Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a členov JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Adriana Demovičová - ROTOLINE, Saleziánska ul. 6730/42, Trnava, IČO: 40 087 646, zastúpená advokátom Mgr. Róbertom Schronkom, Štúrova 37, Nitra proti žalovanému: A-MONT, spol. s r.o., Veterná 17, Trnava, IČO: 36 265 748, zastúpený ADVOKÁTSKA A ZNÁMKOVÁ KANCELÁRIA s.r.o., Vajanského 28, Trnava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Andrea Kubányiová, o zaplatenie 29.768,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -3796 zo dňa 18.07.2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 461,53 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.768,40 eur s úrokom z omeškania od splatnosti fakturovaných čiastok žalovanej istiny do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 786,- eur ako náhradu súdneho poplatku a 3.440,18 eur náhradu trov právneho zastúpenia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu titulom kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý žalovaný prevzal, ale za ktorý kúpnu cenu nezaplatil.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žalobu označil za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť s poukazom na to, že tovar mu žalobca dodával v rozpore s jeho objednávkami a fakturoval mu aj iné položky a v iných cenách, než na akých sa dohodli, faktúry, z ktorých si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie kúpnej ceny nepreukazujú skutočne dodaný tovaru a ani termíny splatnosti na faktúrach nie sú v súlade s dohodou strán.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola ústnou formou uzatvorená kúpna zmluva. Žalovaný objednával u žalobcu tovar, ktorý mu žalobca dodal, a ktorého prevzatie potvrdil žalovaný svojim podpisom na faktúrach, ktoré zároveň slúžili ako dodacie listy. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu riadne a včas nesplnil a nezaplatenie žalovanej istiny odôvodňoval tým, že mu nebol dodaný ten

tovar, ktorý bol fakturovaný a tiež bol nebola zo strany žalobcu dodržaná dohoda o cenách, na základe čoho podľa žalovaného mu voči žalobcovi za roky 2011 a 2012 vznikol vzájomný nárok vo výške 5.790,43 eur bez DPH.

Súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že žalovaný v priebehu súdneho konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil dodávky tovaru uvedené v dodacích listoch, pričom bolo povinnosťou žalovaného ako kupujúceho oznámiť vady dodávky včas, pokiaľ nezodpovedali údajom uvedeným na dodacích listoch, ktorými v tomto prípade bola faktúra a podanie, ktoré bolo doplnené k odporu proti súdom prvého stupňa vydanému platobnému rozkazu označené ako reklamácia FA r. 2011 a reklamácia FA r. 2012 súd za oznámenie vád dodávok nepovažoval . Okrem toho žalobca v priebehu súdneho konania namietol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a vady tovaru v lehote podľa § 428 Obchod. zák. riadne a včas neoznámil, na základe ktorých skutočností súd obrane žalovaného nepriznal žiadnu právnu relevanciu a ustálil, že žalovaný správu o vadách dodaného tovaru žalobcovi bez zbytočného odkladu nepodal. Samotné faktúry, ktoré žalovaný pri dodaní tovaru podpisoval slúžili ako dodacie listy a bolo preto povinnosťou žalovaného skontrolovať, či fakturovaný tovar mu bol skutočne dodaný a pokiaľ tomu tak nebolo, bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou mu zo zákona zistené vady bez zbytočného odkladu voči predávajúcemu - žalobcovi uplatniť. Žalovaný takto nepostupoval, z toho dôvodu súd nemal preukázané, že by nárok žalobcu nebol dôvodný, žalovaný k svojmu tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno, preto ho k povinnosti zaplatiť žalovanú istinu v celom rozsahu súd prvého stupňa zaviazal a súčasne priznal žalobcovi i nárok na požadovaný úrok z omeškania, keď žalovaný nepredložil dôkaz o tvrdenej existencie dohody o predĺžení lehoty splatnosti faktúr, preto súd považoval omeškanie žalovaného so splnením povinnosti zaplatiť kúpnu cenu do dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúr.

Z hľadiska právneho posúdenia veci súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedenú v ust. § 409 ods. 1, § 428 ods. 1-3 Obchod. zák. v spojení s § 447 Obchod. zák., keď právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľmi v spojení s vyhodnotením splnenia ich povinností. O nároku na úroky z omeškania z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania súd rozhodol podľa ust. § 465 ods. 1 a § 469 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1997 Z.z. . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe dôkazov ktoré vykonal dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ nepopieral, že medzi ním a žalobcom vznikol záväzkovo právny vzťah, keď na základe konkrétnej objednávky od svojho zákazníka vypracoval objednávku pre žalobcu. Jednotlivé objednávky žalovaného ale nesúhlasia s faktúrami, ktoré vystavil žalobca ku konkrétnym zákazkám, k čomu žalobca tvrdí, že softvérový program žalovaného mal vecné nedostatky, ktoré žalobca odstraňoval po dohode so žalovaným tak, že ručne dopisoval chýbajúci tovar. Uvedené tvrdenia nie sú pravdivé, pretože objednávky boli v súlade s tým tovarom, ktorý žalovaný potreboval pre zhotovenie zákazky objednanej svojim klientom, a ak nebolo dodané všetko podľa objednávky, žalovaný žalobcu kontaktoval a chýbajúci tovar bol dodaný často priamo k zákazníkovi žalovaného. Žalovaný dôveroval žalobcovi, žalobca mu často i pri čiastočnej dodávke tovaru predložil na podpis faktúru, ktorá ale obsahovala i chýbajúce komponenty, ktoré mu žalobca až dodatočne dodal.

Prvostupňový súd napriek žiadosti žalovaného odmietol vykonať dokazovanie vypočutím svedkov X. G., O. O., P. K., A. Z. a O. Z., ktorí by potvrdili spôsob, akým prebiehala vzájomná spolupráca, ktorá nebola založená na písomnej zmluve, preto žalovaný mohol svoje tvrdenia doložiť iba výpoveďami svedkov, ktorých navrhol v konaní vypočuť ale vykonanie ktorých dôkazov prvostupňový súd zamietol. Súd rozhodnutie založil na tvrdení, že žalovaný neuplatnil reklamáciu vád dodávok voči žalobcovi včas a tovar nereklamoval, ale skutočnosť, že na faktúrach sú uvádzané iné tovary, aké žalovaný požadoval a nesúhlasia ani množstvá a ceny zistil žalovaný až náhodne, keď cena toho istého komponentu bola v dvoch faktúrach rozdielna, hoci sa cenník nemenil. Až pri náhodnom preskúmaní žalovaný zistil vo

faktúrach vystavených žalobcom nezrovnalosti, preto sa cíti podaním žaloby poškodený a žalobca nemal záujem žalovanému nezrovnalosti vo faktúrach vysvetliť. Odvolateľ zdôraznil, že nereklamuje vadnosť dodávok tovaru, pretože tovar bol dodaný riadne, ale namieta nedostatky v obsahu faktúr, pretože mu malo byť fakturované iba to, čo bolo reálne dodané. Žalovaný nedostatky faktúr namietal ihneď ako ich zistil, ale neurobil tak písomné, preto žiadal žalobcu, aby chybné faktúry prepracoval, k čomu poukázal na to, že sídlil v jednej budove ako žalobca, preto od písomných podaní upustil, čo teraz žalobca využíva vo svoj prospech.

Súd prvého stupňa vôbec neskúmal nedostatky a chyby faktúr, keď žalobca tak neoprávnene vykonal fakturáciu, neskúmal obsah dohody o cenách, nezisťoval, prečo sa ceny pri rovnakých položkách v jednotlivých faktúrach líšili a bez ďalšieho právo žalobcu uplatnené v žalobe priznal. Faktúry sú daňovým dokladom, ktorých nedostatky žalovaný namietal a žiadal ich opraviť, vyhľadávanie konkrétnych chýb vo faktúrach je náročné, preto žalovaný navrhol, aby tieto odstránili účastníci spoločne a vykonali tak súčasne i kontrolu faktúr. Z hľadiska časovej náročnosti mohol odvolateľ predložiť súdu iba špecifikáciu faktúr za rok 2012 a 2011, ktorým ale preukázal, že nárok priznaný žalobkyni je nedôvodný a vyhovením návrhu súd priznal žalobcovi nárok na niečo, za neplnil a tým je žalovaný poškodený. Súd prvého stupňa preto mal vziať nedostatky faktúr do úvahy, keď chyba vo faktúrach nie je faktickou, alebo právnou vadou tovaru, z toho dôvodu vady tovaru žalovaný ani nereklamoval.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca a žiadal, aby prvostupňový súd predmetné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení k odvolaniu právny zástupca žalobcu vyčíslil. V uvedenom vyjadrení žalobca poukázal na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že by dohodnuté kúpne ceny boli iné, ako uplatňoval žalobca, výsluch svedkov navrhnutých žalovaným nemohol prispieť ku skutkovým zisteniam o dohodnutej cene, pretože pri tejto dohode uvedené osoby prítomné neboli a nevykonanie výsluchu uvedených osôb prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil. Prevzatie tovaru v súlade s dodacími listami žalovaný nerozporoval a potvrdil, zo žalovanej istiny výslovne a dobrovoľne uznal počas konania sumu 27.206,36 eur, ale súdny zmier k tejto časti odmietol uzavrieť, pričom k zvyšujúcej neuznanej čiastke žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníkmi bola cena v žalovanej výške za dodaný tovar dohodnutá. Správanie žalovaného označil žalobca za špekulatívne, keď v odpore podanom proti platobnému rozkazu najskôr žalovaný poprel existenciu skutočných dodávok tovaru uvedených na faktúrach a neskôr prevzatie tovaru podľa listinných dôkazov nepopiera, ale namieta fakturované sumy s tým, že nereklamoval tovar, ale reklamoval faktúry. Reklamáciu faktúry príslušný právny predpis, ktorým je v tomto konaní nepozná a ak žalovaný chcel namietať kúpnu cenu, tak skutkové zistenia k tejto skutočnosti prvostupňový súd vykonal a na ich základe o veci rozhodol.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi a v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že ak žalovaný nenamieta žiadne vady dodaného tovaru, čo v odvolaní i zdôrazňuje a za dodanie ktorého si žalobou žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie kúpnej ceny, námietka týkajúca sa nedostatkov a chýb vo faktúrach nie je dôvodom zakladajúcim opodstatnenosť nezaplatenia kúpnej ceny. Predmetom žaloby je nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý žalovaný prevzal, kúpnu cenu akceptoval, vady dodaného tovaru riadne a včas nenotifikoval, načo žalobca i v priebehu súdneho konania i poukázal. Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar je jednou zo základných povinností kupujúceho, ktorá je upravená v ust. § 447 Obchod. zák. , na ktorého znenie prvostupňový súd aj vo svojom rozhodnutí poukázal. Kúpna zmluva vychádza zo zmluvného dojednania medzi účastníkmi, pričom povinnosť zaplatiť kúpnu cenu sa z hľadiska všeobecného neviaže na povinnosť vystaviť faktúru. Faktúra je účtovný doklad, slúži na vyúčtovanie hodnoty tovaru alebo služby, predložená je strane, ktorá si tovar, alebo službu objednala. Vo faktúre sa vlastne bližšie určuje druh a množstvo tovaru, cena mernej jednotky poskytnutého tovaru alebo služby, celkové množstvo, podmienky platby. Vystavenie faktúry pre povinnosť zaplatiť kúpnu cenu ale nevyžaduje, z toho dôvodu odvolací súd námietky žalovaného uvádzané v odvolaní neopodstatnené, ktoré nezakladajú nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu tak z hľadiska skutkového posúdenia, ako i aplikácie právnych predpisov. Nevykonanie dôkazu výsluchom svedkov, ktorých žalovaný navrhol ani odvolací súd nepovažuje za dôkaz, ktorý by ovplyvnil výsledok rozhodnutia prvostupňového súdu v súvislosti s povinnosťou zaplatiť kúpnu cenu, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.03.2015 doručené odvolaciemu súdu dňa 16.03.2015, hodnota úkonu určeného podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 vo výške 453,14 eur a k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,32 eur tým, že k tejto povinnosti neúspešného žalovaného zaviazal.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.