Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-18-2013.pdf
PDF · 107.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/18/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. Q.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, W., 2. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.S. XXXX/XX, W., 3. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, W., 4. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, W., navrhovatelia v 2. až 4. rade právne zastúpení advokátom JUDr. Milanom Kuhajdom, Vajanského 2023/54, Piešťany, proti odporcom: 1. Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, 2. BREWA s.r.o., so sídlom Rázusova 7, Trnava, IČO: 36 273 252, odporca v 2. rade právne zastúpený advokátkou JUDr. Adrianou Ručkayovou, so sídlom Jilemnického 27, Nové Mesto nad Váhom, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi 1. súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovatelia v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 329,62 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu 2., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.02.2013, v znení jeho zmeny ako bola pripustená uznesením tunajšieho súdu č.k. 12C/18/2013 - 31 zo dňa 14.11.2013, sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. KRPZ-TT-EO2-49-28/2010 uzavretej medzi účastníkmi Krajské riaditeľstvo policajného zboru SR Trnava so sídlom Kollárova 31, 917 01 Trnava, IČO: 00735825, štátna rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra SR, zriaďovacia listina zo dňa 8.01.1996 č.p. SH-776-2/6-9600735825 a BREWA, s.r.o., so sídlom Rázusova 7, 917 00 Trnava, IČO: 36 273 252, zapísaná v OR OS Trnava Oddiel Sro, Vl. č. 17290/T konateľ J.. M. X., bytom F. E. XXX/XX, XXX XX F. K. o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam LV č. XXX Katastra nehnuteľností W., okres W., obec W., Katastrálne územie W. ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX vo výmere 2127 m2 zastavané plochy a nádvoria, stavby súpisné číslo XXXX na parcele XXXX, z dôvodu porušenia ich predkupného práva.
Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali ho ako nedôvodný zamietnuť, okrem iného aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanom návrhu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa 1., odporcov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Podaný návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že navrhovateľovi 1. bol rozhodnutím Okresného oddelenia VB Trnava, č. SO-78/H/80 zo dňa 17.03.1980 podľa § 25 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi pridelený trojizbový byt č. X na M. XXXX, a to ako príslušníkovi Policajného zboru SR. Vlastníkom predmetného bytu bolo v čase pridelenia Ministerstvo vnútra SR. Zriaďovacou listinou č. p. SH-776/2/6-96 z 08.10.1996 a delimitáciou, prešlo vlastnícke právo k bytu na Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, IČO: 00 735 825 ako rozpočtovú organizáciu žalovaného 1. Personálnym rozkazom č. 49 zo dňa 29.06.2001 bol navrhovateľ 1. dňom 31.07.2001 uvoľnený zo služobného pomeru v policajnom zbore. Následne rozsudkom č.k. 4C/253/01-37 Okresný súd Piešťany privolil k výpovedi z nájmu bytu, s povinnosťou navrhovateľa 1. byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu, ktorý doposiaľ navrhovateľovi 1. nebol zabezpečený. Podľa navrhovateľa 1. sa v zmysle § 26 zákona č. 182/1993 Z. z. obnovil odo dňa účinnosti tohto zákona pôvodný nájom, nakoľko ku dňu účinnosti tohto zákona byt bez prerušenia užíval. Dňa 06.12.2004 písomne požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave o odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva. Dňa 16.01.2009 urgoval žiadosť o odkúpenie bytu, pričom odporca 1. mu oznámil, že mal záujem o prevod vlastníctva predmetných bytov do vlastníctva nájomcov, avšak Stavebný úrad mesta Piešťany zamietol žiadosť o udelenie súhlasu so zmenou účelu stavby.
Rozhodnutím Okresného oddelenia VB Trnava č. VB-440-H/1975 o dňa 01.05.1975 bol pridelený byt č. X na M. XXXX M. W. Š. W., nar. XX.XX.XXXX. Menovaný zomrel XX.XX.XXXX a právo nájmu prešlo na jeho manželku t.j. navrhovateľku 2., ktorá dňa 20.04.2007 požiadala odporcu 1. o odkúpenie predmetného bytu.
S navrhovateľom 3. uzavrel odporca 1. dňa 28.12.2006 zmluvu o nájme bytu KRP-326-10/EO-2006 k bytu č. X na M. XXXX/XX M. W. na dobu dva roky do 31.12.2008. Dodatkom k tejto zmluve č. KRP-1-19/ EO-2007 došlo k zmene pôvodnej zmluvy tak, že nájom bol uzavretý na dobu určitú - počas trvania služobného pomeru, ktorý u navrhovateľa 3. naďalej trvá.
Navrhovatelia poukázali na to, že odporca 1. vyhlásil v zmysle zák. č. 278/1995 Z.z. osobitné ponukové konanie na odpredaj celého objektu vrátane bytov a dňa 31.03.2011 im písomne oznámil, že vlastníctvo predmetnej budovy a pozemku previedol do vlastníctva odporcu 2. Rozhodnutím stavebného úradu Ministerstva vnútra SR č. SE-38-19/OSMN, IV-IPSP-2007 zo dňa 22.08.2007 bola povolená zmena v užívaní stavby z administratívnych priestorov na bytové priestory. Budova bola geometrickým plánom zameraná a rozdelená na dve časti s tým, že druhá časť objektu bude podľa uvedeného rozhodnutia užívaná ako bytový dom. Podľa navrhovateľa budova, v ktorej sa nachádzajú predmetné byty bola zaradená ako prebytočný nehnuteľný majetok štátu a majú zato, že z dôvodu prebytočnosti predmetné byty stratili charakter služobného bytu. Uvedenou kúpnou zmluvou tak bolo porušené ich predkupné právo vyplývajúce z § 11 odsek 2 zák. č. 278/1993 Z. z. a zároveň podľa navrhovateľov (keďže časť budovy, v ktorej sa nachádzajú predmetné byty, bola vyššie uvedeným rozhodnutím stavebného úradu Ministerstva SR preklasifikovaná na bytový dom), mal pri prevode bytov žalovaný 1 postupovať podľa zák. č. 182/1993 Z. z. - § 16 odsek 1. Z uvedených dôvodov, keďže bol porušený zákon upravujúci predkupné právo pri prevode predmetných bytov do ich vlastníctva, považujú navrhovatelia predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú.
Naliehavý právny záujem odôvodnili navrhovatelia tým, že ak by bolo žalobe vyhovené, bola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi účastníkmi a mohlo by sa tým predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi. Vyhovením návrhu by bola vyriešená otázka, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov. Pokiaľ by totiž k porušeniu ich predkupného práva došlo a následkom tohto porušenia by bola absolútna neplatnosť zmluvy, mohlo by navrhovateľom vzniknúť aj subjektívne právo na náhradu škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu. Úspešnosťou návrhu by nadobudli právo k prevodu bytov do ich vlastníctva a tým vyriešenie bytovej otázky a súčasnej situácie, kedy sú byty zavinením odporcu 2. neobývateľné.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva VB Trnava č. SO-78/ H-80 zo dňa 17.03.1980 bol navrhovateľovi 1. pridelený podľa § 25 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, byt v W., M. Č.. XXXX, ktorého vlastníkom je Ministerstva vnútra SR. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ 1. bol zapísaný podľa § 8 zák. č. 41/1964 Zb. v zozname uchádzačov organizácie.
Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. W. ku dňu 22.04.2008 súd zistil, že vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX, prevádzkovej budovy s.č. XXXX na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX o výmere 1 537 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc č. XXXX o výmere 2127 m2 - zastavané plochy a nádvoria, bola SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave.
Z personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Piešťanoch č. 49 zo dňa 29.06.2001 súd zistil, že navrhovateľ 1. ním bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru.
Rozsudkom č.k. 4C/253/2001 - 37 zo dňa 17.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2004 Okresný súd Piešťany privolil k výpovedi vtedajšieho navrhovateľa (SR - Krajské riaditeľstvo PZ Trnava) z nájmu navrhovateľa 1. k trojizbovému bytu s príslušenstvom č. X nachádzajúceho sa na prízemí na M. L.. Č.. XXXX/XX W., s tým, že nájom bytu skončí posledným dňom trojmesačnej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ 1. bol povinný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
Písomnými žiadosťami zo dňa 06.12.2004, 19.04.2007 ako aj 19.03.2007 navrhovateľ 1. žiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave o odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva. KR PZ v Trnave na jeho žiadosti odpovedalo písomným podaním zo dňa 21.03.2007 č. p. KRP-159-4/EO-2007, ako aj zo dňa 29.01.2009 č.p. KRP-15-6/EO-2009, v ktorom mu oznámilo, že ustanovenie § 29 odsek 2 zák. č. 182/1993 Z. z. sa v zmysle § 29 odsek 3 citovaného zákona nevzťahuje na byty v správe rozpočtových organizácii Ministerstva vnútra SR a z uvedeného dôvodu Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave ako správca predmetnej nehnuteľnosti nie je povinný s navrhovateľom 1. uzavrieť zmluvu do dvoch rokov od podania jeho žiadosti.
Z rozhodnutia Okresného oddelenia VB Trnava zo dňa 01.05.1975 č. VB-440-H/1975 súd zistil, že ním bol pridelený Š. W., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 25 zák. č. 41/1964 Zb. byt v Piešťanoch na Vajanského č. 2023 v novostavbe, ktorého vlastníkom je Ministerstvo vnútra SSR. Uvedený byt bol menovanému odovzdaný na základe protokolu o prevzatí bytu zo dňa 04.05.1975.
Oznámením zo dňa 22.02.1991 č. KS-69/H-23/1991 útvar služieb Ministerstva vnútra SR oznámil Š. W., že v súvislosti s organizačnými zmenami v rezorte Ministerstva vnútra SR dňom 01.04.1991 prechádza ako užívateľ služobných bytov ministerstva pod pôsobnosť Okresného veliteľstva Policajného zboru SR v Trnave.
Písomným podaním zo dňa 12.11.2004 Š. W. požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave o odkúpenie predmetného prideleného bytu, ktorého bol nájomcom.
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 20D/345/05 Dnot 32/05 zo dňa 04.07.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.07.2005, súd zistil, že Š. W. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičmi po ňom bola aj M. W. t.j. manželka (navrhovateľka 3.).
Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 28.12.2006 súd zistil, že SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave ako prenajímateľ, uzavrel zmluvu o nájme bytu s navrhovateľom 3. ako nájomcom. Pri označení nájomcu bolo súčasne uvedené, že je zamestnaný na Krajskom riaditeľstve PZ v Trnave. Predmetom nájmu bol byt č. X na M. XXXX/XX v W.. Podľa článku II. nájomnej zmluvy nájomný pomer vzniká 01.01.2007 a uzatvára sa na dobu dva roky, t.j. do 31.12.2008. Dodatkom č. 1 zo dňa 10.05.2007 bola zmenená doba trvania predmetného nájmu tak, že nájomný pomer vzniká 01.01.2007 a uzatvára sa na dobu určitú, počas trvania služobného pomeru.
Z rozhodnutia Správy katastra Piešťany číslo vkladu: V672/11 zo dňa 04.04.2011 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu 2. k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy.
Podkladom pre zápis vlastníckeho práva odporcu 2. bola kúpna zmluva č. KRPZ-TT-EO2-49-28/2010 zo dňa 03.11.2010 ktorou predávajúci SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave previedol na kupujúceho
- BREWA s.r.o. (odporcu 2.) vlastnícke právo k budove súp. č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2127 m2 v podiele 1/1 v k.ú. W., zapísané na LV č. XXX. V bode 2.3 tejto zmluvy sa uvádza, že tento nehnuteľný majetok je pre správcu prebytočným majetkom štátu.
Zo zriaďovacej listiny Ministerstva vnútra SR zo dňa 08.10.1996 č. p. SH-776-2/6-96 súd zistil, že ňou bolo dňom 01.01.1997 zriadené Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave ako rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra SR. Podľa článku III. zriaďovacej listiny organizácia je samostatnou rozpočtovou organizáciou Ministerstva vnútra SR, ktorá mu je podriadená. Podľa článku IV. zriaďovacej listiny organizácia vykonáva správu majetku štátu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Odporca 1. uviedol, predmetná nehnuteľnosť bola v čase, kedy navrhovatelia 1. a 2. žiadali o odkúpenie bytov, vo vlastníctve štátu, pričom Krajské riaditeľstvo PZ vykonávalo iba správu tohto majetku. S poukazom na zákon č. 182/1993 Zb. je zrejmé, že ponuková povinnosť na odpredaj bytov resp. predkupné právo sa nevzťahuje na byty v správe rozpočtových organizácií, vrátane rozpočtových organizácii Ministerstva vnútra a celá dovtedajšia komunikácia ohľadom odpredaja bytov tak bola len na báze dobrovoľnosti. Keďže vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Piešťany, bolo privolené k výpovedi z nájmu bytu navrhovateľa 1., jeho právo nájmu bytu sa zmenilo na právo bývania, a to do pridelenia náhradného bytu. Predmetná budova bola postavená ako administratívna budova a z predmetných priestorov nikdy neboli zriadené byty oficiálnou cestou. Podľa odporcu 1. je spornou aj otázka naliehavého právneho záujmu navrhovateľov, keďže ich právne, ani faktické postavenie by sa týmto návrhom nevyriešilo resp. nezmenilo.
Odporca 2. uviedol, že až následne po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy zabezpečil potrebnú dokumentáciu, aby v katastri mohol byť vykonaný zápis bytových jednotiek, ktoré sa v tejto budove nachádzajú. To však nemá vplyv na charakter tejto stavby, pretože doposiaľ ani časť tejto stavby nebola zapísaná ako bytový dom. Zapísané na katastri boli iba bytové jednotky, k čomu však došlo viac ako 3 roky po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú. Budova bola predávaná ako administratívna budova, tento účel je aj naďalej zachovaný, a bola predávaná aj s pozemkom. Žiadne časti z nej neboli vyčlenené, alebo určené na bývanie a súčasne navrhovateľ 1. mal uzavretý nájomný pomer na dobu určitú, t.j. na dobu počas trvania jeho služobného pomeru. Odporca 2. rovnako namietal, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem.
Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4C/253/2001 ako aj z rozsudku vydaného v uvedenom súdnom konaní (ktorým súd privolil k výpovedi odporcu 1. z nájmu bytu navrhovateľa 1.) vyplýva, že Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave vypovedalo navrhovateľovi 1. nájom bytu písomným podaním zo dňa 14.08.2001 t.j. potom, ako bol navrhovateľ 1. uvoľnený zo služobného pomeru dňa 31.07.2001 personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Piešťanoch.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č 189/1992 Zb., o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.
Podľa § 1 ods. 2, písm. f) zák. č. 189/1992 Zb., služobným bytom je byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").
Podľa § 29 ods. 2, ods. 3 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na služobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov, na byty slúžiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z posledne citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určovacia žaloba je na mieste tam, kde jednak pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, kde k náprave nemožno dospieť inak, ako aj v prípadoch, kde táto žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť vytvorenie právneho rámca, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich možných sporov účastníkov. Návrh domáhajúci sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnený v prípade, ak požadované určenie má iba povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Z vykonaného dokazovania, najmä oboznámených listín mal súd za preukázané, že v prípade pridelených bytov navrhovateľovi 1., právnemu predchodcovi (manželovi) navrhovateľky 2., ako aj navrhovateľovi 3. sa jednalo o byty služobné, ktoré im boli pridelené ako príslušníkom policajného zboru a ktoré byty v čase ich pridelenia boli vo vlastníctve Ministerstva vnútra resp. následne prešli pod správu príslušnej rozpočtovej organizácie (KR PZ) Ministerstva vnútra SR. Skutočnosť že sa jednalo o služobné byty jednoznačne preukazuje aj výpoveď nájmu bytu zo dňa 21.03.2007 adresovaná navrhovateľovi 1. Potom, čo bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, a ktorá výpoveď bola podaná práve z dôvodu § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, t.j. že nájomca prestal vykonávať prácu na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ potrebuje byt pre iného záujemcu. Obdobne charakter služobného bytu vyplýva aj z rozhodnutia o pridelení bytu Š. W. ako aj z nájomnej zmluvy uzavretej s odporcom 3., ktorá bola dokonca zmenená dodatkom č. 1. v ktorom sa výslovne uvádza, že sa jedná o nájom na dobu určitú - počas trvania služobného pomeru. Z uvedeného tak vyplýva, že Krajské riaditeľstvo v Trnave (ktoré bolo zriadené ako rozpočtová organizácia ministerstva vnútra) v rozhodnom čase t.j. v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nemalo v zmysle § 29 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. zákonnú povinnosť uzatvoriť s navrhovateľmi (resp. ich právnymi predchodcami) zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Z uvedeného potom súčasne vyplýva, že na podanom návrhu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko podaný návrh nemôže žiadnym spôsobom zlepšiť právne postavenie navrhovateľov. Pokiaľ totiž navrhovatelia naliehavý právny záujem videli v možnosti, že vyhovením návrhu, by správa uvedenej budovy prešla späť pod Ministerstvo vnútra SR a potom by bo predpoklad, že by bola daná možnosť navrhovateľov rokovať o odkúpení bytov za cenu v zmysle zákona o vlastníctve bytov, je potrebné uviesť, že ani v takom prípade by sa ich právne postavenie nezmenilo, nakoľko v zmysle vyššie uvedených skutočností podľa § 29 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. by ministerstvu nevznikla zákonná povinnosť previesť na nich vlastnícke právo, keďže sa (v rozhodnom čase) jednalo o služobné byty v správe jeho rozpočtovej organizácie. Bola by tak len opätovne vytvorená možnosť vzniku ďalších súdnych sporov, vrátane napr. sporu o náhradu škody, ako to aj v podanom návrhu pripúšťajú samotní navrhovatelia. Podaný návrh tak nie je spôsobilý žiadnym spôsobom zlepšiť právne postavenie navrhovateľov, a na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, keďže právne postavenie navrhovateľov, by aj v prípade vyhovenia tomuto návrhu zostalo nezmenené, bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy.
Pre úplnosť súd dodáva, že nemožno súhlasiť ani s názorom navrhovateľa 1., že sa obnovil jeho pôvodný nájom k predmetnému bytu v zmysle § 26 zák. č. 182/1993 Z. z.. Po privolení súdu k výpovedi z nájmu bytu (vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Piešťany), sa totiž jeho právny vzťah k predmetnému bytu zmenil na právo bývania, ktoré je časovo ohraničené, a to do zabezpečenia
náhradného bývania. Nájom bytu tak v zmysle vyššie citovaného právoplatného rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4C 253/01-37 zanikol posledným dňom trojmesačnej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti uvedeného rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi 2. priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 329,62 eur ktorá podľa § 11 ods. 1, písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. pozostáva z 3 úkonov právnej služby po 64,53 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 26.03.2015, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 09.06.2015), 3 x režijný paušál po 8,39 eur. Náhrada za stratu času cestou na súdne pojednávanie a späť (Nové Mesto nad Váhom - Piešťany a späť t.j. 2 polhodiny /1 cesta) v dňoch 26.03.2015 a 09.06.2015 vo výške 55,92 eur + 20% DPH.
Súd nepriznal odporcovi 2. náhradu trov právneho zastúpenia za úkony jeho právnej zástupkyne zo dňa 02.03.2015 a 28.05.2015 označené ako nahliadnutie do spisu, nakoľko v zmysle vyššie citovanej vyhlášky, nejde o úkony právnej služby, za ktoré by odmena prináležala. Zároveň súd nepriznal odporcovi 2. ani náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony (bez časovej špecifikácie) označené ako porada s klientom, nakoľko o nich neboli súdu predložené žiadne doklady. Vo vzťahu k uvedeným úkonom tak súd nepriznal ani režijný paušál ani náhradu za stratu času.
V konaní úspešný odporca 1. si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave štvormo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.