Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-20-2015.pdf
PDF · 81.77 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Junácka 1, Bratislava - Nové Mesto 832 91, IČO: 00 603 317, proti odporcovi: PHTel spol. s r.o. Bajkalská 17, Bratislava 821 02, IČO: 31 368 395, o zaplatenie 119,50 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 119,50 EUR z a s t a v u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 59,75 EUR od 1.4.2013 do 11.5.2015 a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 59,75 EUR od 1.4.2014 do 11.5.2015 ako aj trovy konania v sume 6,70 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2014 domáhal zaplatenia sumy 119,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania zo sumy 59,75 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 59,75 EUR od 1.4.2014 do zaplatenia.
Návrh odôvodnil tým, že mu bol zverený do správy pozemok parc. č. XXXXX/XXX, zast. plocha o výmere 18 m2 v katastrálnom území L. C., M. J. W., zapísaný na LV č. XXXX (ďalej len ako „predmet nájmu“). Na predmete nájmu má odporca postavenú garáž ev. č. XXXX o výmere 18 m2, zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. L. C., M. J. W.. Predmet nájmu prenechal odporcovi do užívania na základe Nájomnej zmluvy č. 285/2008 zo dňa 15.12.2008 (ďalej len „Nájomná zmluva“). Nájomná zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Doba nájmu bola dohodnutá v zmysle čl. II na dobu neurčitú, pričom sa obe zmluvné strany dohodli na ročnom nájomnom za pozemok vyplývajúceho z bodu 1 čl. III. Nájomnej zmluvy na sume 59,75 EUR. V zmysle bodu 3 čl. III Nájomnej zmluvy je nájomné splatné do 31.3. príslušného kalendárneho roka jednorazovým poukazom na účet prenajímateľa. V zmysle čl. III bodu 3 Nájomnej zmluvy, ak sa nájomca omešká s platením nájomného, prenajímateľ má právo vyúčtovať úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Odporcu písomne vyzval na zaplatenie dlžného nájomného za roky 2013 a 2014, avšak uvedenú povinnosť si odporca do dnešného dňa nesplnil.
Pred pojednávaním 12.5.2015 navrhovateľ vzal späť návrh v časti istiny z dôvodu úhrady dňa 11.5.2015 a úrok z omeškania vyčíslil na sumu 351,04 EUR.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konanie v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. v späťvzatej časti zastavil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím poverenej zástupkyne navrhovateľa, konateľa odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania bola dňa 15.12.2008 uzavretá Nájomná zmluva č. 285/2008, predmetom ktorej bol nájom pozemku o výmere 18 m2 za ročné nájomné 100,- Sk/m2. Navrhovateľ listom zo dňa 3.6.2014 vyzval odporcu na zaplatenie nájomného za rok 2013 v sume 59,75 EUR a za rok 2014 v sume 59,75 EUR do 7 dní od doručenia výzvy. Odporca výzvu prevzal dňa 20.6.2014. Odporca dlžné nájomné v sume 119,50 EUR uhradil dňa 11.5.2015.
Poverená zástupkyňa navrhovateľa k veci uviedla, že zo strany konateľa odporcu bola dňa 11.5.2015 uhradená istina, preto bol v tejto časti návrh vzatý späť. Vzhľadom na uvedené zároveň vyčíslili poplatok z omeškania, ktorý bol dohodnutý v zmluve v čl. 3 bod 3 a to vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje sumu 351,04 EUR.
Konateľ odporcu k veci uviedol, že podľa jeho názoru sa jedná o úrok z omeškania, keď však zmluvu uzatváral, nevenoval tomu pozornosť. Keďže jednal s mestom, predpokladal, že úrok bude štandardný ako v banke, tzn. nemá problém s úrokom 9,25 %. Istina bola uhradená dňom 11.5.2015 a zároveň bol navrhovateľovi uhradený aj súdny poplatok 16,50 EUR.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ň 69 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.7.2012 do 7.5.2013 vo výške 0,75 % ročne a v období od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25 % ročne.
Súd vyhodnotil zostávajúcu časť návrhom uplatneného nároku (úrok z omeškania) v súlade s predloženými písomnými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne čiastočne opodstatnený.
„Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť zmluvne. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strany veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška rokov ustanovená zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie).
Je nesporné, že odporca je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne, keďže jeho výšku mali dohodnutú v zmluve (článok III. ods. 3 zmluvy). Z uvedeného ustanovenia však vyplýva, že prenajímateľ má právo vyúčtovať poplatok z omeškania. Obchodný zákonník však inštitút poplatku z omeškania nepozná, preto súd dospel k záveru, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola, je potrebné priznať úrok v zákonnej výške, a to 9,75 % ročne zo sumy 59,75 EUR od 1.4.2013 do 11.5.2015 a 9,25 % ročne zo sumy 59,75 EUR od 1.4.2014 do 11.5.2015. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Na záver súd iba dopĺňa, že dojednaný poplatok by bolo možné posúdiť podľa ustanovení o zmluvnej pokute.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 a 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. určiť povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 6,70 EUR /krátená časť súdneho poplatku v sume 6,70 EUR).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci, kedy ho možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.