Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-46-2024.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/46/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., B. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., štátna občianka SR, proti žalovanému: H. C., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., štátny občan SR, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – žalobkyne A. B. C., B. D., nar.XX.XX.XXXX a žalovaného H. C., nar.XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX I. G. a je zapísané v knihe manželstiev A. J. G., vo zväzku číslo XX, ročník 1996, strana XXX, pod poradovým číslom XXX zrušuje, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
Žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina osobne dňa 21.05.2024 domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Vo svojom návrhu uviedla, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 27.07.1996 na Mestskom úrade v G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev A. J. G., vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Počas manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené, ani iným spôsobom upravované podľa § 143a Občianskeho zákonníka. Obaja účastníci konania sú slovenskí štátni občania a bývajú na adrese G., E. F. XXXX/X. Dňa 19.04.2023 žalovaný získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti v zmysle Osvedčenia o živnostenskom oprávnení, vydanom Okresným úradom Žilina, odbor živnostenského podnikania, I. XXXX/XXX, XXX XX G., registračné číslo: 102-29277. Žalobkyňa, ktorá nemá oprávnenie na podnikateľskú činnosť, týmto podala návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa zároveň vyjadrila súhlas s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
2. Žalovaný v písomnom vyhlásení uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania (č.l. 5 spisu).
3. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
4. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
5. Vzhľadom na to, že žalobkyňa a rovnako aj žalovaný vo svojom vyhlásení doručenom spolu so žalobou dňa 21.05.2024, s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasili, súd dospel
k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 177 ods. 2 písm. b) CSP.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 21.06.2024, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.06.2024.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to sobášnym listom účastníkov konania, Osvedčením o živnostenskom oprávnení OU-ZA-OZP1-2023/027968-2 č. živnostenského registra číslo: 102-29277, vydaným Okresným úradom Žilina, odborom živnostenského podnikania dňa 19.04.2023.
9. Z pripojeného sobášneho listu zo dňa 29.07.1996 mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 27.07.1996 v Žiline manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev vedenej Matričným úradom Žilina, vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX a ich manželstvo právne trvá.
10. Z výpisu zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX K. J. G. mal súd preukázané, že žalovaný podniká pod obchodným menom: H. C. - H., s miestom podnikania: E. F. XXXX/X, XXX XX G., L.: XX XXX XXX. Živnostenské oprávnenie bolo žalovanému vydané na predmety podnikania: 1. Organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí, deň vzniku živnostenského oprávnenia má žalovaný od 19.04.2023.
11. Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
12. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť (R 23/1991). Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
15. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23 Obchodného zákonníka), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka vymedzuje pojem podnikateľ tak, že určuje štyri skupiny osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ a to: a) osoby zapísané v obchodnom registri, b) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, c) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského
oprávnenia, d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu. Ich spoločným znakom je, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá buď podniká (písm. b), c) a d)), alebo má oprávnenie podnikať, bez ohľadu na to, či podnikateľskú činnosť aj fakticky vykonávajú (písm. a)).
16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a po vykonanom dokazovaní mal súd tvrdený skutkový stav za preukázaný, manželstvo účastníkov doposiaľ trvá, žalovaný získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti a v predmete podnikania naďalej pokračuje. Súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), avšak náhradu trov konania si neuplatnila, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.