Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6Co-213-2013.pdf
PDF · 108.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/213/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa R. T. D., s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Z. 5, J., zastúpeného advokátskou kanceláriou P. T. s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Z. 5, J., proti odporkyni C. J., bytom E. T. XX, občianke Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y., IČO: 42 176 778, so sídlom E. XX, G., zastúpeného JUDr. S. Q., advokátom so sídlom B., Dr. Y. XX o zaplatenie 152,69 € s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. januára 2013, č. k. 6C/141/2012-86, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v odvolacom konaní vo výške 24,41 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. januára 2013, č. k. 6C/141/2012-86, bolo rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta, odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva a navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania v sume 48,82 eur k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. S. Q., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania po jeho čiastočnom späťvzatí domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 152,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 97,66 eur od 24.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel dňa 25.03.2008 Zmluvu o úvere č. 1095725841 s O. J. (pôvodne odporcom 1/, voči ktorému vzal navrhovateľ návrh späť; ďalej len "dlžník"). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Dlžník vyjadril svojím vlastnoručným podpisom súhlas s obsahom zmluvy, Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol dlžníkovi úver vo výške 119,47 eur. Dlžník sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Navrhovateľ ďalej uviedol, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Považuje za nesporné, že medzi postupcom a dlžníkom vznikol obchodnozáväzkový vzťah, na základe ktorého poskytol dlžníkovi úver. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť právneho postupcu navrhovateľa poskytnúť dlžníkovi finančné
prostriedky, ktorú povinnosť si právny predchodca navrhovateľa splnil. Dlžníkovi vznikla povinnosť splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné zmluvne dohodnuté podmienky. Dlžník si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 152,69 eur (4.599,94 Sk), ktorá pozostávala z istiny v sume 97,66 eur (2.942,11 Sk), riadneho úroku 8,56 eur (257,88 Sk), úroku z omeškania 0 eur, zmluvnej pokuty v sume 13,28 eur a poplatkov v sume 33,19 eur. Jednotlivé položky boli uvedené v Platobnej histórii a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Nakoľko bol dlžník v omeškaní s viac ako troma splátkami, došlo k zosplatneniu úveru, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. Právny predchodca navrhovateľa v zmysle obchodných podmienok započítal platby dlžníka v poradí: úrok z úveru, poplatky, istina, úrok z omeškania, zmluvné pokuty. Istina uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanými platbami na istinu. Úrok z omeškania predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní. Zmluvná pokuta bola uplatnená vo výške 20% každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 eur (bod 6.1 OP). Navrhovateľ spochybnil právo vedľajšieho účastníka účinne vzniesť námietku premlčania. Poukázal na to, že odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Týmto odporkyňa pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporkyňa zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Uznanie dlhu zo strany odporkyne ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku má zo zákona následok, že začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba. Odmietol tvrdenie vedľajšieho účastníka, že k podpisu Dohody došlo po vynútenej návšteve odporcov iniciovanej navrhovateľom. Nesúhlasil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že by predmetná dohoda odporovala svojim obsahom dobrým mravom. Zastáva názor, že odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť o premlčaní pohľadávky. Navrhovateľ sa na základe vyššie uvedených skutočností v tomto konaní domáha od odporkyne zaplatenia sumy 152,69 eur (4.599,94 Sk), ktorá pozostávala z istiny v sume 97,66 eur (2.942,11 Sk) - predstavujúca rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu, z úroku v sume 8,56 eur (257,88 Sk) - rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky, úroku z omeškania 0 eur, zmluvnej pokuty v sume a poplatkov v sume 46,47 eur (1.399,96 Sk) - sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber hotovosti a iné poplatky). Navrhovateľ si okrem istiny uplatnil i úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, a to vo výške 9 % ročne zo sumy 97,66 eur od 24.09.2009 do zaplatenia.
Okresný súd poukázal na obsah tvrdení odporkyne v konaní, podľa ktorých si je vedomá toho, že treba zaplatiť. Ak by tým však neporušila zákon, súhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka, že žalovanú sumu zaplatiť nemusí. Uviedla, že zmluva bola uzavretá v marci 2008, bola uzavretá so spoločnosťou GeMoney a bolo to na nákup televízora. V tom čase ešte s O. J. (pôvodným odporcom 1/) neboli manželia, ale už mali dieťa. Spočiatku tento dlh platili, potom znovu neplánovane otehotnela s druhým dieťaťom a vtedy nemali finančné prostriedky, preto prestali platiť. Potvrdila, že podpísala listinu predloženú navrhovateľom označenú ako "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" zo dňa 20.07.2010. Okolnosti podpisu tejto listiny popísala tak, že po telefonickom dohovore k nim domov prišiel exekútor alebo nejaký iný pracovník. V tom čase už boli s O. J. (pôvodným odporcom 1/ ) manželia. Dohodu podpísala, preto že sa bála, aby neboli trestne stíhaní, aby z toho neboli takéto dôsledky. Mala ochotu to riešiť, len nevedela ako. Chýbali im finančné prostriedky a stále chýbajú. Na otázku vedľajšieho účastníka položenú v písomnom vyjadrení, či vie, čo znamená premlčanie a aké sú právne dôsledky premlčania odpovedala, že premlčanie je, keď to trvá dlhšiu dobu, keď sa nejak zmluva poruší a potom sa už nemusí platiť. Aké sú právne dôsledky premlčania nevie. Na otázku vedľajšieho účastníka položenú v písomnom vyjadrení, či chce navrhovateľovi platiť napriek tomu, že nemusí, pretože pohľadávka je premlčaná a vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania odporkyňa odpovedala, že pokiaľ platiť nemusí, tak platiť nechce. Pokiaľ tým neporuší zákon, tak s tým, čo tam je napísané, súhlasí.
Okresný súd tiež poukázal na to, že vedľajší účastník na strane odporkyne namietal premlčanie žalovanej pohľadávky. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že konanie navrhovateľa, ktorý túto dohodu odporkyni predložil, považuje za nekalú obchodnú praktiku. Má za to, že pri uzavretí Dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti; navrhovateľ využil omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie takej dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník na strane
odporkyne považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nenachádzajú všetky obligatórne náležitosti. Tieto sú súčasťou len jednoliateho miniatúrneho textu formálne nedostupných obchodných podmienok, ku ktorým spotrebiteľ svojim podpisom ani nepristúpil.
Na základe vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa N. C., a.s., IČO: 17 324 220, so sídlom J. 7, XXX XX J. uzatvoril dňa 25.03.2008 Zmluvu o úvere s O. J., bytom E. T. XX (č.l. 8 spisu). Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť úver vo výške vo výške 3.599 Sk (119,47 eur), ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 10 mesačných splátkach po 400 Sk (13,28 eur) vždy k 25. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na 25.04.2008. Z rozpisu platobnej histórie (č.l. 12 spisu) vyplýva, že boli uhradené dve splátky po 400 Sk (13,28 eur), a to dňa 29.05.2008 a dňa 25.06.2008. Právny predchodca navrhovateľa N. C., a.s., IČO: 17 324 220, so sídlom J. 7, XXX XX J. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil na navrhovateľa predmetnú pohľadávku. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené písomne dňa 23.09.2009 (č.l. 6 spisu).
Okresný súd ďalej zistil, že Odporkyňa podpísala dňa 20.07.2010 listinu označenú ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (č.l. 11 spisu), kde je označená ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. zák. 40/1964 Zb.. V listine sa uvádza, že uznala dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy s pôvodným veriteľom GE C. a.s., číslo zmluvy 1095725841 zo dňa 25.03.2008. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 97,66 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 22,90 eur. Splátkový kalendár predmetnou listinou dohodnutý nebol. Pokusom o zmier zo dňa 19.09.2012 (č.l. 14 spisu) vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy. Sumy vyjadrené v slovenských korunách súd prepočítal na menu Euro stanoveným konverzným kurzom: 1 eur = 30,126 Sk.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku tiež poukázal na znenie § 1, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinnom do 01.06.2010 (ďalej len "zák. č. 258/2001 Z.z."), § 37 ods. 1, § 533 Občianskeho zákonníka a na to, že predmetom tohto konania bol návrh na zaplatenie sumy 152,69 eur s príslušenstvom. Návrh na začatie konania bol pôvodne podaný voči dvom odporcom a to dlžníkovi I. J. ako odporcovi 1/ a voči C. J. ako odporkyni 2/. Voči odporcovi 1/ vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť. V konaní bolo podľa názoru okresného súdu listinnými dôkazmi ako i výpoveďou odporkyňou preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s dlžníkom I. J. zmluvu označenú ako Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 3.599 Sk (119,47 eur). Dlžník sa zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa poskytnuté finančné prostriedky za dohodnutých podmienok. Voči dlžníkovi bolo konanie na základe čiastočného späťvzatia návrhu zastavené. Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia žalovanej sumy voči odporkyni na tom základe, že podpisom Dohody o uznaní záväzku, odporkyňa pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporkyňa potvrdila, že predmetnú listinu podpísala. Ako dôvod podpisu tejto listiny uviedla skutočnosť, že chcela situáciu riešiť a obávala sa trestného stíhania. Po preskúmaní predloženej listiny označenej ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku okresný súd dospel k záveru, že odporkyňa platne k záväzku O. J. nepristúpila. Predložená listina neobsahuje žiadne vyhlásenie odporkyne o tom, že by pristupovala k záväzku. Záväzok, ku ktorému mala odporkyňa pristúpiť, nie je v predloženej listine riadne špecifikovaný. V listine sa uvádza, že dlžná suma pozostáva z istiny 97,66 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 22,90 eur. V danom prípade tak príslušenstvo pohľadávky ku dňu podpisu listiny predstavuje úrok, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania spolu v sume 60,16 eur, čo je oproti uvedenej istine v sume 97,66 eur navýšenie o 62 %. Osoba pristupujúca k záväzku podľa 533 Občianskeho zákonníka nie je na rozdiel od pôvodného dlžníka účastníkom právneho vzťahu, z ktorého predmetný záväzok vznikol. Nie je preto možné vychádzať z toho, že má vedomosť o zmluvných dojednaniach a na tieto sa odvolávať. Predložená listina označená ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z uvedených dôvodov nie je platným úkonom z dôvodu jeho neurčitosti. Odporkyňa nepristúpila platne k záväzku, preto ani nemohla platne uznať dlh voči navrhovateľovi. Navrhovateľ nepreukázal svoj právny nárok voči odporkyni. Preto okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 152,69 eur s príslušenstvom zamietol.
O náhrade trov konania odporkyne okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto by jej patrila náhrada trov konania. Okresný súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.
O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že mu priznal voči navrhovateľovi ním uplatnenú náhradu trov konania v sume 48,82 eur. Táto pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (1/ príprava a prevzatie veci po 16,60 eur + 1 x rež. paušál po 7,81 eur; 2/ podanie návrhu na súd po 16,60 eur + 1 x rež. paušál po 7,81 eur). Náhrada trov konania bola vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznaná z dôvodu plného úspechu vo veci, keď účelne a úspešne bránil v tomto konaní práva odporkyne ako i pôvodného odporcu 1/, na strane ktorých do konania vstúpil.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V dôvodoch odvolania poukázal na znenie § 34, § 35 ods. 1, 2 a § 533 Občianskeho zákonníka a na to, že odporca podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej odporca pristúpil k záväzku a uznal záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere č. 1095725841. Podľa názoru navrhovateľa uvedená dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia a uznania dlhu, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň navrhovateľ poukázal na čl. 5 bod 5.3 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Zmluvné strany vyhlasujú, že táto Dohoda bola uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali“. Z obsahu predloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku jednoznačne vyplýva vôľa odporcu pristúpiť k záväzku, ktorý je v bode 2.1 dohody dostatočne identifikovaný, pričom odporca zároveň tento záväzok uznal. Zastávame názor, že by bolo v rozpore s pravidlami výkladu právnych úkonov vykladať jednotlivé body dohody izolovane a neprihliadať na vôľu konajúcej osoby. Z dohody nepochybne vyplýva, že odporca mal jasnú vedomosť, k akému záväzku pristupuje, pričom tento záväzok zároveň aj uznal. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu vyhovie a zaviaže odporkyňu aj k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eur.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Vedľajší účastník podal vyjadrenie dvoma písomnosťami, a to zo dňa 17.04.2013 a zo dňa 02.12.2013.
V rozsiahlom písomnom podaní zo dňa 17.04.2013 vedľajší účastník poukazoval v súlade so závermi okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na to, že Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku je potrebné považovať za formulárovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník poukázal na takéto konanie navrhovateľa aj iných prípadoch, čím navrhovateľ chce navodiť dojem perfektnosti týchto zmlúv a získať titul na vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, zameranou na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú náhradu trov konania, vedľajší účastník považuje výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania za správny a v súlade s právom aj vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie v súdnom konaní. Za podanie tohto vyjadrenia vedľajší účastník uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 24,41 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 16,60 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.
V písomnom podaní zo dňa 2.12.2013, označenom ako „Doplnenie vyjadrenia vedľajšieho účastníka k odvolaniu“ sa vedľajší účastník zaoberá argumentáciou v prospech aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na spotrebiteľské vzťahy aj v prípade úverových zmlúv (tzv. absolútnych
obchodov). Za toto písomné podanie vedľajší účastník uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 24,41 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 16,60 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.
Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporcami. Okresný súd správne a v súlade s obsahom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu ustálil, že uvedená listina neobsahuje konkrétne písomné výslovné vyhlásenie, že odporkyňa za dlžníka splní jeho peňažný záväzok a že sa tak stáva spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, ako to ustanovuje znenie § 533 Občianskeho zákonníka. podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver okresného súdu v prejednávanej veci je aj v súlade s výkladovým pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže závery okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú v súlade aj s uvedeným výkladovým pravidlom, odvolací súd z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej nepovažoval za rozhodujúcu vyššie uvedený argumentáciu navrhovateľa v odvolaní.
Pokiaľ ide o navrhovateľom napadnutý výrok o náhrade trov konania, napadnutie ktorého nezdôvodnil v podanom odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z čl. 37 ods. 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, (viď aj čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania (§ 93 ods. 3 O.s.p.) má právnym poriadkom zaručenú možnosť právnej pomoci v súdnom konaní prostredníctvom advokáta. Keďže trovami konania aj vedľajšieho účastníka je v zmysle § 137 ods. 1 O.s.p. tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, nie je možné považovať odmenu advokáta vedľajšieho účastníka (občianskych združení na ochranu spotrebiteľa) v spotrebiteľských vzťahoch vo všeobecnosti za neúčelnú.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od pravidla úspechu účastníka v konaní, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka, nakoľko rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.20'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení
svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, sp. zn. II. ÚS 31/04 <aspi://module='JUD'&link='JUD32421SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) uviedol: „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.20'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ústavy a v čl. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.1'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( čl. 46 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a čl. 51 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.51'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP.“
Pri riešení otázky, ktoré trovy konania možno považovať za účelné, je potrebné uviesť, že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.47'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť v súvislosti s procesnými právami a povinnosťami účastníka, teda ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, trovy potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mal hájiť práva odporcu sám a nie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Preto sa odvolací súd v prejednávanom prípade stotožnil s právnymi závermi okresného súdu o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnej odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené závery a na výsledok odvolacieho konania dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo aj na náhradu trov odvolacieho konania. Hoci si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (dve písomné vyjadrenia k odvolaniu), odvolací súd považoval za účelné len jedno písomné podanie vo veci, keďže vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo vyjadriť celú svoju argumentáciu v rámci doterajšieho odvolacieho konania v jednom písomnom podaní (vyjadrení k odvolaniu). Preto odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 24,41 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 16,60 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .