Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/181/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: A. F., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XXX/XX, Ž. H. D., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 2.781 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I z a m i e t a.

II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.12.2014 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.781 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 2.781 € od 09.12.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 26.08.2011 zmluvu o úvere č. 603700756, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 3.500 €, pričom žalovanému uhradil celkovo sumu 6.281 €. Nakoľko zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto plnením úrokov a poplatkov v sume 2.781 € sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a túto mu ani po výzve nevydal.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na to, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď do právneho vzťahu so žalobcom vstúpil na základe jeho vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania. K výške odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov uviedol, že odplata nevybočuje z trhového priemeru odplát poskytovaných bankami. Namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie poukazujúc na ustanovenie § 85 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Tvrdil tiež, že z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nakoľko žalobca plnil za základe platne uzavretej zmluvy, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov.

Po vypočutí žalobcu a po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil nasledovné:

V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 26.08.2011 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver v sume 3.500 € za poplatok v sume 2.781 €. Žalobca sa zaviazal úver vrátiť v 11-tich mesačných splátkach po 571 €.

Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný účel“. Žalobca spornú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, pod ktorým vyhlásením je podpis žalobcu.

Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatil žalobca celkovo sumu 6.281 € v štyroch splátkach, z toho dňa 31.10.2011 uhradil sumu 571 €, dňa 07.12.2011 sumu 1.713 €, dňa 09.12.2011 sumu 2.284 € a dňa 03.05.2012 sumu 1.713 €.

Vzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

V konaní bolo potom sporným, či predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, a teda či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Žalobca pred súdom uviedol, že v čase, keď si bral úver, bol živnostníkom, úver potreboval na rekonštrukciu domu, v ktorom býva a kde má zároveň aj miesto podnikania.

Z informatívneho výpisu zo živnostenského registra (verejne dostupnom na webovom sídle zrsr.sk) súd zistil, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť od 05.04.1991, resp. od 07.04.2005 a od 31.10.2014 v závislosti od vzniku konkrétneho oprávnenia, a to až doposiaľ.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol žalobca podnikateľom. Úver si vzal na účely rekonštrukcie domu, ktoré miesto jeho bydliska je zároveň evidované aj ako miesto jeho podnikateľskej činnosti. Zmluvu o úvere žalobca uzatváral ako fyzická osoba podnikateľ s uvedením obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla. V zmluve o úvere žalobca výslovne vyhlásil, že úver si berie na výkon podnikania. Preto neobstojí jeho tvrdenie, že v zmluve o úvere bol identifikovaný nejednoznačne, spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti o jeho statuse fyzickej osoby resp. fyzickej osoby - podnikateľa. V prospech uvedenej úvahy svedčí aj skutočnosť, že žalobca úver použil na rekonštrukciu nehnuteľnosti, kde v čase uzavretia zmluvy o úvere vykonával podnikateľskú činnosť. Žalobca si vzal úver na účely podnikania, čo nepriamo potvrdil aj svojou účastníkovu výpoveďou, čím je vylúčená akákoľvek pochybnosť o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Žalobca pri uzatvorení úverovej zmluvy nevystupoval v pozícii spotrebiteľa a na právny vzťah založený zmluvou o úvere sa nevzťahuje právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto pokiaľ žalobca podľa predloženého prehľadu splátok uhradil na podklade uzavretej zmluvy žalovanému viac než 3.500 €, čiastka uhradená ním nad uvedenú sumu nepredstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému ako vo veci plne úspešnému účastníkovi konania tak vzniklo právo na náhradu trov konania voči vo veci neúspešnému žalobcovi. Žalovaný si trovy konania si neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu ani nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu voči nepriznal.

Súčasne súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko žalobca v podanej žalobe uviedol skutočnosti, ktorými osvedčil príslušnosť tunajšieho súdu danú s poukazom na ustanovenie § 87 písm. f) O.s.p. Pre určenie miestnej príslušnosti súdu sú rozhodujúce okolnosti v čase začatia konania a pokiaľ súd skúma miestnu príslušnosť v konaní, musí ju skúmať spätne ku dňu začatia konania. Neplatí v tomto prípade ust. § 154 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent= %7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406803&FragmentId2=3406805> O.s.p. a § 167 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406846&FragmentId2=3406848> O.s.p. o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Žalobca podaním žaloby na tunajší súd ako súd v obvode svojho bydliska (ako bydliska tvrdeného spotrebiteľa) založil miestnu príslušnosť na konanie. Na trvanie miestnej príslušnosti nemala potom vplyv skutočnosť, že až po prejednaní veci samej mal súd bez pochybností preukázané, že žalobca nie je spotrebiteľom, a teda nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.