Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11P-15-2014.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloletú E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom V. práce, sociálnych vecí a rodiny Z., pracovisko G., O. 3, G., dieťa rodičov - matky: A. I., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XB, G., a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. - F. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou: A.. O. Y., Y. F. S. Z., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom zo dňa 03.02.2014, doručeným Okresnému súdu Z. dňa 06.02.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od 01.12.2013 znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej na sumu 30% životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Uznesením Okresného súdu Z. 9P/8/2014-6 zo dňa 30.07.2014 bola prenesená miestna príslušnosť na tunajší súd, pričom spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 12.09.2014.
Otec svoj návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť na maloletú bola stanovená rozsudkom Okresného súdu E. č.k. 12C/83/2001-17 zo dňa 04.12.2001 v sume 66,40 eura mesačne. Naposledy bolo o výživnom pre maloletú rozhodované na Okresnom súde Z. v konaní pod sp.zn. 10P/106/2011 rozsudkom zo dňa 24.09.2013, keď súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného. Od tohto rozhodnutia nastali podstatné zmeny v tom, že od 20.12.2013 bol otec podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, následne sa zaevidoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny E. ako uchádzač o zamestnanie, kde je doposiaľ evidovaný a nepoberá žiadnu podporu ani dávku v hmotnej núdzi. Je teda bez akéhokoľvek príjmu. Býva u rodičov v ich rodinnom dome a oni sa napriek svojim vlastným existenčným problémom snažia o neho postarať, aby nezostal bez strechy nad hlavou a bez jedla. Vyživovaciu povinnosť mu nevedia pomôcť plniť. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi P. B., nar. XX.XX.XXXX. Určené výživné nie je schopný platiť a nechce byť z tohto dôvodu opätovne trestne stíhaný a odsúdený. Objektívne je bez príjmu, riadne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, a teda si plní všetky svoje povinnosti z toho vyplývajúce.
Vo veci sa vyjadrila matka podaním zo dňa 12.10.2014, kde uviedla, že otec si od začiatku svoju vyživovaciu povinnosť neplní, vždy sa snažil vyhýbať plateniu výživného aj tým spôsobom, že často
menil zamestnanie, pričom u zamestnávateľa nikdy neuviedol, že má vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam vyhľadala matka pomoc u súdneho exekútora. Ďalej uviedla, že to, že si otec nevie nájsť zamestnanie, je jeho ľahostajnosť, nakoľko v meste E. je veľa pracovných príležitostí, ako aj v priemyselnom parku B. pri E.. So znížením výživného na maloletú nesúhlasí, nakoľko dcéra navštevuje tento rok 9. ročník ZŠ, pričom začne študovať na strednej škole a jej náklady na štúdium budú vyššie.
Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.
Nakoľko pobyt odporcu bol po podaní návrhu neznámy, súd mu ustanovil opatrovníčku a ďalej konal s ňou.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 03.02.2014, rodným listom maloletého P., odpoveďami na lustrácie otca a matky v Sociálnej poisťovni, vyjadrením matky zo dňa 12.10.2014, potvrdením o príjme matky zo dňa 10.10.2014, oznámením spoločnosti P. Z. s.r.o. zo dňa 08.10.2014, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 09.10.2014, oznámením ÚPSVaR E. zo dňa 13.10.2014, oznámením obce K. - F. zo dňa 13.10.2014, oznámením spoločnosti B. s.r.o. zo dňa 22.10.2014, oznámením ÚPSVaR E. zo dňa 07.04.2015, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2015, potvrdeniami o príjme matky zo dňa 12.05.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, obsah spisu Okresného súdu Z. sp.zn. 10P/106/2011 a z neho rozsudkom č.l. 128 zo dňa 24.09.2013, obsahom spisu Okresného súdu E. sp.zn. P/148/2002 a z neho uznesením č.l. 24, spisom Okresného súdu E. sp.zn. 12C/83/2001 a z neho rozsudkom zo dňa 04.12.2001, keď pojednával v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v neprítomnosti opatrovníčky otca a kolízneho opatrovníka, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav.
Z rozsudku Okresného súdu E. č.k. 12C/83/2001-17 zo dňa 04.12.2001, právoplatného dňa 22.01.2002, súd zistil, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené, maloletá bola zverená do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný výživným vo výške 2.000,00 Sk (66,39 eura) mesačne. Rozsudok pritom vychádzal zo skutočnosti, že otec má príjem vo výške 8.241,00 Sk (273,55 eura) mesačne a zo skutočnosti, že matka je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok vo výške 2.740,00 Sk (90,95 eura).
Z rozsudku Okresného súdu Z. č.k. 10P/106/2011-128 zo dňa 24.09.2013, právoplatného dňa 30.10.2013, súd zistil, že ním bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného a ako aj návrh otca na zníženie výživného. Rozsudok pritom vychádzal zo skutočnosti, že otec bol toho času vo výkone trestu odňatia slobody, pričom v jeho možnostiach a schopnostiach by bolo dosahovať priemerný čistý príjem vo výške cca 600,00 eur mesačne, pričom tým, že sa vlastnou vinou nachádza vo výkone trestu, nie je možné sankcionovať maloletú znížením výživného. Matka bola v tom čase zamestnaná s priemerným čistým príjmom 528,40 eura. Obaja mali v tom čase dve vyživovacie povinnosti.
Otec bol dňa 20.12.2013 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. V súčasnosti sa zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne na území L. X. V rokoch 2010 - 2013 bol otec zamestnaný v spoločnosti P. Z. s.r.o. v L. X., kde mal v roku XXXX priemerný čistý mesačný príjem vo výške XX.XXX,XX Kč, čo v prepočte predstavuje sumu cca XXX,XX eur. jeho pracovný pomer v spoločnosti skončil dňa XX.XX.XXXX dohodou z rodinných dôvodov. O. pracovný výkon bol podľa zamestnávateľa v norme, niekedy skôr slabší. V súčasnosti nie je evidovaný ako zamestnanec na území SR, naposledy bol zamestnaný vo výkone trestu odňatia slobody do XX.XX.XXXX. F. nie sú vyplácané ani dávka v nezamestnanosti, ani iné dávky sociálneho poistenia, nepoberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy vedený v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Má dve vyživovacie povinnosti.
Matka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti W. D. M. v G. s priemerným čistým príjmom 395,24 eura mesačne. Matka má dve vyživovacie povinnosti.
Maloletá navštevuje 9. ročník ZŠ, je zdravá.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného voči maloletej nie je dôvodný.
Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.
Súd dospel k záveru, že od ostatného rozhodovania o výživnom pre maloletú rozsudkom Okresného súdu Z. č.k. 10P/106/2011-128 zo dňa 24.09.2013, ktorým rozsudkom bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného, došlo k zmene pomerov na strane otca tým, že bol dňa 20.12.2013 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedenú skutočnosť však v žiadnom prípade nie je možné posúdiť ako zhoršenie pomerov na strane otca. Ak v predchádzajúcom
rozhodnutí súd považoval otca za schopného dosahovať príjem cca 600,00 eur mesačne v čase, keď bol otec vo výkone trestu odňatia slobody (s poukazom na to, že otec si trest odňatia slobody zapríčinil sám a nie je možné to posúdiť v neprospech maloletej), v súčasnosti má otec reálne možnosti ako si potrebný príjem zabezpečiť, keďže sa nachádza na slobode a má možnosť sa zamestnať. Skutočnosť, že je bez akéhokoľvek príjmu, otec nijako neodôvodnil, neuviedol, prečo nie je zamestnaný, nepreukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie. V súčasnosti dokonca ani nie je evidovaný ako nezamestnaný, z čoho vyplýva, že buď prácu má (v ČR) alebo o ňu nemá záujem. Rovnako už bola skorším rozsudkom zohľadnená aj ďalšia vyživovacia povinnosť otca, ktorú má okrem maloletej.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel súd k záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej nemožno vyhovieť, pretože nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného jeho znížením.
Zároveň súd dospel k záveru, že otec je schopný dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá by stačila na zabezpečenie výživy oboch jeho detí. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu každého svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí, a to tým viac, že je zrejmé, že je v možnostiach otca zabezpečiť výživu oboch jeho detí, a to s poukazom na príjem, ktorý dosahoval v spoločnosti P. Z. s.r.o., kde pracovný pomer skončil dohodou. Otec však musí vyvinúť väčšiu aktivitu pri hľadaní zamestnania a zároveň pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti.
Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.