Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-45-2015.pdf
PDF · 90.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/45/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému ml. W. A. a spol. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T/174/2014 zo dňa 20. 3. 2015 na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 9. júna 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 6T/174/2014 zo dňa 20. 3. 2015 uznal obžalovaného ml. W. A. vinným z prečinu výtržníctva poľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., obžalovaného ml. D. W. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného F. A. zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pre skutok, ktorý mali spáchať tak, že
v Medzeve, okr. Košice - okolie dňa 24.7.2014 v neskorých nočných hodinách, v rómskej osade na ul. Kováčskej pred pohostinstvom, po predchádzajúcom konflikte obžalovaný ml. W. A. fyzicky napadol poškodeného T. M. tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, vtedy k nemu pribehli obžalovaní ml. D. W. a F. A., pričom ml. D. W. kopol minimálne dva krát do chrbta a jeden krát do brucha poškodeného a obžalovaný F. A. opakovane silno a prudko našľapoval prípadne kopal do ľavej bočnej plochy hlavy, čím mu spôsobil D. W. kožné odreniny nad pravou kľúčnou kosťou, pod pravou lopatkou, na prednej ploche pravého predkolenia, povrchovú tržnozmliaždenú ranu v hornom kvadrante pravej sedacej oblasti s krvnou podliatinou v okolí a ložiskové okrúhle prekrvácania podkožia a svaloviny pozdĺž hrudníkovej chrbtice s dobou liečenia asi 10 dní a obžalovaný F. A. tri väčšie tržnozmliaždené ranky v pravej spánkovej oblasti zo zodretiami a kožnými odreninkami v okolí, ložiskové prekrvácania mäkkých lebečných pokrývok a najmä ložiskové odtrhnutie kože od podkožia v úrovni pravého spánkového svalu a jeho výrazné prekrvácanie s dobou liečenia nad 42 dní.
Za to im súd uložil :
obžalovanému ml. W. A. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem) mesiacov. Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Obžalovanému ml. D. W. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), l),§ 37 písm. h), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Obžalovanému F. A. podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. d), j), § 37 písm. h), § 38 ods. 3, ods. 8, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú F. M., nar. XX.X.XXXX v E., H. republika, trvale bytom V., B. V. č. XX, prechodne V., K. č. XX, okres K. - okolie so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor do výroku o vine a treste u všetkých troch obžalovaných.
V písomnom odôvodnení podaného odvolania prokurátor podrobne poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku a na podstatné časti výpovede obžalovaných a svedkov a mal za to, že okresný súd pri hodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 2 Tr. por. tieto vyhodnotil neprimerane v prospech obžalovaných.
Osobitne vo vzťahu k obžalovanému F. A. po úprave skutkovej vety, keď súd upravil, že tento opakovane silno a prudko našľapoval, prípadne kopal do ľavej bočnej plochy hlavy, právna kvalifikácia tohto konania obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. je v rozpore so zákonom, keďže súd neuznal zodpovednosť obžalovaného F. A. za smrť poškodeného.
Prokurátor má ďalej zato, že vzhľadom na zabezpečené dôkazy v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní je nepochybné, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a tento spáchali obžalovaní. Poukazuje nato, že obžalovaní sa navzájom usvedčujú a zvýraznil, že obrana každého obžalovaného je maximálne tendenčná, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za smrť poškodeného.
Pokiaľ ide o obžalovaného ml. W. A., ktorý priznal iba facku v prípravnom, aj na hlavnom pojednávaní, ho usvedčuje z útoku na poškodeného, našliapnutie na hlavu jedine obžalovaný F. A. a rovnako tento usvedčuje obžalovaného D. W., že poškodeného kopal do hlavy a našľapoval na hlavu.
Prokurátor má zato, že v prípravnom konaní boli obžalovaní usvedčovaní najmä výpoveďami svedkov V. S., R. S. a V. W.. Na hlavnom pojednávaní sa svedkovia od svojich výpovedí odklonili a najmä V. S., ktorý v prípravnom konaní usvedčoval aj D. W. už pri rekonštrukcii v prípravnom konaní a následne aj na hlavnom pojednávaní vypovedal tendenčne v prospech obžalovaného D. W..
Rovnako výpovede obžalovaných ml. W. A. a ml. D. W. na hlavnom pojednávaní odzrkadľujú tendenciu preniesť zodpovednosť za smrť poškodeného iba na obžalovaného F. A..
Prokurátor ďalej poukázal na znalecký posudok z odboru zdravotníctva, z ktorého vyplýva, že fyzický útok prebiehal v dvoch fázach, pričom obidva mechanizmy spôsobili poranenia kostí, mozgu, avšak do akej miery sa každé z nich podieľalo na vzniku poranenia, nie je možné určiť.
Mechanizmus jedného pádu na hlavu a následne opakovaného prudkého konania a našľapovania na oblasť hlavy sa mohli podieľať na vzniku poranenia jednak samé osebe, jednak každé z nich určitým podielom. Z výsluchu znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku najzávažnejšieho zranenia poškodeného bolo našľapovanie na hlavu poškodeného, avšak nevylúčila ani kopanie do hlavy a pád na hlavu po údere do tváre.
Prokurátor poukázal aj na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho úradu PZ, z ktorého vyplýva, že na páre športovej obuvi vydané obžalovaným F. A. a na páre športovej obuvi vydanej D.
W. bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, pričom DNA profil krvi je zhodný s DNA profilom vzorky krvi označenej T. M..
Prokurátor tak na rozdiel od súdu, vzhľadom na výsledky prípravného konania a výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že obžalovaní ml. W. A., ml. D. W. a F. A. svojím konaním naplnili pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchali v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
Pokiaľ ide o smrť poškodeného, kde je forma zavinenia z nedbanlivosti, všetci traja obžalovaní nesú zodpovednosť za tento nenapraviteľný následok a to vzhľadom na spôsob ich útoku na poškodeného a závery znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva ohľadom mechanizmu spôsobenia zranenia poškodeného, ktoré viedlo k smrti.
Prokurátor tak navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vo veci následne rozhodol (krajský súd konštatuje, že z toho vyplýva, že v rámci petitu návrhu podaného odvolania neuviedol, ako konkrétne navrhol, aby odvolací súd rozhodol).
Krajský súd však z obsahu podaného odvolania dospel k záveru, že ide o odvolanie v podstate do neuznania viny podľa § 147 ods.1 Tr. zák. u všetkých troch obžalovaných tak, ako bola podaná obžaloba.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obhajca ml. W. A. a navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poukázal nato, že ml. W. A. dal poškodenému len facku a absentoval tak úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaných je dôvodné.
V prvom rade krajský súd poukazuje na obžalobu prokurátora pre skutok, že v Medzeve, okres Košice - okolie dňa 24. 7. 2014 v neskorých nočných hodinách v rómskej osade na ul. Kováčskej pred pohostinstvom po predchádzajúcom konflikte, obvinený ml. W. A. fyzicky napadol T. M. tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, vtedy k nemu pribehli obvinení ml. D. W. a F. A., ktorí na zemi ležiaceho poškodeného fyzicky napadli tak, že mu nohami skočili na hlavu, ako aj na oblasť ľavého boka, pričom obvinený F. A. viackrát, následne ho opakovane kopali do oblasti hlavy a trupu a taktiež aj obvinený ml. W. A. ho kopol dvakrát do oblasti hlavy, spôsobiac poškodenému zranenia, a to zlomeninu lebky, pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie a početné kožené odreniny, krvné podliatiny a následkom týchto zranení poškodený T. M. dňa 25. 7. 2014 zomrel.
Tento skutok prokurátor právne posúdil ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie a zmenu právnej kvalifikácie, pre ktorú prokurátor podal obžalobu a v podstate aj zmenu skutkových okolností tak, ako vyplývajú zo skutku v napadnutom rozsudku, súd odôvodnil tým, že mal za dôkazne jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný A. napadol poškodeného T. M. tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem a obžalovaný D. W. kopol minimálne dvakrát do chrbta a jedenkrát do brucha poškodeného a obžalovaný F. A. opakovane silne a prudko našľapoval, prípadne kopal do ľavej bočnej časti hlavy.
K tomuto záveru okresný súd dospel po vykonanom dokazovaní a v napadnutom rozsudku tak podrobne poukázal na zmenené výpovede jednotlivých obžalovaných, ktorí sa navzájom usvedčovali, ako aj na zmenené výpovede svedka V. S., R. S. a V. W..
Vo vzťahu k svedkovi V. S., ktorý v prípravnom konaní usvedčoval W. aj z toho, že obžalovaný W. oboma nohami skočil poškodenému na driekovú časť tela a tiež ho kopol do krku oproti výpovedi v konaní pred súdom, kde takýto mechanizmus útoku u obžalovaného W. poprel, súd vychádzal z rozporu, ktorý
vysvetlil svedok tým, že sa svedok v prípravnom konaní pomýlil. Súd mal zato, že ani túto výpoveď tohto svedka nemožno automaticky prijať za dôkaz dostatočne dôveryhodný a presvedčivý pre vyslovenie viny obžalovaných osôb. Vo vzťahu k výpovedi svedka R. S., ktorý taktiež zmenil výpoveď a to vo vzťahu k obžalovanému W., keď dňa 29. 7. 2014 vypovedal, že aj obžalovaný W. skákal poškodenému po hlave a hrudníku, pri odstraňovaní rozporov svedok rozpor odstránil tak, že sa pomýlil, pretože obžalovaný W. neskočil na hrudník, ani na hlavu poškodenému. Svedok uviedol, že na polícii sa veľmi bál, nevie prečo vtedy vypovedal inak. Aj túto svedeckú výpoveď okresný súd po odstránení rozporov v podstate tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku, neakceptoval ako dôkaz dostatočne dôveryhodný a presvedčivý pre vyslovenie viny obžalovaného.
Obdobne aj svedok V. W. zmenil výpoveď na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu a vysvetlil to v podstate tým, že mal trému.
Vo vzťahu k výpovediam obžalovaných, ako aj svedkov, na ktorých krajský súd vyššie poukázal, sa krajský súd stotožňuje s názorom prokurátora, že okresný súd jednostranne zmenené výpovede hodnotil v prospech obžalovaných.
Tu krajský súd zistil, že výpovede obžalovaných, ako aj svedkov, ktorí usvedčovali obžalovaných z konania pre skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, boli v prípravnom konaní zákonným spôsobom vypočutí a aj podľa názoru krajského súdu zmenené výpovede u jednotlivých obžalovaných, ako aj svedkov možno už teraz považovať za tendenčné v snahe pomôcť obžalovaným vyviniť sa z konania a zranení, ktoré mali spôsobiť obžalovaní poškodenému.
K tomuto záveru krajský súd dospel aj zo záverov znaleckého dokazovania o príčinách smrti poškodeného.
Krajský súd, keďže okresný súd veľmi podrobne v napadnutom rozsudku rozviedol závery znalcov z odboru súdneho lekárstva o príčinách smrti, poukazuje na podrobné zdôvodnenie v napadnutom rozsudku a k tomu uvádza :
Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Zuzany Grochovej a MUDr. Miroslava Sabu, znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo poranenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie, ktoré boli poranením ťažkým, až život ohrozujúci. K smrti poškodeného došlo v dôsledku pretrvávajúceho opuchu mozgu a zlyhaním centier v kmeni mozgu, ktoré regulujú srdcovo-cievnu a dýchaciu činnosť. Bezprostrednou príčinou smrti bolo teda zlyhanie centier v mozgovom kmeni, regulujúcich srdcovo-cievnu a dýchaciu činnosť pri opuchu mozgu v dôsledku vnútrolebečeného krvácania.
Z tohto záveru znalcov o príčine smrti poškodeného možno vyhodnotiť, že vo vzťahu k spôsobeniu tohto zranenia došlo v dôsledku fyzického útoku iných osôb na telesnú integritu poškodeného a najmä na oblasť hlavy.
Z vykonaného dokazovania a to krajský súd uzatvára, bolo preukázané, že na poškodeného fyzicky zaútočili obžalovaní, pričom iné osoby vykonaním dokazovaním, ako to bolo preukázané, zranenie poškodenému nespôsobili.
Vo vzťahu k spôsobenému následku, t j. smrti poškodeného okresný súd pri úprave skutku tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že by konanie niektorých z obžalovaných bolo príčinou vzniku závažných život ohrozujúcich zranení poškodeného. Tento svoj názor okresný súd v podstate odôvodnil aj závermi znalcov z odboru súdneho lekárstva, ktoré podrobne uviedol v napadnutom rozsudku a poukázal nato, že mechanizmus jedného pádu na hlavu a následné opakované prudké kopanie a našľapovanie na hlavu sa mohli podieľať na vzniku poranenia jednak samé osebe a jednak každé z nich určitým podielom. Poukázal ďalej nato, že obidva mechanizmy spôsobili závažné poranenie lebky, mozgu a vnútrolebečné krvácanie, avšak do akej miery sa každý z nich podieľal na vzniku poranenia, nie je možné jednoznačne určiť.
Okresný súd uvedené vyhodnotil tak, že aj keď podľa znalcov ku vzniku závažných život ohrozujúcich zranení poškodeného došlo v druhej fáze a to najmä s ohľadom na predpoklad prítomnosti veľkého
násilia, nevylučuje tento predpoklad alternatívu, že už po páde, ktorý nastal v dôsledku úderu reálne došlo k vzniku závažných život ohrozujúcich zranení poškodeného. Súd mal tak pochybnosti kedy, ktorý mechanizmus reálne zapríčinil tieto závažné, život ohrozujúce zranenia poškodeného a preto tak, ako to uviedol v napadnutom rozsudku, túto pochybnosť hodnotil v prospech obžalovaných.
Tento záver podľa názoru krajského súdu je predčasný a to aj vzhľadom k úprave skutku oproti obžalobe, pretože okresný súd sa ďalej ani nevysporiadal s ďalšími dôkazmi, na ktoré poukazoval aj prokurátor v podanom odvolaní, ktoré podľa názoru prokurátora preukazujú útok obžalovaného A. a ml. Pokutu na hlavu poškodeného.
Prokurátor v podanom odvolaní na č.l. 3 tak, ako to vyššie uviedol krajský súd, poukázal na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ a na jeho závery a k tomu krajský súd uvádza :
Okresný súd na hlavnom pojednávaní na č.l. 551 prečítal znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ a závery tohto znaleckého posudku v podstate v napadnutom rozsudku nevyhodnocoval a uviedol, že súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či vyvracala dôkaznú hodnotu, avšak závery podané znalcami neboli spochybňované ani po odbornej stránke.
Krajský súd k tomu uvádza, že okresný súd sa dôsledne nezaoberal zisteniami, ktoré vyplývajú z tohto znaleckého posudku, pretože ako to krajský súd zistil, na páre športovej obuvi č. 6 od obžalovaného F.o bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, pričom analýzou DNA bolo zistené, že pôvodcom krvi zaistenej z pravej topánky bola osoba označená ako T. M., teda poškodený.
Zhodne aj na páre topánok od obžalovaného D. W. bola na pravej topánke preukázaná prítomnosť ľudskej krvi, pričom DNA je zhodná s DNA analýzou u poškodeného T. M., teda poškodeného (prítomnosť ľudskej krvi bola dokázaná na ľavej bočnej strane topánky cca 110 mm od špice a cca 45 mm od spodnej hrany).
Okresný súd tieto objektívne závery nijakým spôsobom nevyhodnocoval v súvislosti aj s ďalšími vykonanými dôkazmi a krajský súd k tomu uvádza, že sa stotožňuje s odvolacou námietkou prokurátora, pretože z tohto objektívneho dôkazu vyplýva záver, že došlo k styku obuvi obžalovaného A. a W. s telesnou integritou poškodeného.
Bude preto úlohou okresného súdu tak, ako to krajský súd vyššie rozviedol, vyhodnotiť opätovne vykonané dôkazy svedčiace aj v neprospech obžalovaných a to jednak vo vzťahu k zmeneným výpovediam a aj v súvislosti pokiaľ sa týka mechanizmu tzv. kopania na telesnú integritu poškodeného, so závermi ktoré vyplývajú z objektívneho zistenia prítomnosti krvi poškodeného na obuvi obžalovaného BL. a ZY..
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.