX/X, o zaplatenie 854,04 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 707,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 707,90 eur od 4.2.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 21. 1. 2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 854,40 eur so zmluvným úrokom vo výške 44,50 % ročne zo sumy 707,90 eur od 4. 2. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 854,40 eur od 5. 2. 2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovanej poskytol na základe zmluvy zo dňa 1. 7. 2013 úver na nákup spotrebiteľského tovaru vo výške 707,90 eur, ktorý mala žalovaná uhradiť v 24 mesačných splátkach po 45,05 eur. Žalovaná neuhradila zo svojho dlhu nič. Na predžalobnú výzvu žalovaná nereagovala a preto v dôsledku neplanenia dohodnutých splátok žalobca vyhlásil dňa 4. 2. 2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh splatný v celom rozsahu.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere zo dňa 1.7.2013, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXX, doručenky a výpisov z účtu, z vykonania ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 1. 7. 2013 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere na nákup spotrebného tovaru v cene 707,90 eur s tým, že žalovaná mala úver uhradiť v 24 mesačných splátkach
po 45,05 eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.8.2013. Z úverovej zmluvy vyplýva, že výška úrokovej sadzby bola dojednaná fixne vo výške 44,50 % ročne. Z predloženého výpisu z úverového účtu a splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná neuhradila nič. Z tohto dôvodu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 4. 2. 2014.
Podľa § 120 ods. 1 prvá veta O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 1.7.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 1.7.2013, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného k 1.7.2013, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 1.7.2013, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 1.7.2013, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu s použitím citovanej právnej úpravy súd konštatuje, že žaloba je v časti istiny úveru dôvodná a z tohto dôvodu súd v tejto časti žalobe vyhovel. Žalobca preukázal, že žalovanej poskytol peňažné prostriedky. Žalovaná si však svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas nesplnila a preto žalobca bol oprávnený pristúpiť vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a žiadať žalovanú o zaplatenie celého dlhu titulom poskytnutej istiny úveru 707,90 eur.
Vo vzťahu k zvyšným uplatneným nárokom z úveru (t. j. dlžných zmluvných úrokov vo výške 146,50 eur) súd aplikoval spotrebiteľské právo, keď vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom, v ktorom žalovaná je spotrebiteľom.
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy s poukazom na smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach je potrebné uviesť, že v danom prípade pri formulárovej zmluve žalovaná ako spotrebiteľ sa v porovnaní so žalobcom ako dodávateľom ocitla v znevýhodnenom postavení, ktoré ju viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred žalobcom bez toho, aby žalovaná mohla ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Cieľom Smernice Rady 93/13/EHS je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica Rady 93/13 ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok.
V žalobe uplatnený úrok vo výške 44,50 % p. a. vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí o spotrebiteľského úveru je v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď dojednaná výška úroku je neprimerane vysoká.
Z úrokových mier pri poskytovaných spotrebiteľských úveroch bankami v júli 2013 na www.nbsr.sk <http://www.nbsr.sk> súd zistil ročnú percentuálnu mieru nákladov pri spotrebiteľských úveroch 16,13 % a úrokovú sadzbu 15,56 % pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Pokiaľ žalobca uplatňuje úroky 44,50 % tieto sú neprimerane vysoké, ktoré prevyšujú úroky v bankách o viac ako 100 %. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ide o absolútne
neplatné zmluvné dojednanie. Vo veciach nebankových subjektov je možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, ale výška úrokov však nemôže byť neprimeraná.
Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou ako aj v zmysle vyššie uvedených názorov súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti spotrebiteľského úveru iba v časti 707,90 eur titulom dlžnej úverovej istiny. Nie je sporné, že účastníci konania dňa 1. 7. 2013 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 707,90 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v splátkach pričom dohodnuté splátky riadne neplnila, preto žalobca ku dňu 4.2.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný, t. j. v sume 854,40 eur v celom rozsahu (707,90 eur neuhradená úverová istina + 146,50 eur dlžné zmluvné úroky). Súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie dlžnej úverovej istiny, pretože žalobca preukázal, že úverová istina bola žalovanej poskytnutá a doposiaľ ju žalobcovi v celom rozsahu nevrátila.
Súd konštatuje, že tie isté závery platia aj vo vzťahu k uplatneným nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvný úrok v tejto zmluve vo výške 44,50 % považuje za neprimerane vysoký, v zmysle vyššie uvedeného neplatne dojednaný a teda považuje spotrebiteľský úver za bezúročný.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10 písm. c) Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj z a dobu omeškania po 31. januári 2013.
Súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z priznanej sumy úverovej istiny v súlade s citovanou právnou úpravou vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením žalovanej istiny po vyhlásením mimoriadnej splatností úverovej zmluvy.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2, O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože každý z účastníkov mal vo veci rovnaký úspech. Žalobca bol úspešný ohľadom časti uplatnenej istiny a žalovaná bola úspešná v časti žalovanej istiny i uplatnených zmluvných úrokov, čo predstavuje iba ku dňu rozhodnutia súdu cca. 55,40 % zo žalovaných nárokov. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že každý z účastníkov mal vo veci približne rovnaký úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.