Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: E. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 464,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania v sume 79,86 eur, k rukám splnomocneného zástupcu, a to do 3 dní.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 464,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 464,50 eur od 26.5.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s celým obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu, žalovanej, vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a splnomocneného zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z obsahu žaloby zo dňa 17.3.2014 zistil, že žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 464,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 464,50 eur od 26.5.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 29.1.2009 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.327,76 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 81,13 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatili len sumu 1.905,80 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 24 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 528,10 eur dňa 25.5.2011. Túto sumu neuhradila ani čiastočne.

Súd z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zistil, že je na predtlačenom formulári a nie sú v nej dojednané žiadne individuálne podmienky.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch, (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako dlžník uzavreli dňa 29.1.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola podľa karty klienta vyplatená žalovanej dňa 29.1.2009 suma 1.195,22 eur, ktorý úver sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach v sume 81,13 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania, žalobca si uplatnil v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka právo veriteľa na zosplatnenie úveru s tým, že žalovaná mala uhradiť žalovanú sumu do 15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení, keď oznámenie o zosplatnení bolo doručené žalovanej dňa 6.4.2011, čo nebolo v konaní sporné.

Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podaním doručeným súdu dňa 30.12.2014 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a zároveň požiadalo o doručenie návrhu s prílohami, ktoré oznámenie bolo doručené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 19.5.2015 a žalovanej dňa 14.5.2015. Splnomocnenému zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaných bol doručený návrh spolu s prílohami dňa 13.5.2015.

Vedľajší účastník na strane žalovanej podaním doručeným 21.5.2015 sa vyjadril k návrhu na začatie konania a zároveň vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že žalobca podala žalobu na súde až 14.8.2014, teda po uplynutí premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca žiadal o vrátenie poskytnutého úveru od 26.5.2011 a žaloba bola podaná na súd 14.8.2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka a preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Občianskeho zákonníka je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv, aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka

splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku.

Citované ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo

- objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súd.

Nakoľko vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol dôvodne námietku premlčania, súd skúmal, či žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná a dospel k záveru, že právo žalobcu domáhať sa plnenia v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere je premlčané, nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorú si žalobca uplatnil predmetnou žalobou, nastala ku dňu 21.4.2011 ( 15 dní od 6.4.2011

- doručenia oznámenia), čo nebolo v konaní sporné, pričom návrh na začatie konania bol predložený súdu dňa 14.8.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, potom súd nemohol žalobcovi priznať premlčané právo a preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej, ktorí bola úspešná v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej žiadne nevyplývajú. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý mal vo veci plný úspech a to trovy právneho zastúpenia v sume 79,86 eur ( podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby: 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia á 31,54 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2. písomné podania na súd - vyjadrenie zo dňa 19.5.2015 á 31,54 eur + režijný paušál á 8,39 eur), ktoré v súlade s ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal žalobcu zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.