Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-130-2012.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/130/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa zo dňa 17.09.2012, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 27.09.2012, domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 440,- Eur. V žalobe poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. X. proti povinnému: J. H., pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 03.09.2010, t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 8 mesiacov).
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle Zák.č. 514/2003 Z.z. Vo vyjadrení uviedol procesné námietky týkajúce sa toho, že žalobca podal žalobu predčasne, pretože ju podal skôr ako uplynula 6- mesačná lehota na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom nie je nejasné, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, námietky týkajúce sa toho, že samotné nedodržanie zákonnej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, námietky, že žalobca nepreukázal svoj nárok na náhradu škody (vznik a ani výšku škody) a tiež, že nepreukázal vznik nároku na nemajetkovú ujmu ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žiadal žalobu z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák.č. 514/2003Z.z. zamietnuť.
Žalovaný vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri ktorých došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobcom.
Vo veci ide v zmysle ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. o drobný spor, ktorý súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania a dňa 09.06.2015 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, obsahom úradného záznamu zo dňa 12.05.2015 a všetkými písomnými podaniami účastníkov vrátane príloh k nim.
Z obsahu úradného záznamu zo dňa 12.05.2015 súd zistil nasledovné skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol na exekučnom úrade R.. C. V. so sídlom v F. spísaný do zápisnice dňa 14.07.2010,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: J. H., C..Č.. XXXXXX/ XXXX, F. Š. Č.. XX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 728,84 € s prísl., pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 28.10.2009, sp.zn. SR 16388/09,
- žiadosť exekútora R.. V. na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.07.2010 bola doručená na tunajší (exekučný) súd dňa 25.08.2010,
- tunajší (exekučný) súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre R.. V. dňa 03.09.2010.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli žalovanému doručené (prvé žiadosti boli žalovanému doručené dňa 23.04.2009).
Zo žaloby ale aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že predmetný nárok žalobcu nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.
Po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, dňa 03.09.2010 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Jeho znenie bolo novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2011, ktoré stanovuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Tu súd považuje za potrebné uviesť čo sa týka rozdielneho výkladu ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.06.2011, že pokiaľ súdy podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.06.2011 akceptovali ako exekučné tituly aj rozhodnutia vydané rozhodcovskými súdmi, tak potom Zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým s účinnosťou od 01.06.2010 bolo novelizované znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že bola vypustená 15 - dňová lehota na poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku bola táto lehota vypustená aj pokiaľ ide o rozhodnutia vydané rozhodcovskými súdmi. Zákonom č. 102/2011 Z.z., účinným od 01.06.2011 už len vzhľadom na rozdielnosť výkladov ust.. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení do 01.06.2011 bolo toto zákonné ustanovenie vyprecizované tak, že výslovne sa v ňom uviedli rozhodnutia rozhodcovských súdov, čo však neznamená, že tieto neboli dovtedy chápané ako exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať 15 dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo explicitne uvedené v Exekučnom poriadku. Súd
totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku.
V zmysle vyššie uvedeného potom 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2010, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietanom exekučnom konaní začatom po 01.06.2010 na podklade exekučného titulu podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bolo teda exekučné konanie začaté po 01.06.2010, nárok navrhovateľa je nedôvodný.
V danom prípade bolo poverenie vydané dňa 03.09.2010, t,j, v lehote 9 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd. Z uvedeného plynie, že k žiadnym prieťahom pri vydaní poverenia na strane exekučného súdu, nedošlo.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej by nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody. Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie len sprostredkovaný.
Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom tvrdenej škody.
Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami, ktoré museli žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.
Žalobcom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde..." vo výške 15,- Eur navrhovateľ nepreukázal.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov, ktoré vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme došlo. Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať. Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.
Poškodený, pokiaľ je ním právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal.
Súd konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 25.08.2010 vydaním poverenia dňa 03.09.2010, z čoho nevyplýva, že by postupom exekučného súdu došlo k zbytočným prieťahom. Pojem "zbytočné prieťahy" je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Treba prihliadať na okolnosti konkrétnej veci, na základe ktorých by sa postup dotknutého štátneho orgánu nemusel vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
Exekučný súd uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a prepismi EÚ, preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Skúmanie vykonateľnosti rozsudku rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by v predmetnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ako ani vznik škody, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani splnenie zákonných predpokladov na náhradu majetkovej škody, preto súd žalobu zamietol.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Žalovanému ako úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému súd náhradu trov v konania nepriznal, hoci vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania, pretože trovy konania si nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.
Tiež súd poznamenáva, že námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, keďže dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).