Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-101-2014.pdf
PDF · 111.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľky: W.. W. Ž., L.. W., Z. Y. X, XXX XX Z., právne zastúpená MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 810 00 Bratislava a odporcu: W.. W. Ž., Z. Y. X, XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, so sídlom Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava o výživné na manželku, v spojení s opravným uznesením podľa § 164 O.s.p. takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný prispieť na výživu navrhovateľky za obdobie od 02.06.2014 do 22.04.2015 sumou 4.400,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. III. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 71,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 02.06.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu sumou 800,- eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 10.08.1990 manželstvo, ktoré sa však ocitlo v hlbokej kríze, v dôsledku ktorej sa rozhodla podať dňa 06.05.2014 návrh na jeho rozvod. Dôvod rozvratu manželstva navrhovateľka vidí v tom, že odporca sa voči nej začal správať nevyspytateľne, hrubo a neúctivo. Rafinovaným a manipulatívnym spôsobom ju pripravil o majetok, našiel si o 30 rokov mladšiu milenku, prestal sa starať o rodinu a dcéru, neplní si svoje vyživovacie povinnosti voči nej ako manželke a ani voči ich dcére. Odporca si prestal plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nej vyplývajúcu mu z §71 Zákona o rodine od 16.01.2014, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti. Do tohto času riadne a pravidelne prispieval na spoločnú domácnosť a všetky potreby s ňou spojené vo výške 3.000,- eur mesačne, takisto hradil aj potreby ich mal. dcéry S., nar. 01.08.1997. Navrhovateľka pracovala občasne, mala teda nepravidelné menšie príjmy, ktoré jej sprostredkoval odporca, a z ktorých financovala menší denný nákup a pohonné hmoty, nakoľko zabezpečovala dopravu celej rodiny vrátane odporcu, ktorý nikdy nedisponoval vodičským oprávnením. Od 16.01.2014 odporca neprispel na domácnosť, na navrhovateľku ani ich dcéru žiadnou sumou. Odporca od 16.01.2014 žije spolu so svojou priateľkou v byte jeho matky. Odporca počas ich spoločného života trval na tom, aby sa navrhovateľka starala o domácnosť a deti a nepracovala, odporca vždy zabezpečoval príjem a zarábal. Odporca je úspešný podnikateľ, ktorý pôsobí ako štatutárny orgán vo viacerých spoločnostiach. Navrhovateľka za rok 2013 dosiahla príjem v priemere 600,-eur netto/mesačne, v januári 2014 bol jej príjem len vo výške 23,- eur ako prídavok na dcéru S.. Počnúc februárom 2014 má mesačný príjem vo výške cca. 550,- eur až 600,- eur brutto. Navrhovateľka financuje potreby domácnosti a mal. S. z úspor a z pôžičiek, na druhej strane odporca zakúpil pre svoju priateľku nové motorové vozidlo Volvo S80, nové zariadenie do
ich spoločnej domácnosti, manželskú posteľ, televízor atď., ktoré užíva so svojou priateľkou. Spolu so svojou priateľkou tiež užíva ich spoločnú nehnuteľnosť, rodinný dom pri B.. Navrhovateľka tiež zdôraznila, že počas 24 rokov trvania manželstva sa o domácnosť a deti starala výlučne ona, aby sa odporca mohol venovať svojim podnikateľským aktivitám a spoločenskej činnosti, napr. aj ako predseda Izraelskej obchodnej komory, pričom Zákon o rodine v tejto súvislosti ukladá povinnosť na tieto okolnosti prihliadať. Navrhovateľka sa snaží prispôsobiť novej situácii, po tom ako prekonala dlhodobý stres a hospitalizáciu, snaží sa zaobstarať si zdroj príjmu prekladaním do jazyka ruského, čo sa jej darí nie celkom úspešne. V mesiaci marec 2014 jej bolo priznané 50% poškodenie zdravia a preukaz ZŤP. Je liečená na celiakiu, vyššiu formu osteoporózy a taktiež je liečená u psychiatra pre úzkostno - depresívny syndróm z dlhodobého stresu. Jej mesačné výdavky sú vo výške 1.029,- eur. Navrhovateľka má za to, že jej návrh je opodstatnený s poukazom na rozvrat vzťahov s odporcom, keď manželia začali samostatne hospodáriť, prejavil sa rozdiel v životnej úrovne spôsobený tým, že ten z manželov, ktorý sa doposiaľ staral o rodinu a domácnosť, nie je schopný dosiahnuť príjmové pomery druhého manžela. S prihliadnutím na okolnosti rozvratu, ako aj možnosti a schopnosti navrhovateľky a možnosti a schopnosti odporcu, je výživné vo výške 800,- eur mesačne v zmysle §71 ods. 1 Zákona o rodine dôvodné. Odporca s návrhom nesúhlasil, nestotožnil sa s ním čo do právneho základu, ani čo do výšky uplatneného nároku. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2014 namietal nepravdivosť tvrdení uvedených v odôvodnení žaloby. K navrhovateľke sa nikdy nesprával hrubo a vulgárne, práve naopak, bola to navrhovateľka, ktorá vyvíjala a neustále vyvíja na odporcu nátlak a jej správanie k nemu bolo vždy povýšenecké a arogantné. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k maloletej dcére odporca uviedol, že na jej výživu prispieva mesačne sumou 150,- eur a taktiež jej uhradil ročné školné vo výške 1.900,- eur na školský rok 2014/2015. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľky, že odporca o sebe prehlasoval, že je bohatý muž, že pred opustením spoločnej domácnosti prispieval na domácnosť sumou 3.000,- eur. Spoločnosti, v ktorých je spoločníkom alebo štatutárom v súčasnosti nevykonávajú žiadnu činnosť a teda z nich odporca nemá žiadne príjmy. Tieto obchodné spoločnosti výrazne zredukovali svoju obchodnú aktivitu v dôsledku svetovej hospodárskej krízy. Predtým bol v týchto spoločnostiach realizovaný projekt, z ktorého výnosu odporca zakúpil všetky spoločné nehnuteľnosti, a to byty na Y. U. Č.. X F. Č.. X O. Z. a rodinný dom v obci Z.. Účastníci konania oba byty na Y. U. O. Z. v roku 2012 darovali synovi Z., aby predišli tomu, že by syn Z. neuvážene s bytmi nakladal účastníci konania sa dohodli na tom, že na oboch bytoch bude zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve odporcu doživotne tieto byty užívať a bývať v nich. Navrhovateľka nebola žiadnym spôsobom pripravená o obydlie, práve naopak, bol to odporca, ktorý bol zo spoločnej domácnosti vyhnaný. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že odporca zabezpečoval pre rodinu vyšší životný štandard, bolo to nielen vďaka príjmom, ale aj vďaka pôžičkám, ktoré si musel odporca vziať. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že jej znemožnil vstup do rodinného domu v obci Z., začiatkom mesiaca máj 2014 však navrhovateľka využila spoločné užívanie domu a odcudzila z neho odporcove súkromné umelecké diela a tiež umelecké diela, ktoré sú v BSM a tieto odniesla na neznáme miesto. V tejto súvislosti odporca podal aj trestné oznámenie, vec je vedená na Obvodnom oddelení PZ Piešťany pod ČVS: ORP-1137/PN-TT-2014. Až na základe tejto udalosti sa odporca rozhodol vymeniť na rodinnom dome zámky. Odporca až do apríla 2014 uhrádzal náklady na domácnosť na Y. U. Č.. X O. Z. napriek tomu, že už s navrhovateľkou neviedol spoločnú domácnosť. V apríli 2014 bol však synom Z. vyzvaný, aby prestal tieto náklady uhrádzať, nakoľko si to neželá, keďže je vlastníkom bytu. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že od odchodu zo spoločnej domácnosti v januári 2014 znáša všetky náklady na domácnosť sama sú preto nepravdivé a zavádzajúce. Odporcova finančná situácia sa však od tejto doby výrazne zhoršila tak, že v súčasnosti mu neumožňuje tieto náklady uhrádzať. Odporca má za to, že dôvodom na rozpad manželstva nebolo jeho konanie, ale správanie sa navrhovateľky, ktorá sa k nemu správala vždy arogantne a nadradene a priživovala sa na jeho úspechoch dosiahnutých vďaka jeho schopnostiam. Odporca spoločnú domácnosť na Y. U. Č.. X neopustil dobrovoľne, ani z nej dobrovoľne neodišiel, ale bol z nej v januári 2014 vyhnaný, resp. vyhostený synom Z., ktorý však konal úplne pod vplyvom navrhovateľky, čo bolo pre odporcu obrovským šokom. Odporca odchádzal zo spoločného bytu iba s jednou taškou, pričom navrhovateľka mu znemožnila odniesť si z bytu všetky svoje veci. Navrhovateľka sa v návrhu prezentuje ako v podstate bezmajetná, ťažko chorá osoba, ktorá je odkázaná na výživu odporcu, avšak odporca zdôrazňuje, že navrhovateľka má spolu s odporcom v BSM rodinný dom v obci Z., ktorý je značnej hodnoty a je možné ho predať a kúpnu cenu si rozdeliť, pokiaľ by to vyžadovala ekonomická situácia účastníkov konania. Súčasne navrhovateľka
zadržiava viaceré spoločné umelecké diela, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu a majú značnú finančnú hodnotu, v konaní je preto potrebné vyriešiť otázku, kam navrhovateľka odniesla umelecké diela z rodinného domu, a ako s nimi naložila. Navrhovateľka účelovo pred súdom zatajuje svoje majetkové pomery, a to podiel na rodinnom dome a umeleckých dielach, s ktorými sa súd musí vysporiadať. Ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky má odporca za to, že ak by ňou uvádzané diagnózy boli skutočné, nie sú natoľko vážne, aby navrhovateľke bránili vo vykonávaní práce. Navrhovateľka nestratila schopnosť pracovať a zarobiť si na svoje živobytie a nedáva jej to právo na to, aby bola bez akejkoľvek námahy vyživovaná inou osobou. V tejto súvislosti odporca dodal, že on sám má vážne zdravotné problémy s chrbticou, ktoré mu často znemožňujú pohyb a v roku 2006 prekonal hospitalizáciu s podozrením na nádor na mozgu. Navrhovateľkine osobné výdavky vo výške 1.029,- eur, ktoré v návrhu uvádza sú, podľa odporcu, nepreukázané a zjavne nadhodnotené, pokiaľ si ich chce navrhovateľka dopriať, musí si nájsť prácu, kde bude zarábať tak, že jej výdavky na nákladný život budú pokryté a nie žiadať neopodstatnené výhody tak, ako na to bola zvyknutá počas celého svojho života. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovi sa v tomto čase nie vlastným zavinením podstatne zmenšil pravidelný mesačný príjem, nemá prostriedky, aby platil výživné navrhovateľke. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je vzájomná, pričom navrhovateľka si tiež voči odporcovi neplní svoju vyživovaciu povinnosť a účelovo koná tak, že sa dobrovoľne vzdáva príjmu, ktorý by inak dosahovala, keby si našla zamestnanie. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, a to s obsahu výsluchu oboch účastníkov konania, oboznámením s pripojeným spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/34/2014, sp. zn. 1P 69/2014, návrhom navrhovateľky na začatie konania, písomným vyjadrením odporcu, oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise, najmä výpismi z obchodného registra, výpismi z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, katastrálne územie Z., okres Nové Mesto nad Váhom, Daňovým priznaním navrhovateľky na rok 2013, výpismi z jej bankového účtu vedeného vo O. Z., F..M.., písomnou Výpoveďou zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.03.2014, zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky z januára 2014, februára 2014, marca 2014, mája 2014, psychiatrickým nálezom zo dňa zo dňa 27.02.2014 a dokladom o poistení zo dňa 29.05.2014, Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 14.04.2014, rozpisom mesačných výdavkov navrhovateľky (čl. 117, 210 a nasl.), poštovými podacími hárkami na sumu 150,- eur (čl. 129), dokladom o uhradení školného dcére S., Zmluvou č. 223/09 o nájme poľnohospodárskej pôdy, Daňovými priznaniami odporcu za rok, 2013, vr. Dodatočného daňové priznania, za rok 2012 a za rok 2011, dokladom označeným ako Poistka Kooperativa poisťovňa, a.s. č. 6 578 760 652 na poistné obdobie 11.05.2015 do 10.05.2016, žiadosťou Generali Poisťovňa, a.s. na platbu havarijného poistenia motorového vozidla, Daňovým priznaním navrhovateľky a odporcu za rok 2014, kúpnou zmluvou na motorové vozidlo Volvo XC60 zo dňa 29.12.2014 na sumu 21.000,- eur, Čestnými vyhláseniami Z. Ž. zo dňa 18.05.2015, L. Ž. zo dňa 09.07.2014, bankovými dokladmi vo veci termínových účtov vedených na S. Ž. a Z. Ž., živnostenským listom navrhovateľky. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a vyjadrenia odporcu z hľadiska skutočností, ktoré považoval za nesporné. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie a priamo na súdnom pojednávaní. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad
rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ). Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd v rámci citovaných ustanovení vykonal potrebné dokazovanie a rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Predmetom konania je posúdenie dôvodnosti návrhu na určenie výživného na manželku za obdobie od podania návrhu, t. j. od 1.6.2014 do rozvodu manželstva účastníkov. Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 10.08.1990. Z manželstva pochádzajú dve deti syn Z. I.. XX.XX.XXXX a dcéra S. I.. XX.XX.XXXX. Obe deti študujú. Manželstvo účastníkov bolo ku dňu 22.04.2015 právoplatne rozvedené, a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1P 69/2014. Týmto dňom teda zanikla vzájomná vyživovacia povinnosť manželov definovaná v § 71 ods. 1 Zákona o rodine. Rozsudkom boli upravené práva a povinnosti navrhovateľky a odporcu voči, v tom čase ešte maloletej, dcére S. tak, že táto bola na základe jej želania zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi bolo určené výživné na dcéru vo výške 600,- eur mesačne. Obdobne boli upravené práva a povinnosti navrhovateľky a odporcu voči maloletej S. na čas do rozvodu ich manželstva, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3P 34/2014. Rozsudok zo dňa 19.11.2014 je t.č. už právoplatný, nakoľko odporca svoje odvolanie voči nemu vzal späť. V konaní sp. zn. 3P 34/2014 súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia aktuálnych majetkových pomerov odporcu. Súd v rámci vykonaného dokazovania oboznámil obsah predmetného spisu a z dôvodu procesnej ekonomiky už neopakoval všetky dôkazy vykonané v konaní sp. zn. 3P 34/2014. Plnoletý syn Z. návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi nepodal, v súčasnosti študuje na vysokej škole v Z.. Navrhovateľka dosiahla vysokoškolské vzdelanie humanitného smeru /história/, od narodenia detí trvalo nepracovala, zabezpečovala starostlivosť o rodinu, deti, domácnosť. Dňa 02.05.2005 získala živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti, ide najmä o tlmočníctvo a prekladateľskú činnosť, administratívne práce, atď. Túto činnosť vykonávala sporadicky, nepravidelne, pričom prácu jej do rozpadu manželstva sprostredkovával výlučne odporca. Trpí celakiou a osteoporózou. Následkom manželskej krízy vyhľadala ambulantnú starostlivosť psychiatra. Odporca vykonáva od roku 1991 podnikateľskú činnosť. Pôsobil a v súčasnosti aj pôsobí ako spoločník a štatutárny zástupca vo viacerých obchodných spoločnostiach na území SR. Jedná sa celkom o 17 obchodných spoločností, ktoré sa venovali developerskej činnosti, pohostinstvu, sprostredkovateľskej činnosti, atď. (AQUA Balneo, s.r.o., Archa, spoločnosť s ručením obmedzeným, BW a.s., BANA THERMAL, s.r.o., CW EAST, s.r.o., CW North, s.ro., CW South, s.r.o., CW WEST, s.r.o., F.I.M. Partners, a.s., Fertina Trading, s.r.o., I.S.S.O., s.r.o., JUVENTUS, spol. s r.o., LESKOVIC, s.r.o., Mil-Mil, s.r.o., UNIKO, a.s. v likvidácii, VSP Tatry, a.s. , MilMil Slovakia, s.r.o.) Z nich sú momentálne činné cca. 4 obchodné spoločnosti. Ostatné z uvedených spoločností už ukončili svoju činnosť a boli ex offo, resp. dobrovoľne vymazané z obchodného registra, naposledy v januári 2015. Odporca je zároveň predsedom predstavenstva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Odporca je činný aj v literárnej oblasti, je autorom viacerých diel, a to prózy, poézie a ďalšej literatúry. Navrhovateľka sa od konca roku 2014 začala aktívnejšie zapájať do pracovného procesu, učí na jazykovej škole, má čiastočný pracovný úväzok v „Dome fotografie“. V roku 2015 dosiahla deklarovaný mesačný príjem cca. 600,- eur brutto. Žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou a synom v byte na Y. U.. Č.. X O. Z.. Tento byt je vo vlastníctve syna Z.. Odporca mal deklarovaný minimálny mesačný príjem v roku 2013 vo výške 2.000,- eur. V roku 2014 mal celkový príjem zo živnosti vo výške 48.580,- eur, výdavky uviedol vo výške 32.759,- eur, v decembri 2014 nadobudol za predaj motorového vozidla VolvoS80 sumu 21.000,- eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a svojou matkou v byte na Y.Š. U.. Č.. X O. Z.. Právoplatnými rozhodnutiami tunajšieho súdu na čas do rozvodu, ako aj po rozvode manželstva mu bola určená vyživovacia povinnosť na dcéru S. vo výške 600,- eur mesačne, keď poručenský súd vychádzal z predpokladaného mesačného
príjmu odporcu za rok 2014 vo výške 2.000,- eur, pričom minimálne takýto príjem odporca dosahuje aj v priebehu roka 2015. Obaja manželia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom a pozemok v obci Z., okres B. a umelecké predmety. Masa bezpodielového spoluvlastníctva a určenie jej hodnoty nie je predmetom tohto konania, pokiaľ nedôjde v tomto smere medzi účastníkmi k dohode, vzájomné vyporiadanie bude zrejme predmetom iného súdneho konania. Z pohľadu prejednávanej veci je preto irelevantná obrana odporcu týkajúca sa umeleckých predmetov, ktoré sa majú nachádzať v držbe navrhovateľky, a ktoré predmety mala „odcudziť“ zo spoločného rodinného domu v Z.. Takto definované konanie navrhovateľky nakoniec nebolo konštatované ani orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne. Je zrejmé, že navrhovateľka až do rozpadu manželstva takmer výlučne zabezpečovala starostlivosť o spoločné deti a domácnosť účastníkov aj s poukazom na fakt, že odporca nevlastní vodičský preukaz. Odporca sa počas spoločného života s navrhovateľkou venoval svojej kariére, podnikateľskej činnosti, o čom svedčí počet obchodných spoločností na území SR, v ktorých pôsobil, jeho rozsiahlejšia literárna činnosť a činnosť predsedu predstavenstva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Uvedené aktivity vyžadovali značný osobný čas práve na úkor rodiny a starostlivosti o deti, čo bezpochyby svojím osobným prínosom musela počas spoločného života pokryť práve navrhovateľka. Je preto zrejmé, že nová životná situácia spočívajúca v rozpade spoločnej domácnosti musela podstatnejším spôsobom zasiahnuť do života navrhovateľky, nakoľko odporca je profesne a spoločensky vyprofilovaný, naopak navrhovateľka si svoje vhodné profesné zázemie musí nájsť, a to v takej miere, aby v budúcnosti finančne zabezpečila nielen svoje osobné hmotné a kultúrne potreby, ale aj plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére S.. Diagnózy celiakia a osteoporóza nie sú, podľa názor súdu, diagnózami tak závažného charakteru, aby bránili navrhovateľke zapojiť sa primerane do pracovného procesu. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú obranu odporcu spočívajúcu v tvrdení, že navrhovateľka získala sumu vo výške 20.000,- eur od matky odporcu a z tejto sumy si teda môže zabezpečiť svoje osobné potreby a hradiť náklady domácnosti. Z Čestných prehlásení spísaných v tejto súvislosti pani L. Ž., matkou odporcu totiž vyplýva, že sumu po 10.000,- eur previedla na jeho deti, a to vnukovi Z. dňa 29.04.2014 a vnučke S. dňa 02.05.2014 ako príspevok, ktorý im má pomôcť získať vysokoškolské vzdelanie. Uvedené vyplýva aj z Čestného prehlásenia syna účastníkov konania Z. Ž. zo dňa 18.05.2015, v ktorom prehlásil, že je a vždy bol jediným disponentom termínového vkladu zriadeného 29.04.2014, na ktorý bola jednorazovo vložená suma 10.000,- eur, ktorú mu darovala jeho stará mama L. Ž. za účelom pokrytia jeho študijných výdavkov. Obdobne je tomu tak aj v prípade dcéry S.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu súd vychádzal zo záveru, že hmotná a kultúrna úroveň oboch účastníkov konania do rozvodu manželstva má byť rovnaká, čo vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, pričom od rozpadu spoločnej domácnosti odporca navrhovateľke finančne neprispieva. Odporca v súčasnosti dosahuje minimálne príjem vo výške 2.000,- eur, odporkyňa 600,- eur. Zo sumy 2.000,- eur si odporca musí plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dcére S. vo výške 600,- eur mesačne. Určením vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke vo výške 400,- eur mesačne bude zabezpečená aspoň matematická rovnosť hmotnej úrovne navrhovateľky a odporcu (po 1.000,- eur). Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, vzájomná vyživovacia povinnosť odporcu definovaná v § 71 ods. 1 Zákona o rodine skončila dňa 22.04.2015, čo sa prejavilo vo výroku rozsudku vo veci samej.
Vzhľadom na uvedené súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu za obdobie od 1.6.2014, t. j. od podania návrhu do 30.04.2015 (do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom zaniklo manželstvo účastníkov) jednorazovo za 11 mesiacov po 400,- eur, čo činí sumu 4.400,- eur. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. prvá veta za bodkočiarkou, súd uložil odporcovi lehotu 15 dní na splnenie určenej povinnosti navrhovateľke. Takto určené výživné bezpochyby zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky, aj z ohľadom na jej diagnózy. O povinnosti úhrady súdneho poplatku súd rozhodol podľa §2 ods. 2, §4 ods. 2 písm. e), § 5 ods. h), §6 ods. 1 a 2 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb a Položky 8 Sadzobníka súdnych poplatkov. Navrhovateľka je osobne oslobodená od úhrady súdneho poplatku, preto poplatková povinnosť vnikla odporcovi, a to zo základu, ktorý predstavuje súdom priznané výživné vo výške 4.400,- eur po odpočítaní sumy 16,50 eur, ktorú uhradila navrhovateľka s podaním návrhu na začatie konania, a tak činí 71,50 eur. V tejto častí súd súčasne v písomnom vyhotovení rozhodnutia opravil v zmysle § 164 O.s.p. znenie tretej výrokovej vety rozhodnutia pre jeho pôvodnú zrejmú nesprávnosť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, nakoľko každý z účastníkov mal vo veci úspech čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.