Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoP-14-2015.pdf
PDF · 70.11 KB
Case nature
Subarea
19CoP/14/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti o mal. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V., A., F. XX v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, prechodne bytom V. XX, X., zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova 12, Prešov a z otca F.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, X., prechodne bytom V. V., A., F. č. XX, v konaní o zmenu výchovy a nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 30P113/2015-20 zo dňa 16.04.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o povinnosti rodičov mal. T. a mal. T. zúčastňovať sa konzultácii a výroku o trovách konania.
Zrušuje výrok o trovách konania.
odôvodnenie:
Uznesením č.k. 30P/113/2015-20 zo 16.04.2015 Okresný súd Prešov (v ďalšom aj len „súd prvého stupňa“) zveril maloletého T. Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, oprávnenej a povinnej maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, uložil rodičom maloletého dieťaťa, ako aj maloletému T. Q., nar. XX.XX.XXXX povinnosť zúčastňovať sa na konzultáciách na Referáte poradensko psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Súd prvého stupňa rozhodol taktiež, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletému T. Q., nar. XX.XX.XXXX a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá.
V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvého stupňa citujúc ust. § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1,2,5,6, § 76 ods. 1 písm. a),b), § 76 ods. 3 O.s.p. a ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine uviedol, že z listinných dôkazov predložených k posúdeniu dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia - správy kolízneho opatrovníka, záznamu z pohovoru vykonaného s maloletým Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, z požiadavky samotného maloletého adresovanej súdu, mal za to, že predpoklady pre to, aby návrhu matky maloletého na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd predbežne, do skončenia konania vo veci samej, zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, danými boli. Maloletý, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/105/2013-54 z 12.12.2013 zverený do osobnej starostlivosti otca, sa dožadoval zmeny starostlivosti, chce byť v starostlivosti matky, lebo v domácnosti otca sa cíti ohrozený, otec ho neustále kontroluje, je v strese, nenachádza u neho pocit bezpečia. Otec maloletého poukázal na výchovné problémy s maloletým, maloletý má zlý prospech, začal fajčiť a piť, preto nesúhlasil, aby T. šiel k matke. Tvrdil, že synovi chce pomôcť, synov želaný odchod k matke vníma ako únik pred zodpovednosťou, maloletý ale výchovné metódy neprijíma. Matka vidí problém v správaní otca, ktorý syna psychicky deptá a ponižuje.
Súd prvého stupňa zveril predbežne maloletého do starostlivosti matky majúc za to, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletému dieťaťu predovšetkým s ohľadom na vyjadrenie maloletého, že sa otca bojí, otec sa mu vyhráža a fyzicky ho aj napadol. Nakoľko sa súd stotožnil so správou kolízneho opatrovníka vypracovanú v spolupráci s psychologičkou, z ktorej vyplynulo, že v správaní maloletého sa vyskytli vážne problémy, rozhodol aj o povinnosti maloletého a jeho rodičov zúčastniť sa konzultácii za účelom riešenia problémov.
Otec maloletého podal voči predbežnému opatreniu vydanému súdom prvého stupňa v časti, ktorou bolo rozhodnuté o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, odvolanie, v ktorom poukázal na to, že rozhodnutie nie je v súlade s výchovou dieťaťa, ide o zneužívanie momentálnej situácie dieťaťa zo strany biologickej matky, ktorá napomáha jeho konaniu, ktoré nie je v súlade s morálnymi a výchovnými hodnotami spoločnosti. Podrobne opísal rozdielne hodnotenie konkrétnych situácií ním a matkou maloletého, zdôraznil, že výchovné opatrenia konzultoval s odborníkmi, tieto sú prejavom adekvátneho postoja rodiča. Predbežné opatrenie žiadal zrušiť, uviedol tiež, že súd neupravil styk maloletého s otcom.
Matka maloletého a kolízny opatrovník navrhli odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (v ďalšom aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 10 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti dodáva :
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Citované zákonné ustanovenie upravuje predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, účelom ktorého je poskytnúť dočasnú ochranu. Pred jeho nariadením a to vzhľadom na účel, ktorým je okamžité riešenie právnych pomerov účastníkov, nie je potrebné vykonávať dokazovanie postupom podľa § 122 O.s.p., rozhodné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predloženého opatrenia postačuje osvedčiť. Predbežné opatrenie má dočasný charakter, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, zistenie ktorých je potrebné pre konečné rozhodnutie vo veci samej.
Listinnými dôkazmi predloženými súdu prvého stupňa boli osvedčené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutím súdu, ako vyplýva z dôvodov, pre ktoré predbežné opatrenie nariadil, bol akceptovaný záujem dieťaťa, čo je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi a z Dohovoru o právach dieťaťa. Ak maloletý T. vo veku približujúcemu sa hranici plnoletosti vyjadrí obavy z otca a, ako uviedol kolízny opatrovník, na stretnutia sa s ním sa necíti, nie je možné tieto obavy bagatelizovať .
Podľa názoru súdu bolo osvedčené naplnenie hypotézy vyplývajúcej z ust. § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. v dôsledku čoho právny a skutkový záver prvostupňového súdu je možné považovať za vecne správny. Až v konaní vo veci samej budú vykonané všetky dôkazy potrebné a určujúce pre rozhodnutie vo veci samej a súd sa vysporiada so všetkými námietkami k veci.
Z dôvodov, vyššie uvedených preto odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Len pre úplnosť žiada sa uviesť, že pripomienka v tom zmysle, že súd predbežným opatrením neupravil styk otca s maloletým nebola relevantnou nakoľko právny predpis túto povinnosť súdu rozhodujúcemu predbežným opatrením neukladá.
Výrok o trovách konania bol nadbytočný, lebo z ust. § 145 O.s.p. a a contrario vyplýva, že o trovách je potrebné rozhodnúť vo veci samej, bol tento výrok podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušený.
V rozhodnutí vo veci samej súd rozhodne o trovách konania o nariadení predbežného opatrenia (§ 145 O.s.p.).
Výrok o povinnosti rodičov a maloletého T. zúčastniť sa konzultácili nebol odvolaním napadnutý, preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný a v zmysle ust. § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.