Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-830-2014.pdf
PDF · 96.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/830/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, AK so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti odporcovi: Ľ. Š., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XX, X., t.č. na neznámom mieste, občan SR, zast. T. S., zamestnankyňou Okresného súdu Skalica, o zaplatenie 817,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 734,94 eur s úrokom z omeškania 8,50% ročne zo sumy 734,94 eur od 4.9.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 114 eur a náhradu iných trov konania v sume 39 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 20.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 817,50 eur s zmluvným úrokom 23,56 % ročne z sumy 734,94 eur od 3.9.2013 do zaplatenia; s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z sumy 817,50 eur od 4.9.2013 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru.
Súdu sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu, kde by sa odporca zdržiaval či aspoň si preberal súdne zásielky, preto mu súd ustanovil opatrovníčku uznesením č. k. 7C/830/2014 -48 zo dňa 31.3.2015.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 17.1.2013 ( ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výpisom z účtu odporcu, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, sadzobníkom poplatkov navrhovateľa, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 17.1.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb ( ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle § 129 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle nej bol odporcovi poskytnutý úver 734,94 eur, dohodnuté mesačné splátky po 84,38 eur, počet mesačných
splátok 10, RPMN vo výške 26,27 %, fixná ročná úroková sadzba 23,56 % , dátum prvej splátky : 15.2.2013, dátum konečnej splatnosti úveru: 15.11.2013. Splatnosť bola určená na 15. deň v mesiaci. Úver bol reálne odfinancovaný až 4.2.2013, preto bol dátum splatnosti prvej splátky posunutý až na deň 15.3.2013, t.j. pri pravidelnom splácaní mal byť úver splatený k 15.12.2013.
Z obsahu zmluvy mal sú preukázané, že výška splátky nebola rozčlenená tak, aby z nej bolo zrejmé, aká časť z splátky pripadá na istiny, na úroky a iné poplatky.
Z obsahu listinných dôkazov a vyjadrením navrhovateľa mal súd preukázané, že odporca vyčerpal celkovo 734,94 eur nezaplatil ani len jednu splátku. Odporca nesplácal úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, preto navrhovateľ listom z 10.9.2013 oznámil odporcovi mimoriadne zosplatnenie úveru k 3.9.2013, žiadal zaplatiť dlžnú sumu 817,50 eur pozostávajúcu z úverovej istiny 734,94 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného 82,56 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia.
Navrhovateľ v rámci písomného vyjadrenia jeho právnej zástupkyne vyčíslil pohľadávku z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru v sume 817,50 eur ( neuhradená úverová istina 734,94 eur, zmluvné úroky a poplatky za poistenie úveru 82,56 eur) a v takejto sume si ju i v konaní uplatňoval. Okrem zákonných úrokov z omeškania sa domáha priznania úrokov z dlžnej úverovej istiny 23,56 % ročne.
Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy 17.1.2013), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 8.4.2013), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom sporu je zaplatenie sumy 817,50 eur s zmluvným úrokom 23,56 % ročne z sumy 734,94 eur od 3.9.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z sumy 817,50 eur od 4.9.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru.
Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Súd si ustálil, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dohodli sa. Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporca vyčerpal z poskytnutého spotrebiteľského úveru celú sumu 734,94 eur, pritom neuhradil žiadnu splátku. Odporca pre nesplácanie úveru riadne a včas sa dostal do omeškania, preto navrhovateľ zosplatnil spotrebiteľský úver dňa 3.9.2013. Z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 17.1.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ výšku mesačnej splátky určil len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok ( resp. súčtu splátok).
Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto pri čerpanom spotrebiteľskom úvere zistil, že odporca neuhradil žiadnu sumu z vyčerpaného úveru 734,94 eur. Nakoľko na úver je potrebné prihliadať ako na bezúročný, súd považuje návrh v súvislosti s spotrebiteľským úverom za nedôvodný v časti prevyšujúcej sumu 734,94 eur . Vo zvyšku súd návrh zamietol z dôvodu, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na vyššie už uvedené považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Odporca bol v omeškaní s plnením a navrhovateľ si uplatnil oprávnene i zákonný úrok z omeškania. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania po uplynutí 14 dní od určenia dátumu na zaplatenie zosplatneného úveru k 3.9.2013, súd v zmysle návrhu uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zákonný 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 734,94 eur od 4.9.2013 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc z čistého úspechu navrhovateľa v sume 80 % (Výpočet čistého úspechu navrhovateľa je nasledovný: /734,94 x 100/ deleno 817,50 = 89,90% ako úspech navrhovateľa; 100-89,90 = 10,10 % ako úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa je 89,90 % -10,10%=79,80, zaokrúhlene 80%) . Súd navrhovateľovi v konaní priznal náhradu iných trov konania v sume 39 eur ( 45% z zaplateného súdneho poplatku za návrh 49 eur=39,20, zaokrúhlene 39 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 114 eur vrátane DPH ( 80 % z trov právneho zastúpenia 142,80 eur=114,24, zaokrúhlene 114 eur). Právny zástupca navrhovateľa si správne vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 51,46 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa: 1/ odmenu za úkony právnej služby 2 x 51,46 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na súd ; 2/ režijný paušál za r. 2014: 2x 8,04 eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi ďalšiu náhradu trov právneho zastúpenia a to odmenu 51,46 eur a k tomu pripadajúci režijný paušál účtovanú za vyjadrenie sa súdu z dôvodu, že pokiaľ by boli v návrhu už na prvý krát uvedené všetky potrebné skutočnosti pre rozhodnutie, nemusel by súd vyzývať na doplnenie vyjadrenia. Právny zástupca žiadala poslať trovy právneho zastúpenia na účet vedený Č., Y..X.., Č..Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, Q.: XXXXXXXXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.