Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-169-2022.pdf
PDF · 168.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/169/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktória Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X. B. XXXX/XX, O. C. A., zastúpenej JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: M. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X. B. XXXX/ XX, O. C. A., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/210/2016 zo dňa 9. januára 2018
rozhodol:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/210/2016-187 zo dňa 9. januára 2018, okrem výroku I. tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
a/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves pre obec a katastrálne územie Spišská Nová Ves, a to:
- byt číslo 10, nachádzajúci sa vo vchode číslo 53, na 4. poschodí v bytovom dome na ulici Trieda 1. mája súpisné číslo 2500 v Spišskej Novej Vsi, stojaci na parcele C-KN č. 5940, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s výmerou 205 m2, v podiele 1/1,
- podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXX v Spišskej Novej Vsi, vzťahujúci sa na byt číslo 10, v podiele 1/16,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele C-KN číslo 5940, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria s výmerou 205 m2, v podiele 1/16,
b/ hnuteľné veci:
- zariadenie chodby: zelená laminovaná vešiaková stena, ratanový prádlový kôš, 2 ks ratanový nábytok so štyrmi zásuvkami,
- zariadenie detskej izby: 2 ks válendy zn. EDO, 2 ks laminované bukasové police vo farbe buk, 2 ks laminované písacie stoly vo farbe buk, 2 ks kancelárske stoličky, 2 ks laminované police nad písacími stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrinky nad písacími stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrine vo farbe buk, 1 ks biely koberec 1,2 x 1,6 m,
- zariadenie kuchyne: kuchynská linka laminovaná vo farbe buk, jedálenský stôl laminovaný vo farbe buk, 4 ks kovové stoličky s bielym čalúnením, 2 ks skrinky laminované vo farbe buk, 1 ks tkaný koberec 2 x 0,4 m.
Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci:
- osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi, EČV: O., rok výroby 2006,
- zariadenie obývačky: obývacia stena zn. Dallas MDF vo farbe buk, kožená sedacia súprava hnedá do tvaru L plus 1 ks kreslo, konferenčný stolík laminovaný zn. Palio vo farbe buk, písací stôl laminovaný vo farbe buk, laminovaná polica na stene vo farbe buk, bielohnedý koberec pod konferenčným stolíkom zn. SHAGGY 1,60 x1 m,
- zariadenie spálne: manželská posteľ bukasová vo farbe buk, rošty a matrac, 2 ks nočné stolíky vo farbe buk, laminovaná polica vo farbe buk, komoda s 5 zásuvkami laminovaná vo farbe buk, vstavaná skriňa rozoberateľná laminovaná vo farbe buk, 2 ks tkané koberce 0,60 x 1,20 m,
- zariadenie balkónu: 3 ks balkónové biele stoličky, 1 ks biely plastový stôl,
- ďalšie hnuteľné veci: práčka zn. Whirpool, vysávač zn. Electrolux ZE320, televízor zn. LG, DVD prehrávač zn. LG, satelitný komplet.
U r č u j e, že žalobkyňa preberá nesplatenú časť úveru číslo 069/5008/11 SU poskytnutého OTP Bankou Slovensko, a.s., na základe zmluvy číslo 069/5008/11 SU zo dňa 8.12.2011, v zostatkovej hodnote ku dňu 10.12.2015 vo výške 20 816,32 €.
Žalobkyňa je p o v i n n á na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu 16.691,36 € v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. O d m i e t a odvolanie proti výroku I. o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
IV. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom rozhodol takto:
I. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/193/2016 z a m i e t a.
II. V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
a/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vydanom Okresným úradom Spišská Nová Ves pre obec a v katastrálne územie Spišská Nová Ves a to:
- byt číslo 10 nachádzajúci sa vo vchode číslo 53 na 4. poschodí v bytovom dome na ulici Trieda 1. mája súpisné číslo XXXX v Spišskej Novej Vsi, stojaci na parcele C-KN č. 5940, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, v podiele 1/1,
- podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo 2500 v Spišskej Novej Vsi, vzťahujúci sa na byt číslo 10, v podiele 1/16,
- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcele C-KN číslo 5940, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, v podiele 1/16,
b/ hnuteľné veci:
- zariadenie chodby: zelená laminovaná vešiaková stena, ratanový prádlový kôš, 2 ks ratanový nábytok so štyrmi zásuvkami,
- zariadenie detskej izby: 2 ks válendy zn. EDO, 2 ks laminované bukasové police vo farbe buk, 2 ks laminované písacie stoly vo farbe buk, 2 ks kancelárske stoličky, 2 ks laminované police nad písacími stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrinky nad písacími stolmi vo farbe buk, 2 ks laminované skrine vo farbe buk, 1 ks biely koberec 1,2x1,6 m,
- zariadenie kuchyne: kuchynská linka laminovaná vo farbe buk, jedálenský stôl laminovaný vo farbe buk, 4 ks kovové stoličky s bielym čalúnením, 2 ks skrinky laminované vo farbe buk, 1 ks tkaný koberec 2x0,4 m.
III. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci:
- osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi, EČV: O., rok výroby 2006,
- zariadenie obývačky: obývacia stena zn. Dallas MDF vo farbe buk, kožená sedacia súprava hnedá do tvaru L plus 1 ks kreslo, konferenčný stolík laminovaný zn. Palio vo farbe buk, písací stôl laminovaný vo farbe buk, laminovaná polica na stene vo farbe buk, bielo hnedý koberec pod konferenčným stolíkom zn. SHAGGY 1,60x1 m
- zariadenie spálne: manželská posteľ bukasová vo farbe buk, rošty a matrac, 2 ks nočné stolíky vo farbe buk, laminovaná polica vo farbe buk, komoda s 5 zásuvkami laminovaná vo farbe buk, vstavaná skriňa rozoberateľná laminovaná vo farbe buk, 2 ks tkané koberce 0,60x1,20 m
- zariadenie balkónu: 3 ks balkónové biele stoličky, 1 ks biely plastový stôl
- ďalšie hnuteľné veci: práčka zn. Whirpool, vysávač zn. Electrolux ZE320, televízor zn. LG, DVD prehrávač zn. LG, satelitný komplet.
IV. U r č u j e, že žalobkyňa preberá nesplatenú časť úveru číslo 069/5008/11 SU poskytnutého OTP Banka Slovensko, a.s., na základe zmluvy číslo 069/5008/11 SU zo dňa 8.12.2011, v zostatkovej hodnote 20.816,32 €.
V. Žalovaná je p o v i n n á na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobcovi sumu 20.674,86 €, a v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že manželstvo sporových strán, uzavreté dňa 29.10.1982, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.16P/169/2014-54 zo dňa 1.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2015. Na čas po rozvode bola súdom schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností k maloletým deťom O., nar. X.X.XXXX a I., nar. X.X.XXXX, podľa ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 50 € mesačne na každé dieťa. K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo.
3. Za trvania manželstva strany sporu nadobudli 3-izbový byt č. 10 v Spišskej Novej Vsi, na ulici Trieda 1. mája č. 53, v dome súpisné č. XXXX, na štvrtom poschodí v podiele 1/1, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcele registra C č. 5940, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 205 m2, a to v podiele 1/16. Nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Spišská Nová Ves. Podľa záverov znaleckého posudku č. 207/2015, vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie oceňovanie nehnuteľností Ing. Vlastimilom Kovalčíkom dňa 15.12.2015 na základe objednávky žalovaného, všeobecná hodnota vyššie uvedenej nehnuteľnosti je 46.300 €. Žalobkyňa s hodnotou nehnuteľnosti podľa tohto znaleckého posudku súhlasila a v konaní sa tak stala nespornou skutočnosťou. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že časť kúpnej ceny bola vyplatená z finančných prostriedkov žalovaného, ktoré vlastnil pred uzavretím ich manželstva, a to vo výške 7.967 € (240. 000,- Sk). Zvyšná časť kúpnej ceny bola financovaná zo spoločného úveru.
4. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že náklady spojené s vlastníctvom bytu a jeho užívaním uhrádzal od doby, kedy žalobkyňa z bytu odišla (september 2015), výlučne žalovaný. Podľa konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu za rok 2016 na týchto úhradách vznikol preplatok vo výške 648,28 €. Z mesačného zálohového predpisu na plnenia súvisiace s výkonom správy, platným od 1.5.2017 vzal súd za preukázané mesačné zálohové a fixné platby spolu vo výške 193,18 €. Daň z nehnuteľnosti za rok 2015 a 2016 uhradila žalobkyňa.
5. Obe strany sporu prejavili záujem stať sa výlučným vlastníkom bytu. Žalobkyňa aj žalovaný prehlásili, že majú finančné prostriedky na vyplatenie podielu z nehnuteľnosti, žalobkyňa prehlásila, že tieto jej poskytne jej sestra a žalovanému má zabezpečiť financie jeho otec. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobkyňa predložila výpis z účtu v banke patriaci A. X. - sestre žalobkyne, z ktorého bolo zistené, že na účte sú uložené finančné prostriedky v sume 26.200 €. Žalovaný predložil vyhlásenie jeho otca Š. B. a výpis z účtu menovaného, na ktorom sú finančné prostriedky v sume 9.510 €, ktoré menovaný je ochotný poskytnúť žalovanému na vyplatenie podielu žalobkyne z bezpodielového spoluvlastníctva.
6. Za trvania manželstva strany sporu nadobudli aj osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi, EČV: O., rok výroby 2006, ktorého zostatkovú hodnotu ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva zhodne určili vo výške 4.500 €. Do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj hnuteľné veci - zariadenie bytu, hodnota ktorých bola taktiež určená zhodným prehlásením strán sporu, a to vo výške 1.375 €.
7. Do bezpodielového spoluvlastníctva obe strany sporu zaradili aj záväzok voči OTP Banke Slovensko, a.s., so zostatkom ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva 20 816,32 Eur, ktorá suma pozostáva z istiny úveru a jej príslušenstva.
8. Žalovaný navrhol v konaní vyporiadať aj záväzky voči fyzickým osobám, a to voči X. C. vo výške 2.500 € a voči B. L. vo výške 2.000 € za stavebné práce vykonané v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.
9. Návrh žalovaného na prerušenie tohto konania do skončenia konania vo veci starostlivosti o maloleté deti O. X. I., v ktorom súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletých zo strany otca a návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletými, súd podľa § 164 CSP zamietol s odôvodnením, že starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva je jedným z kritérií, z ktorých súd vychádza nielen pri určovaní výšky podielov, ale aj pri rozhodovaní o tom, komu z bývalých manželov prikáže tú - ktorú vec do výlučného vlastníctva v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Ide však len o jedno z viacerých kritérií a v konaní sp. zn. 5P/193/2016 nie je riešená otázka osobnej starostlivosti o maloleté deti, ale predmetom je úprava styku otca s maloletými. Prihliadnuc k tomu prerušenie tohto konania súd považoval aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
10. Vec samu právne súd posudzoval podľa § 143, § 148, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
11. Konštatoval, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva môže vyporiadať len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré strany sporu urobili predmetom konania, tento rozsah prekročiť nemôže, avšak nie je viazaný ich návrhmi na samotné vyporiadanie - rozdelenie vecí a iného majetku.
12. Vykonaným dokazovaním, ako aj zhodným tvrdením strán sporu mal súd preukázané, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti - byt vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu k pozemku, hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo a zariadenie bytu a pasívum - záväzok z úverovej zmluvy voči OTP Banke Slovensko, a.s. Spornou bola skutočnosť, či do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj pohľadávky B. L. X. X. C. voči stranám sporu, ktoré v konaní navrhol vyporiadať žalovaný a ktoré mali vzniknúť za menovanými vykonané elektromontážne a stavebné práce pri prerábaní bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.
13. V konaní vzal súd za preukázané, že počas trvania manželstva strán sporu v byte, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, boli vykonané rekonštrukčné práce, okrem iného aj elektromontážne práce a stavebné práce B. L. a X. C.. Túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa a bola preukázaná aj výsluchom oboch svedkov. Spornou otázkou bola skutočnosť, či za práce, ktoré boli svedkami vykonané, bola dohodnutá finančná odmena alebo či práce vykonali ako výpomoc žalovanému. Obaja svedkovia potvrdili, že so žalovaným sú dobrí známi a aj zo strany žalovaného bola obom poskytnutá pomoc pri opravách, resp. údržbe ich nehnuteľnosti. Už len z týchto dôvodov sa výpoveď menovaných svedkov v časti, kde uviedli, že za práce im mal žalovaný zaplatiť odmenu, na ktorej sa vopred dohodli, súdu javila ako účelová. Svedkovia žalovanému pomáhali s prerábaním, resp. opravou bytu vo svojom voľnom čase a pokiaľ sa vopred, pred vykonaním prác dohodli na odmene, nie je zrejmé a nebolo to vysvetlené žalovaným, ani vypočutými svedkami, na základe čoho určili výšku odmeny za ich práce, resp. nimi dodaný materiál už pred ich vykonaním. Tiež nebolo súdu zrejmé, z akého dôvodu pri dojednaní výšky odmeny nebola prítomná aj žalobkyňa, resp. z akého dôvodu žalovaný v tom čase o dojednanej odmene neinformoval žalobkyňu ako svoju manželku, zvlášť, keď sa v oboch prípadoch jednalo o vysoké sumy, ktoré mali byť uhradené z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak by bolo pravdivé tvrdenie o dohode medzi žalovaným a svedkami o zaplatení odmeny za práce, je podľa názoru súdu nepochopiteľné, prečo táto odmena im doposiaľ zo strany žalovaného nebola uhradená. Sám žalovaný v tomto konaní prezentoval výšku svojho príjmu za trvania manželstva so žalobkyňou. Z tohto príjmu mal možnosť svedkom ich odmenu uhradiť a ak aj nie naraz, tak minimálne v niekoľkých splátkach. Taktiež obaja svedkovia mali vedomosť o príjme žalovaného, resp. vedeli, že pracuje a
mohli sa domáhať zaplatenia svojich odmien za vykonané práce. Ani jeden z nich však neuviedol, aby sa svojho práva nejakým spôsobom domáhal, či už písomnými výzvami, vyhľadaním právnej pomoci, podaním žaloby na súde a pod. V tomto smere podľa súdu neobstojí vyjadrenie svedkov, že tak neurobili len preto, že vedeli o pomeroch žalovaného, zvlášť s poukazom na výšku súm, ktoré im mal uhradiť. Nedôveryhodnými sa javili výpovede svedkov aj vzhľadom k tomu, že následne bol to práve žalovaný, ktorý im pomáhal pri opravách, resp. stavbe ich nehnuteľnosti a títo mali žalovanému vyplatiť za jeho prácu odmenu napriek tomu, že ten mal mať už v tom čase voči obom finančný záväzok. Tiež súd poukázal na to, že výška odmeny, ktorú mali títo svedkovia vyplatiť žalovanému za jeho prácu a výška odmeny za ich prácu pre žalovaného je v zjavnom nepomere, a to aj pokiaľ by šlo o rozdiel v tom, či sa jednalo o odborné alebo len pomocné práce. Nie nezanedbateľnou sa javila súdu aj tá skutočnosť, že svedkovia a žalovaný sa rozchádzali v tvrdení, kedy vôbec tieto práce mali byť uskutočnené. Uvedené bolo nepochopiteľné najmä z dôvodu, že za práce mala byť dojednaná tak vysoká odplata. Okrem toho obaja svedkovia sa vyjadrovali negatívne vo vzťahu k žalobkyni a k jej nakladaniu s financiami, hoci to nebolo ani predmetom ich výpovedí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatoval, že zo strany žalovaného nebola v konaní preukázaná existencia pasív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, a to záväzkov voči B. L. a X. C., a preto tieto v konaní neboli zohľadnené pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Dôvodom nezaradenia vyššie uvedených pasív do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu bolo teda nepreukázanie ich existencie, a nie skutočnosť, že žalobkyňa namietala premlčanie týchto záväzkov. Práce, ktoré boli B. L. a X. C. vykonané v byte strán sporu, mali byť vykonané v rokoch 2007 až 2011. Argumentácia o premlčaní záväzku podľa názoru súdu nemá vplyv na posúdenie, či tento záväzok je alebo nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, keďže táto skutočnosť sa posudzuje podľa okolností v čase vzniku záväzkového vzťahu. Premlčanie je len subjektívnym právom dlžníka vzniesť po uplynutí zákonnej doby proti uplatnenému právu námietku premlčania. Ak dlžník túto námietku použije, nemožno premlčané právo priznať. Toto právo však naďalej existuje a možno ho aj kedykoľvek splniť.
14. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť - byt, ktorý strany sporu nadobudli kúpou počas trvania ich manželstva vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku, strany sporu sa zhodli na všeobecnej hodnote tohto bytu ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva v sume 46.300 €, z ktorej súd pri vyporiadaní vychádzal. Žalobkyňa, ako aj žalovaný navrhli, aby pri vyporiadaní bol byt prikázaný do ich výlučného vlastníctva. Žalobkyňa uvedené žiadala poukazujúc na to, že deti pochádzajúce z manželstva strán sporu boli zverené do jej osobnej starostlivosti, deti sú na tento byt zvyknuté, vyrastali tu. Počas manželstva v prevažnej miere ona zabezpečovala starostlivosť o rodinu a deti. Tiež uviedla, že sa jedná o jej rodičovský byt, ktorý nadobudli od jej otca a má k nemu citový vzťah. Z bytu odišla len z dôvodu správania sa žalovaného. Žalovaný argumentoval tým, že ako otec má záujem stretávať sa s deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Styk s deťmi bol upravený súdom a je pomerne široký, kedy má právo s deťmi sa stretávať aj počas pracovných dní. Poukazoval tiež na to, že bol to on, kto sa zaslúžil o nadobudnutie predmetného bytu, keďže na jeho kúpu prispel z úspor, ktoré mal pred manželstvom so žalobkyňou a ktoré tvorili cca 1/3 z hodnoty bytu v čase jeho kúpy. Tiež v priebehu konania poukazoval na to, že počas manželstva pracoval s pomerne vysokým príjmom, kým žalobkyňa nepracovala.
15. Súd pri rozhodovaní, ktorému z bývalých manželov prikáže byt do výlučného vlastníctva, prihliadol na potreby maloletých detí, pochádzajúcich z manželstva strán sporu a uzavrel, že je v ich záujme, aby mali zabezpečené stabilné a nerušené bývanie. S tým súvisí podľa súdu aj zásada účelného využitia veci, keďže je účelné, aby byt bol užívaný nielen jedným z rodičov, ale aj deťmi pochádzajúcimi z manželstva bývalých manželov. Na čas po rozvode manželstva sporových strán boli ich maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, s ktorou aj žijú v jednej domácnosti. Pri rozvode manželstva žalovaný nežiadal upravovať jeho styk s maloletými deťmi, uviedol však, že má záujem sa s nimi stretávať neobmedzene. Návrh na úpravu jeho styku s deťmi podal až po podaní návrhu matky na zvýšenie výživného a až v priebehu tohto konania. Súd tým nespochybňoval snahu a právo žalovaného ako otca stretávať sa s deťmi, avšak aj pokiaľ by bolo preukázané, že s deťmi sa stretáva neobmedzene, t.j. častejšie než len počas víkendov, nespochybniteľná ostáva skutočnosť, že deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá im má zabezpečiť adekvátny a stabilný domov. V súvislosti s tým súd tiež uviedol, že v konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa s deťmi mali zabezpečené iné trvalé bývanie. Je pravdou, že od augusta 2015 žalobkyňa s deťmi žije v byte jej sestry, resp. v byte, ku ktorému má sestra žalobkyne právo nájmu. Súd mal však za preukázané, že zo spoločného bytu so žalovaným neodišla z dôvodu, že by mala zabezpečené iné bývanie do budúcna, ale z dôvodu konfliktov medzi stranami sporu
v manželstve. Bývanie v byte, kde momentálne žalobkyňa s deťmi žije, nemožno považovať za bývanie, kde žalobkyňa s deťmi môžu ostať naďalej trvalo bývať. Zo strany sestry žalobkyne, resp. majiteľa bytu môže dôjsť k ukončeniu nájmu a následne žalobkyňa s deťmi by nemali zabezpečené žiadne bývanie. Za adekvátne bývanie pre matku s deťmi nemožno považovať ani bývanie v byte priateľa matky zvlášť, keď v konaní nebol ani preukázaný blízky vážny vzťah so žalobkyňou.
16. Súd pri rozhodovaní o tom, komu prikáže byt, vychádzal aj zo starostlivosti strán o rodinu počas trvania ich manželstva. Je pravdou, že žalovaný finančne zabezpečoval domácnosť a rodinu, starostlivosť o deti strán sporu však prevažne zabezpečovala žalobkyňa ako matka. V konaní nebolo sporné, že na zabezpečenie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva prispel žalovaný finančnými prostriedkami, ktoré mal nasporené pred uzatvorením manželstva. Tiež z dokazovania je nepochybné, že žalovaný počas trvania manželstva so žalobkyňou bol zamestnaný s pomerne vysokým príjmom, kým žalobkyňa pracovala len sporadicky. K tomu súd uviedol, že pri posudzovaní pričinenia sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno paušálne vychádzať z výšku príjmu toho - ktorého manžela. Rozhodujúcim kritériom teda nie je výška príjmov manželov, ale vzťah k rodine, k spoločnej domácnosti, k hospodáreniu s finančnými prostriedkami. Z tohto pohľadu je potrebné hodnotiť aj prácu ženy v domácnosti a jej starostlivosť o členov rodiny, a to aj keď nie je zárobkovo činná. Zo strany žalovaného pritom nebolo v konaní preukázané, aby žalobkyňa zanedbávala starostlivosť o spoločnú domácnosť a deti, resp. že by sa k nim správala nezodpovedne a pod.
17. Nakoniec súd pri rozhodovaní o tom, ktorej zo strán sporu bude prikázaný byt do výlučného vlastníctva, prihliadol aj na to, že žalobkyňa, ako aj žalovaný v konaní preukázali, že budú mať k dispozícii finančné prostriedky na vyporiadanie podielu druhého z manželov, ktoré obom im majú poskytnúť ich príbuzní.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prikázal nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne.
19. Osobné motorové vozidlo súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa o toto vozidlo neprejavila na rozdiel od žalovaného záujem a od rozvodu manželstva strán sporu vozidlo užíva žalovaný. Zostatkovú hodnotu vozidla mal súd za preukázanú zhodným tvrdením strán sporu vo výške 4.500 €.
20. Pri rozhodovaní o hnuteľných veciach, tvoriacich zariadenie bytu, súd vychádzal z toho, že byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne a prihliadol na účelné využitie vecí. Zariadenie detskej izby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže jej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti. Taktiež do jej vlastníctva prikázal zariadenie kuchyne a chodby. Ostatné hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného poukazujúc na zásadu, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ možno čo najnižšia, pričom žalobkyňa o tieto veci neprejavila záujem. Zostatková hodnota hnuteľných vecí bola preukázaná zhodným tvrdením strán sporu vo výške 1.375 €.
21. Obe strany sporu navrhli vyporiadať záväzok z úverovej zmluvy, z ktorého úveru bola uhradená časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť patriacu do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zhodne potvrdili, že zostatok tohto ich záväzku ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavoval sumu 20.816,32 €, ktorá pozostáva z istiny úveru a príslušenstva. Vzhľadom k tomu, že byt, ktorý bol zakúpený z finančných prostriedkov úveru, bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd zostatok tohto úveru prikázal práve žalobkyni.
22. Poukazujúc na vyššie uvedené súd konštatoval, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patria aktíva vo výške 52.175 € (nehnuteľnosť v hodnote 46.300 €, osobné motorové vozidlo v hodnote 4.500 € a hnuteľné veci tvoriace zariadenie tu v hodnote 1.375 €) a pasíva v sume 20.816,32 €. Do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané aktíva v sume 46.660,- Sk (nehnuteľnosť, zariadenie detskej izby a kuchyne) a do výlučného vlastníctva žalovaného aktíva vo výške 5.515 € (osobné motorové vozidlo, zariadenie spálne, obývačky, vysávač, práčka). Pasívum v sume 20.816,32 € bolo prikázané žalobkyni.
23. V súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka súd vychádzal zo zásady rovnosti podielov oboch bývalých manželov pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Každý z bývalých manželov tak mal vyporiadaním získať aktíva vo výške 26.087,50 € (52.175 € delene 2) a pasíva vo výške 10.408,16 € (20.816,32 delene 2), t.j. aktíva v hodnote 15.679,34 € (26.087,50 € mínus 10.408,16 €, resp. 52.175 € mínus 20.816,32 € delene 2). Žalobkyňa získala aktíva v sume 46.660 € a pasíva v sume 20.816,32 €, žalovaný získal len aktíva v sume 5.515 €, a teda žalobkyňa by mala titulom vyporiadania zaplatiť žalovanému sumu 10.164,34 € (15.679,34 € mínus 5.515 €, resp. 46.660 € mínus 20.816,32 € mínus 15.679,34 €).
24. Žalovaný navrhol pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zohľadniť sumu, ktorú vynaložil zo svojich finančných prostriedkov na kúpu bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva a taktiež skutočnosť, že od doby, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, t.j. od septembra 2015 sám uhrádzal splátky úveru, ako aj náklady spojené s užívaním bytu.
25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pred uzatvorením manželstva mal žalovaný úspory, z ktorých sumu 7.967 € vynaložil na kúpu spoločnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, a preto ona je povinná uvedenú sumu v celosti uhradiť žalovanému.
26. Pokiaľ sa týka splátok úveru a poplatkov spojených s užívaním bytu od doby, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, do doby zániku bezpodielového spoluvlastníctva, nebolo sporné, že tieto v uvedenom čase uhrádzal žalovaný. Žalovaný uhrádzal poplatky zo svojho príjmu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva bez ohľadu na to, že strany sporu v tom čase už nežili v spoločnej domácnosti. Nebolo preto možné zohľadniť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva platby za obdobie od septembra 2015 do zániku bezpodielového spoluvlastníctva, ale len platby od zániku bezpodielového spoluvlastníctva (10.12.2005) do jeho vyporiadania. V konaní totiž zo strany žalovaného nebolo tvrdené a ani preukázané, aby tieto platby uhrádzal zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do konca roku 2017 žalovaný uhradil na splátkach úveru sumu 1 682,40 € (70,10 € mesačná splátka krát 24 mesiacov).
27. Vychádzajúc zo zásady, že každý z manželov je do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie spoločného majetku súd konštatoval, že čo sa týka poplatkov za byt, žalobkyňa bola povinná podieľať sa na úhrade poplatkov spojených s vlastníctvom bytu, ktoré žalovaný vyčíslil na sumu 71,76 € mesačne, z čoho polovica činí 35,88 €. Za obdobie od zániku bezpodielového spoluvlastníctva bola preto žalobkyňa titulom týchto poplatkov povinná uhradiť žalovanému sumu 861,12 Eur (35,88 € krát 24 mesiacov).
28. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému titulom úhrady toho, čo z jeho finančných prostriedkov bolo vynaložené na spoločný majetok, sumu 10.510,52 € (7.967 € - úhrada kúpnej ceny za byt z výlučných finančných prostriedkov žalovaného plus 1.682,40 € - titulom úhrady splátok úveru po zániku bezpodielového spoluvlastníctva plus 861,12 € - titulom poplatkov za byt po zániku bezpodielového spoluvlastníctva).
29. Celkove je tak žalobkyňa titulom úplného vyrovnania podielov povinná zaplatiť žalovanému sumu 20.674,86 € (10.164,34 € plus 10.510,52 €), na splnenie ktorej súd určil lehotu 30 dní, keďže žalobkyňa nemá tieto finančné prostriedky k dispozícii v hotovosti, resp. na svojom účte.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže každej sporovej strane pripadla polovica vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, boli v konaní úspešné v rovnakom rozsahu, preto súd náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
31. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.
32. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku V. rozsudku, ktorým bola zaviazaná na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu 20.674,86 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že vo
výroku V. sú chybne označené strany sporu a ide o zjavnú chybu v písaní. Vytýkala súdu, že nesprávne vypočítal sumu určenú na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú by mala zaplatiť žalovanému. Suma 20.674,86 € má pozostávať z dvoch častí, a to zo sumy 10.510,52 € a zo sumy 10.164,34 €. Stotožnila sa so sumou 10.510,52 €, avšak za nesprávny považuje výpočet druhej časti sumy, výsledkom ktorého je nesprávne určená výška 10.164,34 €. Uviedla, že súd prvej inštancie síce správne určil výšku aktív 52.175 €, ale nesprávne určil výšku pasív sumou 20.816,32 €, keď do týchto pasív nezahrnul sumu 7.967 €, ktorá predstavuje to, čo sa má uhradiť z masy BSM žalovanému z dôvodu, že uvedenú sumu vynaložil na spoločný majetok. Nakoľko je potrebné z BSM túto sumu žalovanému vyplatiť, zahrnula ju žalobkyňa medzi pasíva. Správne teda mali byť pasíva určené v sume 28.783,32 €. Následne teda každý z bývalých manželov mal vyporiadaním získať aktíva vo výške 26.087,50 € (52.175 € delene 2) a pasíva vo výške 14.391,66 € (28.783,32 € delene 2), t.j. aktíva v hodnote 11.695,84 € (26.087,50 € mínus 14.391,66 € resp. 52.175 € mínus 28.783,32 € delene 2). Žalobkyňa získala pritom aktíva v sume 46.660 € a pasíva v sume 28.783,32 €, žalovaný získal len aktíva v sume 5.515 €, a teda žalobkyňa by mala titulom vyporiadania zaplatiť žalovanému sumu 6.180,84 € (11.695,84 € mínus 5.515 € resp. 46.660 € mínus 28.783,32 € mínus 11.695,84 €). Uvedené platí aj ak sumu 7.967 € v mase BSM nezahrnieme ako pasívum, ale o túto sumu ponížime hodnotu bytu patriaceho do BSM. Správna výška sumy, ktorú je žalobkyňa povinná na úplné finančné vyporiadanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému má byť 6.180,84 € plus 10.510,52 €, teda 16.691,36 €. Pri výpočte realizovanom súdom by žalobkyňa žalovanému sumu, ktorý vložil zo svojho výlučného vlastníctva do nehnuteľnosti vyplácala dvakrát, prvýkrát v sume 10.510,52 € a druhýkrát v 1/2 zo sumy 7.967 €, o ktorú by sa buď nenavýšili pasíva alebo by sa o ňu neznížila hodnota bytu, ktorý žalobkyňa nadobúda. Z týchto dôvodov navrhla zmeniť výrok V. rozsudku tak, že súd ju zaviaže na úplné finančné vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému 16.691,36 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
33. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd prikáže nehnuteľnosť a všetky hnuteľné veci do jeho vlastníctva, žalovaný prevezme všetky pasíva, t.j. záväzok z úverovej zmluvy voči OTP Banke Slovensko, a.s. a záväzky voči B. L. a X. C. a žalobkyni titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplatí 1.862,85 €. Vytýkal súdu, že nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva nepatria záväzky voči B. L. vo výške 2.000 € a voči X. C. vo výške 2.500 € s odôvodnením, že nebola preukázaná existencia týchto pasív. Žalovaný v konaní preukázal vykonanie rekonštrukčných prác v byte výsluchom svedkov, ale aj samotnej žalobkyne a rovnako výsluchom svedkov preukázal aj dohodu o cene za vykonané práce. Nepochybne tak existencia pasív v konaní preukázaná bola a mali byť preto zahrnuté do vyporiadania BSM. Vytýkal ďalej súdu, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepoňal náklady, ktoré žalovaný vynaložil výlučne zo svojich prostriedkov na byt a na úhradu splátok úveru za obdobie od augusta 2015 do vyporiadania, ale iba platby od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do jeho vyporiadania. Za nesprávnu považoval argumentáciu súdu o nepreukázaní úhrady týchto platieb z výlučných finančných prostriedkov žalovaného. Uviedol, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v auguste 2015, t.j. odvtedy prestala prispievať na úhradu spoločných nákladov - nákladov spojených s užívaním bytu a úhradami splátok úveru. Strany sporu už pred odchodom žalobkyne zo spoločnej domácnosti hospodárili oddelene, a teda prostriedky, z ktorých žalovaný uhrádzal jednotlivé platby, boli výlučnými prostriedkami žalovaného. Tieto platby za celé obdobie od septembra 2015 až do vyporiadania BSM teda mali byť súčasťou širšieho vysporiadania BSM. Pohľadávka žalovaného voči žalobkyni titulom nákladov spojených s užívaním bytu predstavuje od augusta 2015 po súčasnosť (23.1.2018, kedy bolo vyhotovené odvolanie - pozn. odvolacieho súdu) sumu 2.554,20 € a pohľadávka žalovaného voči žalobkyni titulom zaplatených splátok hypotekárneho úveru predstavuje od augusta 2015 po súčasnosť sumu 1.016,45 € (29 krát 35,05 €), t.j. spolu pohľadávka predstavuje 3.570,65 €. Pokiaľ na úhradách spojených s užívaním bytu vznikol preplatok vo výške 648,28 €, tento žalovaný použil na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Nesúhlasil ani s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne s argumentáciou, že súd nezohľadnil okolnosti významné z hľadiska úrovne starostlivosti žalovaného o rodinu a domácnosť a miery zásluhovosti o obstaranie a udržanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Uviedol, že sa vo väčšej miere ako žalobkyňa podieľal na nadobudnutí majetku patriaceho do masy BSM, keď časť kúpnej ceny v rozsahu 1/3 hradil zo svojich úspor, nadobudnutých ešte pred uzavretím manželstva a zároveň pracoval v pracovnom pomere ako vodič zahraničnej kamiónovej dopravy s príjmom cca 1.800 € mesačne. Žalovaný chce byt vlastniť kvôli deťom, keďže má záujem sa s nimi stretávať a podieľať sa na ich výchove. Na druhej strane žalobkyňa má ubytovanie zabezpečené, inak by neopustila spoločnú
domácnosť aj s maloletými deťmi. Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa žalobkyňa spolu s maloletými deťmi nasťahovala do bytu svojho nového partnera, ktorý jej zabezpečuje spoločné bývanie. Žalobkyňa teda nemá záujem o predmetný byt a jej tvrdenia o citovom vzťahu k bytu sú iba účelové. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zmeniť rozsudok tak, ako to navrhoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie.
34. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd správne vyhodnotil neexistenciu záväzkov voči fyzickým osobám, ktorých existenciu poprela aj žalobkyňa. Ohľadne nákladov na byt uviedla, že z bytu odišla s maloletými deťmi kvôli agresívnemu správaniu žalovaného a potvrdila aj to, že so žalovaným hospodárili oddelene. Za trvania manželstva, a teda aj BSM však nemohli príjmy žalovaného predstavovať jeho výlučný majetok, a teda nemohol na spoločný majetok vynaložil niečo zo svojho výlučného majetku. K miere zásluhovosti o nadobudnutie majetku uviedla, že táto bola rovnaká. Išlo o bežnú situáciu, kedy žalovaný pracoval a žalobkyňa vychovávala maloleté deti. Tento prínos súdna prax považuje za rovnocenný. Žalobkyňa pritom počas manželstva riadne pracovala a dosahovala aj príjem. Ohľadne bytu uviedla, že záujem žalovaného o stretávanie sa s maloletými deťmi nemôže byť nadradený záujmu maloletých detí na ich vlastné bývanie spolu s matkou, ktorej boli zverené do osobnej starostlivosti. Poprela, že by sa odsťahovala z bytu, ktorý jej prenajala jej sestra, v tomto byte stále býva. K schopnosti žalovaného vyplatiť jej podiel z BSM uviedla, že žalovaný je niekoľko rokov vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a sám v rôznych súdnych konaniach tvrdí, že nemá žiaden pravidelný mesačný príjem a nie je schopný prispievať ani na výživu maloletých detí viac, ako pár eur nad minimálnu sumu určenú zákonom. Z týchto dôvodov považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné.
35. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojom odvolaní a na ním navrhovanom spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.
36. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na ním podanom odvolaní. Znovu zopakoval, že väčšou mierou zabezpečoval finančné potreby rodiny a poprel tvrdenia žalobkyne, že opustila spoločnú domácnosť kvôli jeho agresívnemu správaniu. Zotrval na tvrdení, že žalobkyňa má priateľa a tento si nedávno kúpil trojizbový byt a žalobkyňa sa k nemu s deťmi presťahovala. Napriek tomu, že je nezamestnaný, dohodol sa na výške výživného. Navrhol preto rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania.
37. Žalobkyňa v odvolacej duplike znovu zopakovala, že sa starala o maloleté deti a pokiaľ v tom čase žalovaný pracoval a mal vyšší príjem, nie je to dôvodom na konštatovanie, že sa väčšou mierou podieľal na nadobudnutí majetku, ktorý tvorí masu BSM. Išlo o bežné rozdelenie si povinností v rodine. Žalobkyňa sa pritom zamestnala hneď, ako to bolo možné s ohľadom na vek detí a región, kde sa práca v tom čase hľadala ťažko. Zotrvala aj na dôvodoch odchodu z domácnosti. Spolu s deťmi stále býva v prenajatom byte od svojej sestry a nemá žiaden vzťah. K príjmom žalovaného uviedla, že žalovaný odmietol, aby mu prispela na úver a takto ušetrené peniaze by mohol dať na výživné pre deti, čo urobil z dôvodu, že peniaze, ktoré dá na splátky úveru, sa mu v rámci vyporiadania BSM vrátia, kým peniaze, ktoré dá na výživu detí, sa spotrebujú. Z týchto dôvodov zotrvala na ňou podanom odvolaní.
38. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
39. Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom zo dňa 26. februára 2019 sp.zn. 5Co/453/2018, ktorý bol zrušený na základe dovolania podaného žalobkyňou Najvyšším súdom SR uznesením sp.zn. 7Cdo/177/2020 zo dňa 24. augusta 2022 a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
40. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom uznesení dospel k záveru, že odvolací súd v rozsudku vôbec neuviedol dôvody podaného odvolania zo strany žalobkyne a nevyporiadal sa s jej námietkou o nesprávnom započítaní vnosu žalovaného v sume 7.967 € s poukazom na judikát R 57/1970. Tým podľa názoru dovolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.
41. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) opätovne prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho uznesení sp.zn. 7Cdo/177/2020 zo dňa 24. augusta 2022, ktorým je v zmysle ust. § 455 CSP viazaný, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
42. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zrušenie, preto rozsudok, okrem výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené v petite tohto rozsudku a odvolanie proti výroku I. odmietol podľa ust. § 386 písm. c/ CSP.
43. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. novembra 2022 o 9. 05 hodine v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 15. novembra 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
44. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode ich manželstva, t.j. dňom 10.12.2015, keďže k dohode o vyporiadaní medzi sporovými stranami nedošlo.
45. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patrí byt, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu k pozemku, hnuteľné veci - osobné motorové vozidlo a zariadenie bytu a pasívum
- záväzok z úverovej zmluvy voči OTB Banke Slovensko, a.s. Zhodnými tvrdeniami sporových strán ustálil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 46.300 €, zostatkovú hodnotu osobného motorového vozidla v sume 4.500 € a zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí - zariadenia bytu v sume 1.375 €. Nespornou skutočnosťou v konaní sa stal aj zostatok úveru, poskytnutého sporovým stranám OTB Bankou Slovensko, a.s. ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 20.816,32 €.
46. Nespornou bola v konaní aj tá skutočnosť, že žalovaný prispel na kúpu nehnuteľnosti zo svojich výlučných finančných prostriedkov sumou 7.967 €.
47. Rovnako bolo v konaní nesporným, že náklady spojené s vlastníctvom bytu a jeho užívaním od doby, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť (september 2015), uhrádzal výlučne žalovaný vo výške 71,76 € mesačne a taktiež uhrádzal aj splátky úveru v sume 70,10 € mesačne, pričom išlo o obdobie 24 mesiacov tak, pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s vlastníctvom bytu, ako aj úhradu splátok úveru.
48. Spornou v konaní bola skutočnosť, či do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj pohľadávky voči fyzickým osobám - B. L. vo výške 2.000 € a voči X. C. vo výške 2.500 €, ktoré mali vzniknúť počas trvania manželstva tak, že menovaní vykonali v byte sporových strán rekonštrukčné a stavebné práce, za ktorých dohodnutá odmena im doposiaľ nebola vyplatená.
49. Spornou v konaní bola aj tá skutočnosť, či je možné považovať úhrady poplatkov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu a úhrady splátok úveru z príjmu žalovaného počas trvania BSM, t.j. od septembra 2015 do 10.12.2015 za vykonané z jeho výlučných finančných prostriedkov a vyporiadať ich ako náklady, ktoré žalovaný vynaložil výlučne zo svojich prostriedkov na spoločný majetok, t.j. na byt a splátky hypotekárneho úveru.
50. Sporným v konaní bol aj spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď každá zo sporových strán navrhovala iný spôsob vyporiadania majetku tvoriaceho masu BSM.
51. V odvolacom konaní zostali spornými všetky skutočnosti, ako sú vyššie uvedené a na základe odvolania podaného žalobkyňou sa stala spornou aj skutočnosť, v akom rozsahu má byť žalovanému uhradená suma 7.967 €, ktorá bola vynaložená z jeho výlučných finančných prostriedkov na kúpu bytu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
52. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
53. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
54. Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
55. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
56. Súd prvej inštancie správne vec právne posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov riadil sa zásadami, vyplývajúcimi z ust. § 150 OZ.
57. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom vyporiadania nehnuteľnosti, hnuteľných vecí, ako aj záväzku z úverovej zmluvy uzavretej s OTP Bankou Slovensko, a.s. z dôvodov, ako ich veľmi podrobne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
58. Súd podrobne uviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne, ako aj svoje úvahy, ako postupoval pri prikázaní jednotlivých hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva jednotlivých sporových strán a prečo určil, že nesplatenú časť úveru preberá žalobkyňa, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval. Tieto úvahy sú správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.
59. Pokiaľ žalovaný v odvolaní nesúhlasil s týmto spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, keď navrhol nehnuteľnosti, všetky hnuteľné veci, ako aj záväzok z úverovej zmluvy prikázať do svojho vlastníctva, argumentoval skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní danej veci, preto tieto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v tejto časti.
60. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, vychádzajúci z vykonaného dokazovania, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávok B. L. a X. C. v celkovej výške 4.500 €, ktorý záver taktiež súd podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ho neopakuje.
61. Žalovaný v odvolaní znovu iba opakuje argumentáciu prednesenú už v konaní pred súdom prvej inštancie a nedôvodná je jeho námietka, že súd nesprávne vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy ohľadne existencie týchto pohľadávok, pretože súd vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy a všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo (§ 191 ods. 1 CSP) a podrobne odôvodnil aj nevierohodnosť výpovede svedkov B. L. X. X. C. v zmysle § 191 ods. 2 CSP.
62. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, vykonanie rekonštrukčných prác v byte sporových strán potvrdila aj žalobkyňa a táto skutočnosť bola preukázaná aj výsluchom svedkov B. L. X. X. C., avšak výsluchom svedkov nebola preukázaná tá skutočnosť, či za tieto práce bola dohodnutá finančná odmena a v akom rozsahu. Žalobkyňa existenciu tvrdených záväzkov poprela a rovnako súd podrobne popísal okolnosti, ktoré nesvedčia o uzavretí dohody o finančnej odmene za vykonané práce.
63. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že náklady vynaložené žalovaným na platby spojené s vlastníctvom bytu a jeho užívaním a na úhradu splátok úveru po dobu trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. do 10.12.2015, nemožno považovať za vynaložené z jeho výlučných finančných prostriedkov iba z toho dôvodu, že v uvedenom období sporové strany nežili v spoločnej domácnosti a hospodárili oddelene. Žalovaný v konaní nepreukázal, že tieto náklady boli uhrádzané z jeho výlučného majetku. Žalovaný uhrádzal tieto náklady zo svojho príjmu z práce, ktorý v zmysle ust. § 143 OZ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj za situácie, že manželia v tom čase spoločne nehospodárili a neviedli spoločnú domácnosť. Za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov príjmy žalovaného nemohli predstavovať jeho výlučný majetok, a teda nemohol na spoločný majetok vynaložiť niečo zo svojho výlučného majetku, pokiaľ ide o obdobie do 10.12.2015, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.
64. Súd správne prihliadol aj na náklady vynaložené iba žalovaným na užívanie a správu spoločných vecí v období od zániku bezpodielového spoluvlastníctva dňa 10.12.2015 až do jeho vyporiadania, konkrétne v prejednávanom prípade po dobu 24 mesiacov, keď uzavrel, že režim zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane úpravou Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Každý z bývalých manželov je do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie spoločného majetku.
65. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov uzavrel, že aj žalobkyňa bola povinná podieľať sa na úhrade poplatkov spojených s vlastníctvom bytu, ktoré predstavovali 71,76 € mesačne, z čoho polovica činí 35,88 € a za obdobie od zániku bezpodielového spoluvlastníctva bola preto žalobkyňa titulom týchto poplatkov povinná uhradiť žalovanému sumu 861,12 € (35,88 € x 24 mesiacov), ktorá suma nebola ani v odvolaní rozporovaná.
66. Rovnako súd správne uzavrel, že žalovaný od zániku bezpodielového spoluvlastníctva do konca roka 2017, t.j. po dobu 24 mesiacov sám uhrádzal celú splátku úveru vo výške 70,10 € mesačne, teda celkovo uhradil 1.682,40 € titulom úveru, ktorú sumu následne bolo potrebné zohľadniť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
67. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o pridelení bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd sa dôsledne riadil zásadami, vyplývajúcimi z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, teda predovšetkým prihliadol na potreby maloletých detí a aj keď žalovaný sa väčšou mierou podieľal na nadobudnutí tohto bytu, keďže časť kúpnej ceny bola zaplatená z jeho výlučných finančných prostriedkov, táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva.
68. Súd sa dôsledne vyporiadal aj s námietkami žalovaného ohľadne miery zásluhovosti o obstaranie a udržanie majetku, keď starostlivosť žalobkyne o maloleté deti a o domácnosť v súlade s ustálenou súdnou praxou považoval za rovnocenný prínos v porovnaní so žalovaným, ktorý pracoval.
69. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa nemala záujem o tento byt a že by mala trvalo vyriešenú svoju bytovú otázku a bytovú otázku maloletých detí bývaním v inom byte, keďže doposiaľ býva v byte, ktorý jej prenajala jej sestra a poprela existenciu akéhokoľvek tvrdeného vzťahu s iným partnerom, ktorý by jej zabezpečil spoločné bývanie.
70. Jediná nesprávnosť, ktorej sa súd dopustil pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán je tá, že pri vyporiadaní sumy 7.967 €, ktorú žalovaný vynaložil na spoločný majetok (byt) zo svojho výlučného majetku, v rozpore s judikátom R 57/1970 nesprávne započítal celý vnos žalovaného a uložil žalobkyni povinnosť uhradiť žalovanému túto sumu v celosti.
71. Ako totiž vyplýva z rozhodnutia R 57/1970, to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.
72. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia, žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom investície z jeho výlučného majetku do spoločného majetku iba sumu 3.983,50 € (1/2 zo sumy 7.967 €).
73. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán patria aktíva vo výške 52.175 € (nehnuteľnosť v hodnote 46.300 €, osobné motorové vozidlo v hodnote 4.500 € a hnuteľné veci tvoriace zariadenie bytu v hodnote 1.375 €) a pasíva v sume 20.816,32 € titulom zostatku úveru ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
74. Do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané aktíva v sume 46.660 € (nehnuteľnosť, zariadenie detskej izby a kuchyne) a do výlučného vlastníctva žalovaného aktíva vo výške 5.515 € (osobné motorové vozidlo, zariadenie spálne, obývačky, vysávač, práčka). Pasívum v sume 20.816,32 € bolo prikázané žalobkyni.
75. Každá zo sporových strán by mala vyporiadaním získať aktíva vo výške 26.087,50 € (52.175 € : 2) a pasíva vo výške 10.408,16 € (20.816,32 € : 2), t.j. aktíva v hodnote 15.679,34 € (26.087,50 €-10.408,16, resp. 52.175 €-20.816,32 € : 2).
76. Žalobkyňa získala aktíva vo výške 46.660 € a pasíva v sume 20.816,32 € a žalovaný získal len aktíva v sume 5.515 €. Žalobkyňa by teda mala titulom vyporiadania zaplatiť žalovanému sumu 10.164,34 € (15.679,34 € - 5.515 € - žalovaný mal získať aktíva vo výške 15.679,34 €, pričom získal aktíva iba vo výške 5.515 €).
77. Okrem vyššie uvedenej sumy je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému titulom náhrady toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok 1/2 zo sumy 7.967 €, t.j. 3.983,50 €, sumu 861,12 € titulom úhrady poplatkov spojených s vlastníctvom bytu a sumu 1.682,40 € titulom úhrady splátok úveru od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo celkovo predstavuje 16.691,36 € (10.164,34 € + 3.983,50 € + 861,12 € + 1.682,40 €).
78. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výpočtu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. tak, že zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému titulom úplného finančného vyporiadania podielu z bezpodielového spoluvlastníctva sumu 16.691,36 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
79. V ostatnej časti, pokiaľ ide o vyporiadanie nehnuteľností, hnuteľných vecí a záväzku z úverovej zmluvy, odvolací súd rozhodol totožne, ako súd prvej inštancie.
80. Odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd odmietol podľa ust. § 386 písm. c/ CSP v spojení s ust. § 355 ods. 2 a § 357 CSP.
81. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, pričom pod písm. n/ uvádza uznesenie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164.
82. V prejednávanej veci bol zamietnutý návrh na prerušenie konania (teda nejde o uznesenie o prerušení konania, proti ktorému je odvolanie prípustné), proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmietol podľa ust. § 386 písm. c/ CSP.
83. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP.
84. Po rozhodnutí odvolacieho súdu boli obe sporové strany v konaní (ne)úspešné v rovnakom rozsahu, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
85. O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
86. V dovolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto má nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý bol v dovolacom konaní neúspešný, v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).